partner ma obvinil z nevery - nasiel doma pouzitu ochranu

Príspevok v téme: partner ma obvinil z nevery - nasiel doma pouzitu ochranu
sonna2

moj druh (15 rokov sme spolu) nasiel u mna doma zapadnutu pouzitu ochranu,
absolutne mu nedochadza, ze mam dospelu dceru, ktora urcite vyuzila moju nepritomnost doma,a bola s jej priatelom,
a ja nemam chut sa obhajovat, pretoze myslienky nevery su pre mna cudzie,
on vsak usudil, ze som ho podviedla, a zda sa, ze nas vztah ukoncil,

mozno ho viedlo k tomu to, ze som pracovne dost vytazena, skoro rano odchadzam, prichadzam okolo pol osmej vecer, a to uz naozaj nestiham ist este aj za nim, takze stretavame sa cez vikendy, aj to nie cele, lebo doma mam dost prace,

a ja teraz neviem, aky mam zaujat postoj, unavuje ma to

betkacat

áno, netreba deti vyčleňovať z nášho života, nech sú kohokoľvek, pretože nás obohacujú, a je škoda že nie všetci to dokážu akceptovať, či už je to partner alebo partnerka...všeobecne...preto posledné tri riadky predchádzajúceho príspevku boli v množnom čísle...myslela som to práve takto...je mi ľúto, adam že sa tvoja partnerka nechce podeliť o radosť a možno i starosť zo svojich detí s tebou, môj názor je že deti nerozlišujú cudzích iba vtedy ,ked ich vlastní rodičia ich to naučia. Vidíš aký je svet, ty by si o to stál, ale sonnin partner evidentne nie.

AdamKrt

Zabudate na to mile damy, ze bezdetni muzi to maju pri zene s dietatom tazke. To neni len o tom, aka je zena. Muz sa moze snazit akokolvek a mohol by byt dokonalym manzelom, ci otcom pre svoje dieta, ale ked raz to partnerkino dieta ma ineho otca, alebo maminho partnera nevie akceptovat, tazko tu nejak pomoct. Vztah sa buduje obojstranne a matka je tu vtedy od toho, ked mysli svoj vztah vazne, aby svoje dieta vedela aj trochu usmernit a nie, aby jej prerastalo cez hlavu...

Velmi dobre chapem materinsku lasku, ale taketo zeny su casto zaslepene vo vztahu k partnerovi. Nikoho netreba vyclenovat. Partner ma byt sucastou rodiny a tu tvorit s partnerkou i dietatom. Je samozrejme, ze to nebude fungovat, ked si dieta bude vydupkavat, kyvat rodicom a partnerka bude svojho partnera davat na vedlajsiu kolaj. Partner tu neni nosic penazi... ;-) Zena s dietatom to ma tazsie a mala by si byt toho vedoma, ze ked chce fungujuci vztah, tak by mala na nom pracovat. Odsunutim partnera nabok sa nic nevyriesi, prave naopak, zhorsi sa to. Dalsia vec je, ked zena napr. partnerovi dieta, ci deti - zamlci a ten sa to dozvie az po dlhom case. Ze ho vmanevruje do situacie v ktorej by sa asi ani neocitiol, keby vedel vsetky fakty. No a ked partner po tom vsetkom je ochotny deti akceptovat, dokonca by sa s nimi rad zblizil a pracoval na dobrom vztahu, potom sa mi ozaj zda divne, ked partnerka o to moc zaujem nema i ked sama tvrdi, ze by bol dobrym otcom. Neni vsetko ciernobiele... ;-)

betkacat

sonna 2: až dnes som si prečítala túto diskusiu, a vychádzaš mi z nej ako jedna úžasná, zrelá žena. Prišla si na to, v čom je chyba aj ked neverím, že by tvoj partner zmenil uvažovanie. Takisto súhlasím s názormi vdovy, je to tak mama bude mamou vždy či jej dieťa má 5 alebo 20, aj tak bude pre ňu prvé...a nie je to opičia láska...pretože čo vložíme do našich detí za detstva to nám vrátia v dospelosti, tým že nám dovolia zdielať ich život a tešiť sa s nimi.

