Beznadej

ontheslide@post.sk

ak chces, napis mi..mam rovnaky vek a citim sa podobne

tie siahodle texty predomnou som necital...
no skus si najist nieco na co sa budes tesit, negativne veci prijdu a odidu to tak proste je a kazit si koli tomu naladu nema zmysel, skus byt trosku vacsi optimista chlapce

proserpina kolko mas rokov?

som o rok starsi nez ty a som na tom celkom podobne, v kolektive medzi ludmi zazivam casto pocity odcudzenosti, jednoducho ze medzi nich nepatrim a zrejme som z inej planety, som od narodenia uzkostliva a ticha povaha, pre co ostatni zriedka nasli pochopenie..

mam akurat jedneho kamarata, s ktorym dobre vychadzam, hlavne ma berie takeho aky som, hoc mi casto nerozumie a o mnohych osobnych veciach pred nim radsej nehovorim, no on je ku mne uprimny - otvorene mi povedal, ze ostatnych ludi si velmi nevazi hoc ma tucet znamosti a je oblubeny medzi ostatnymi

nasi ma velmi nechapu, akurat tak mama, ktora vravi ze zazivala nieco podobne ale v neskorsom veku, lenze zrovna jej rady mi velmi nepomahaju, vela lasky som od rodicov nedostaval, pre cholericku povahu matky som mal vzdy velky strach a respekt, otca zase vzdy zaujimala akurat len praca a hoc sa mi vzdy snazil vyhoviet, vzdy bol chladny a podla toho som taky aj ja dnes - nedokazem prejavit emocie, aj ked sa ma niekto opyta na nazor na esteticku stranku cohosi, nedokazem vyjadrit svoje dojmy (hoc otazky typu "ako dnes vyzeram? paci sa ti moja satka?" povazujem za vtierave, ale zas byvaju situacie, ked je podla mna niekto vkusne obleceny a mam akusi zabranu ho za to pochvalit aj keby som chcel a ked sa aj prekonam, pripadam si ako idiot)

teba ale asi trapi skor nieco ine, ver tomu, ze casom sa naucis povzniest sa nad povahami svojich rovesnikov, prijimes fakt, ze oni su taki a ty si odlisny

je dolezite nepodliehat sentimentalnym naladam, aj ked si uvedomujem ake je to tazke, sam som s tym pred rokom maval velke problemy, dnes si dokazem vsugerovat pozitivnejsie pocity, som viac zmiereny so svojou nedokonalostou a s tym, ako si pripadam byt cudzincom v tomto svete

poradim ti dve veci: 1. najst si zaluby, konicky, cinnosti na odreagovanie sa
2. najst si osobu, ktora ta bude chapat, najlepsie to dokaze niekto, co preziva cosi podobne ako ty, lenze to je v realite dost narocne, no drzim ti palce

Tá puberta je fakt ťažká a vidím že nielen pre mňa, čo tu čítam...fakt zaujímavé čítanie, aj mňa to najviac chytilo v 16, síce to ešte trvá aj keď mám 19 ale tak aspoň počkám, možno to bude lepšie, možno nie. Ak nie, vždy sa dá život ukončiť. Strašne by som chcela vrátiť čas a nespraviť somarinu ktorej následky zmenili celý môj život na nepoznanie. Škoda len, že na svoje chyby prichádzame až keď je neskoro. Ale držím palce a bolo by zaujímavé takto sa tu stretnúť na fóre o pár rokov a zistiť či sa niečo zmenilo...

a teraz to je uz v pohode? ako si to prekonal??

Vitaj v realite :)
No myslím, že si už ako-tak dospel, Takéto obdobie som mal aj ja. Už ťa proste nezaujímajú tie keci a detské žvásty tvojich "kamarátov" dospel si a chceš sa rozprávať viacej so staršími. A to je dobre, detské žvásty sú na nič. Len ťa unudia k smrti. Ja si so staršími rozumiem viac ako s mladšími, vlastne s mladšími si ani nemám čo povedať lebo nedospeli, ja riešim budúcnosť a oni prítomnosť. A keby ťa to zaujímalo tak mám 19 takže ti rozumiem. V tvojom veku som bol presne ako ty.

JA TO VIEM A PRETO JE PRE MNA KAYDZ DEN UTRPENIE ... V SKOLE IM DRBE A MNA TAKE VECI UZ NEYAUJIMAJU CO ONI RIESIA .. A KED SOM NAPR V SPOLOCNOSI LEPSIE SA MI KOMUNIKUJE ZO STARSIMI LUDMI TAK TO BUDE ASI TYM

dospievas, a uz ta nezujímaju pubertacke reci tvojich kamosov..

vdaka lubs