Este som nemal vazny vztah

dobra vila - prakaze mi to v takomto obodobi, ktore sa teraz blizi, vies ist spolocne kupovat darceky a tak :), a co sa tyka ranadenia to fakt netusim, kde sa deje chyba. Posledny naznak vztahu sa zacal niekedy koncom minuleho leta, po x rokoch som sa stretol s jednou dievcinou, ktoru som poznal zo skoly, akosi sme sa tak nahodou stretavali v jednom podniku, casom sme si zacili pisat, chodit castejsie spolu vonku a tak... asi nikedy v novembri, sme sa znova nahodou streli vonku, tak som ju odprevadil domov, padli bozky na rozlucku :) ktore sa natiahli na dllllhe bozkavanie...mozno by sa odohralo aj viac, ale nechcel som to nejak uponahlat, aby si hned nemyslela, ze ju chcem dostal len do postele, no potom sa odmlcala, vycitil som nieco take akoby sa mi vyhybala. (fakt netusim co som vtedy urobil zle)povedala mi, ze sa hambi -doteraz nieviem co tym myslela, potom sme sa ese parkrat streli, ale ked som ju raz odpravadil domov, tak som ju chcel pobozkat, ale odtiahla sa... no zhruba po roku sa historia zacala opakovat...len bez vsetkych tych intimnosti, ktore sa vtedy stali :)

alechemist : tak vyraz na lov :D nahod sa chod do podniku v ktorom predpokladas ze by si mohol stretnut dievca tvojich snov vytipuj si nejake najskor ocny kontakt potom nejaky usmev a mozno sa nejaka chyti :D inak ti neviem poradit ..

george303 - v 20tke som to aj ja tak bral...ale ked vidim za za 6 rokov sa nic nezmenilo, tak ma to znepokojuje, kamosi za tych 6 rokov uz mali viac frajerie, a ja ani jednu... nieze by som ich chcel striedat to ani nahodou

A prekaza ti to? Lebo z tvojho prispevku mi nie je jasne, ci ta to trapi a ci nie :). Ale ja to beriem uplne v pohode, akurat, ze sa pripravujes o nieco pekne, co uz v tom veku mozes mat ;). Ale urcite by som na teba nepozerala s rezervou, ci ako na niekoho "zvlastneho". Na tom nie je nic neobyvkle, je to kazdeho osobna vec. Vek na to mas, len neviem, preco nerandis a preco ti stroskotali tie kratsie "vztahy". Chyba je asi tam, ty sa sexu nebojis - v tom to nebude. Tak sa zamysli nad tym, preco ti budovanie tych vztahov nejde - to je u teba to klucove.
Zelam vsetko dobre a je jedno, dokedy budes panic, az najdes zienku, s ktorou budes rad a ona s tebou tiez, tak jej to prekazat 100% nebude!!

Pohodka ja mam 20 rokov a takisto som este nemal nejaky vazny vztah jednoduch si uzivam zivot a ked pride ta prava tak sa znormalizujem ... samozrejme ze niekedy mi to pride luto ked vydim ze seci kamosi maju niekoho koho mozu lubit ... ale tak verim ze raz pride ta prava :D

ladyinred - no ja neviem, co navrhujes ?

Ahoj Alchemist ja som na tom podobne ako Ty, len mám 28 rokov...čo s tým? :-)

no este aj vcera ked som pozeral, nemenovanu relaciu o polnohospodarovi :D, tak este aj ta "krasavica" mala nejakeho druha :D to je fakt divne

Pridávam sa, ani ja nikoho nemám ani som nemal. No vy to máte stále lepšie ako ja, ja žiadne kamarátky nemám narozdiel od vás. Predpokladám, že s nimi normálne komunikujete a tak ale ja čo? Ja nemám tú možnosť a keby sa aj o mňa nejaká zaujímala tak nemám šancu sa s ňou o niečom rozprávať lebo v tom nemám žiadnu prax. Navyše som introvert a dosť hamblivý. A v poslednej dobe na mňa lezie také negatívum, že furt som sám a keď nejakú stretnem tak budem ticho lebo sa hambím.
Ja som už zväčša zvyknutý na samotu a to máte tak keď teraz mám silný pocit nejakú holku poznať, rozprávať sa s ňou a tak...
A potom by som bol najradšej sám lebo som zvyknutý na samotu a myslím si, že začínam byť divný (alebo už aj som divný). Ako všelijaký samotári čo bývajú "na konci lesa" a nikto o nich nič nevie a preto sa im každý vyhýba (ja bývam ale v meste). No taký ľudia nie sú zlý len trocha neohrabaný lebo nekomunikovali dlho z nikým a preto môžu mať divné otázky (lebo v rozhovoroch nemajú prax). Skúšal som si aj predstaviť aké by to bolo mať nejakú babu ale keď som rozmýšlal kam a kedy ju pozvem tak som v myšlienkach stroskotal. Ja neviem...
Čo keď sa jej to nebude páčiť, čo keď sa tým nápadom strápnim?
Majru mám 19 rokov a nikdy v minulosti som nemyslel, že raz budem patriť k takýmto ľuďom čo majú základné problémy v komunikácii. V škole som tichý (lebo sa chovaju ako deti, len ja asi rozmyšlam už tak dospelo, a mžno rozmyšlam až moc). Doma som zasa smutný lebo každý deň je rovnáký a to človeka ubíja. Tak sa pýtam sám seba: Načo som tu vôbec? Pomáha snáď niekomu moje utrpenie?

Precital som si tvoj prispevok a zistil, ze si v podobnej situacii ako ja sam (az na tie rovnice).

Ved co ine na to povedat (pouzitelne rady by som ti asi aj tak nenapisal)...? Azda len to, ze pred casom som sem zavesil pribuznu temu; viac na

www.zdravie.sk

Jeeej, zdravim Nyky. Ako sa mas???