sonna2

po tych par dnoch som pochopila, co sa vlastne stalo,

tu neide o neveru, je to len dovod, ktory moj druh prijal, pretoze je mu najblizsi povahe, on tymto dovodm zije, obhajuje sa, za kazdy muz by reagoval rovnako, a zoziera sa tym,

no ozajstna pointa je v nespokojonsti, ako vlastne zijeme, jemu nevyhovuje oddelene byvanie, ale tiez nevedel prijat to, ze mam dieta, ktoremu treba dat cosi viac, ako len najest, napit, odiet a byvat (on to nikdy neprizna),

pocas tych rokov zveladoval majetok (vraj pre nas, to znamena iba pre neho a pre mna),
ja by som tiez uzasne zveladila vsetko, keby som vsetky zarobene peniaze investovala iba do majetku a do parkov na vystravovanie sa,
tiez by som zhodnotila majetok, keby som neinvestovala do dietata, a do rodinnych aktivit, pripadne, len do mojho partnera,

vlastne, jemu sa zilo vyborne, nemusel sa podielat na rodinnych aktivitach, mohol sa plne venovat iba jeho praci a zarabat, nemusel mi prispievat na chod domacnosti, nemusel sa starat o sviatky typu narodeniny, meniny, vysvedcenia, skolske vyletz, rodicovske zdruzenia, radosti a bolesti dietata, choroby,

tiez som mohla len sucho skonstatovat, ze deti sa maju riadit pravidlami, a dnes uz mohli byt samostatne,
tiez som mohla problemove deti odsudit a najst vinnika,

len preco mi to muselo dosjt az po tolkych rokoch?

asi preto, lebo som zila vo viere, ze raz budemm s nim uplne normalne, a vsetky nevrazivosti sa stanu minulostou, a to hlavne preto, lebo aj moja dcera by uz bola dospela a samostatna, a nebol by dovod na trenice mmedzi nimi,

dnes si myslim, ze nieco take nemoze fungovat

anna.k.

Súhlasím s tým, čo napísala Vdova. Materinský cit je niečo, čo muži dosť ťažko chápu. A ak muž sám deti nemá, tak to nepochopí vôbec. Matka má prirodzený ochraniteľský pud, preto niekedy nerada prijíma hoci aj dobre mienené rady. Ale pravda je aj to, že bezdetní muži sa na deti dívajú ako na akúsi tvárnu hmotu, z ktorej sa dá vykresať všetko, stačí len stanoviť pravidlá a vyžadovať ich dodržiavanie. Oni sami už ale nie sú takí ochotní poslúchať. Ani ja by som nikdy nedala žiadnemu mužovi prednosť pred mojimi deťmi. Príroda to tak zariadila a nejaký zmysel to určite má.

sonna2

vdova:
presne si opisala problem, ktory som mala, zazila si ho, akurat, ja som to neriesila rozchodom, iba oddelenym byvanim

Adam: mozno mas inu skusenost, a preto nemozes pochopit to, o com pisala vdova, alebo ja

zeny chcu partnerov, ktori nahradia otcov ich detom (moj byvaly tiez nezije), im dovolia vychovavat, ale musia citit, ze muzi naozaj si chcu vytvorit vztah s tymi detmi, ze ich neberu len ako nutne zlo, ktore raz odide,(aj ked ziadny muz to nikdy nahlas neprizna, a schovava sa za objektivne dovody)
je to velmi citliva oblast,

AdamKrt

vdova:

uzasna logika. Takze hlupak muz, co nechodil za zenskymi, nenarobil deti a teraz chce s partnerkou vlastne dieta nerobi mu problem ani jej deti. Keby mal Tvoj vtedajsi partner s Tebou dieta, mohlo to uplne inac dopadnut... Ako to popisujes, on sa chcel zapajat do vychovy. Len problem u zien s detmi je ten, ze si povedia, toto je moje dieta, nestaraj sa mi do toho...

