sonna2:
chapem Tvojho priatela, lebo som v podobnej situacii. Nie sice tak dlho, ale tiez mam pocit, ze ma priatelka zanedbava na ukor svojich deti, ci prace. Pritom ja som tu pre nu vzdy. Ospravedlnuje si to, ze mne sa lahsie prisposobuje, ale ono to uz je snad len o ustupkoch z mojej strany.
Vies, clovek ma vzdy na vyber, co urobi, alebo ako to urobi. Priatelka si nevie organizovat cas a namiesto toho, aby si robotu zjednodusovala, tak si ju robi zlozitejsou. Tak isto aj doma, miesto toho, aby vo vychove robila systemove rozhodnutia, robi rozhodnutia populisticke, ktratkodobo vyhovujuce. Potom absolutne nic nestiha a vysledky jej prace a snazenia su asi take, ze sa nadrie ako vol, ale efekt je minimalny.
Ona stale nevie pochopit preco som nespokojny, pretoze ona je vysostne spokojna. Bodaj by aj nie, ked sa snazim, ako drak, aby sa jej vsetko pacilo. Lenze do nekonecna to jednym smerom nejde.
V Tvojom priatelovi sa to iste zbieralo dlhu dobu. Tvoja chyba je, ze si urobila rozhodnutia, ake si urobila. Miesto toho, aby si to vyriesila komplexne si si zvolila docasne jednoduche riesenie z ktoreho sa stalo trvale. Toto tvrdim aj priatelke, ze podobna situacia u nas je len DOCASNA a raz mi dojde trpezlivost, kedy to budem chciet vazne poriesit - bud/alebo...
Priatelka je dost egoisticka /co sa tyka seba, alebo deti/ a preto si nevidi dalej od nosa. Stale chce, aby som ju chapal, ale ona mna nechape.
Presne takto reagovala, ako Ty, ked som mal uz toho nedavno dost a chcel som sa rozist, ale nejak sa nam to podarilo zazehnat. Ale bolo to uz na krajicku. Urobila nejake ustupky, ale zatial sa neprejavila. Budem ju sledovat, ci dodrzi, to co slubila, lebo z minulosti viem, ze nikdy nema tendenciu dodrzat slovo a vzdy si najde klucku, ako sa vyhovorit.
Partnerstvo znamena ist na polovicu. Lenze ked vo vztahu jeden taha iba za koncek, to uz neni partnerstvo, ale vyuzivanie.
Ako to vidim, Ty sama si ho odvrhla svojim spravanim... Vzdy si robila vyber, ked on bol na poslednom mieste. Zvitazila praca, dcera, ci Tvoja unava. Pritom praca sa da zmenit, dcera sa da vychovavat inac a i ta unava i povinnosti sa daju rozne poriesit, ked sa chce.
Mam taku teoriu, ze existuju ludia, co radi trpia. Trpitelia. Ti sa vyzivaju v svojich problemoch a utrpeni a myslia negativne, alebo tak, aby problem bol rychlo, lenze docasne, zazehnany... Lenze to je ako ohnik v lese, ktory zahasite na jednom mieste a na druhom zacne horiet...
Jeden stary filozof raz povedal jedno mudro: ak chces zmenit svet, zmen najskor sam seba. Vsetko co robime, vytvara v nasom okoli reakciu. Nic nezostane bez ozveny.
Mam dojem, ze Ty si moc ani vztah nechcela. Len si chcela vyplnit to prazdne miesto, ked mas chvilku cas... A podobne sa mi to zda i u mojej priatelky. Ze ma cas, az ked jej od zadku odpadne...