po tych par dnoch som pochopila, co sa vlastne stalo,
tu neide o neveru, je to len dovod, ktory moj druh prijal, pretoze je mu najblizsi povahe, on tymto dovodm zije, obhajuje sa, za kazdy muz by reagoval rovnako, a zoziera sa tym,
no ozajstna pointa je v nespokojonsti, ako vlastne zijeme, jemu nevyhovuje oddelene byvanie, ale tiez nevedel prijat to, ze mam dieta, ktoremu treba dat cosi viac, ako len najest, napit, odiet a byvat (on to nikdy neprizna),
pocas tych rokov zveladoval majetok (vraj pre nas, to znamena iba pre neho a pre mna),
ja by som tiez uzasne zveladila vsetko, keby som vsetky zarobene peniaze investovala iba do majetku a do parkov na vystravovanie sa,
tiez by som zhodnotila majetok, keby som neinvestovala do dietata, a do rodinnych aktivit, pripadne, len do mojho partnera,
vlastne, jemu sa zilo vyborne, nemusel sa podielat na rodinnych aktivitach, mohol sa plne venovat iba jeho praci a zarabat, nemusel mi prispievat na chod domacnosti, nemusel sa starat o sviatky typu narodeniny, meniny, vysvedcenia, skolske vyletz, rodicovske zdruzenia, radosti a bolesti dietata, choroby,
tiez som mohla len sucho skonstatovat, ze deti sa maju riadit pravidlami, a dnes uz mohli byt samostatne,
tiez som mohla problemove deti odsudit a najst vinnika,
len preco mi to muselo dosjt az po tolkych rokoch?
asi preto, lebo som zila vo viere, ze raz budemm s nim uplne normalne, a vsetky nevrazivosti sa stanu minulostou, a to hlavne preto, lebo aj moja dcera by uz bola dospela a samostatna, a nebol by dovod na trenice mmedzi nimi,
dnes si myslim, ze nieco take nemoze fungovat