Poznam to v rodine. Jedena pribuzna sa tiez vydavala a mala z predchadzajuceho vztahu dieta a do manzela stale kafre, ze to jej jej a on pritom to dieta /uz davno dospele/ berie ako svoje.

Toto je ta opicia laska, ktora dieta udusi. Materinsky cit zastiera rozum a dieta sa ochranuje este aj pred partnerom, ktory chce obom dobre.

vdova

vztah zena-deti-muz ma svoje zakonitosti. kazdopadne nan vplyva aj to, ci su to deti spolocne, alebo len jedneho z nich. a dokonca je dolezite aj to, ci muz vobec nejake deti ma. pre kazdu zenu ostanu jej deti cislom jedna po cely zivot. s tym sa nie kazdy chlap dokaze zmierit. aj manzel to toleruje u svojej manzelky iba vtedy, ked aj pre neho su ich deti cislom jedna. muz, ktory deti nema, si vyzaduje od zeny viac pozornosti, lebo jej laske k detom nerozumie. taky muz je vacsinou schopny chapat materinsku lasku iba vtedy, ak sa jedna o lasku jeho vlastnej matky k nemu. cudzie deti by muz vychovaval s podstatne mensou davkou citu, ako to robi ich vlastna matka. deti nie su stroje, potrebuju nielen presny system, pravidla, zakazy a prikazy. sucastou ich vychovy je aj cit, pritomnost matky alebo otca, pocit bezpecia, ktory im rodicia, alebo jeden rodic musia nevyhnutne vytvorit. to, ze sa s dietatom dokazem slovne dorozumiet este neznamena, ze vsetko sa da nahradit slovami. mam 19-rocnu dceru, studuje prvy rocnik na vysokej skole. ked mala 5 rokov, som ovdovela. po troch rokoch som si nasla partnera. byvali sme spolu dva roky. on nemal vlastne deti a to bol cely problem. vztah k mojej dcere si nikdy nevybudoval. nebol k nej zly, ale stale sa spraval ako cudzi. najradsej bol, ked nebola doma, alebo ked isla vecer skoro spat. ziadne hry ani debaty. stale si vyzadoval moju pozornost a na dceru ziarlil. ustavicne ma poucoval ako ju mam vychovavat, dokonca nosil domov knihy o vychove a pod. a ukazoval mi, kde robim chyby. rozchod bol teda nevyhnutnostou. dalsie tri roky som bola sama s dcerou. potom som sa zoznamila s muzom, ktory mal dceru vo vlastnej opatere. nehrnula som sa do spolocneho byvania, ani dievcata si na seba nezvykali lahko. kazda z nich sa drzala svojho rodica a ziarlili na seba aj na toho druheho rodica. lady sa prelomili asi po troch rokoch. odvtedy byvame spolu vsetci styria. s tym prvym vztahom sa to neda porovnat. nase dcery su najlepsie priatelky, byvaju v spolocnej izbe, neskutocne si pomahaju. na mojom muzovi zretelne vidno, ze ked je chlap otcom a miluje svoje dieta, dokaze byt tolerantny a chapavy aj k cudziemu dietatu. je to skratka uplne ine ako ked je muz bezdetny. uz niekolko rokov som naozaj stastna. pritom ani jedna z dcer nema ukazkovu povahu, obidve maju svoje muchy a neraz to vyzaduje mat svatu trpezlivost. lenze s laskou to skratka ide. laska k detom sa buduje spoluzitim s nimi, ale hlavne starostlivostou o vlastne dieta. viem, ze so mnou nebude kazdy suhlasit, ale u muzov je este dolezitejsie ako u zeny, aby taku kvalitu, akou je otcovstvo, mali prezitu.