Vyvoj vasich vztahov

adam, adam, to si si uviazal na krk rozvedenu s deckami? to az taka silna je tuzba po vztahu vo vyssom veku ze uz je cloveku vsetko jedno?:D nestras s takymi pribehmi ani:)

dva roky, sice ale ked sa vidite raz za mesiac, to je hrozne slabe...nevyuziva ta? ak by som niekoho lubila tak chcem byt s nim vzdy ked sa da

Adam, ak som spravne vydedukovala, tak nezijete spolu a deti predpokladam ziju s nou. Zda sa mi, ze ak obaja planujete spolocnu buducnost s jej a vasimi detmi, tak moj nazor je, ze ona ho vnima inak - ten vas vztah. Po dvoch rokoch vztahu, ak partneri uz nie su nast - rocni, maju da sa povedat co to za sebou, ocakavala by som iny pristup a priebeh vztahu. Je mozne, ze si nie je niecim ista a preto takyto pristup.

s detmi je to haklive, ale ak to mysli s tebou vazne, po dvoch rokoch by ste sa uz mali lepsie poznat. podla mna teda...travit spolu vikendy a cas, ja by som chcela ak by som mala vaznu znamost a ratala s nou do buducnosti, tak po cca polroku, mozno roku, ak by to klapalo by som ho predstavila detom a vsimala by som si, aky on ma k nim vztah, oni k nemu a aj podla toho sa zariadila.

isabella:

uz mam po 30tke par rokov. Akurat som v Kristovych rokoch... Priatelka sa tvari, ze je vsetko uplne super, ale vztah na dialku, ked ju vidim 1 vikend priemerne za 4-5 tyzdnov a z mojej strany snazenie, kym ona sa iba vezie, to neni ktovieco. Naviac mam dojem, ze mi stale nieco taji. V minulosti ma dost oklamala na zavaznych veciach. 2 roky vo vztahu su fuc a ja sa citim uplne rovnako neisto, mozno este neistejsie, nez niekedy v zaciatkoch vztahu. Neviem na com som. Hovori, ze ma miluje, ale toho uz v minulosti nahovorila... Ked sa chcem pohnut dalej, tak stale hovori, ze mam tomu nechat volny priebeh, ze kam sa ponahlam. Mne sa naopak zda, ze sa neponahlam, ale preslapujem na mieste, ci slapem dozadu... Ona je vysmiata, jej to tak vyhovuje a mna ide rozhodit. Ked s tym zacnem, tak - ze preco zabrdam...Clovek si pripada, akoby hrach na stenu hadzal, ked jej povie nieco. Pstrosia politika, nechce nic pocut, riesit. Inak, nebyt tohoto, tak je to vo vztahu pekne, ale mne to pripada potom, ze ja beriem vztah velmi vazne, kym jej vyhovuje si to uzivat...

Kebyze su zeny jak pocitace, uz jej davno preformatujem harddisk :)

jajka001_:

no to sice ano, iba 2 roky, ale k predstaveniu rodicov z jej strany prislo po 21 mesiacoch, deti po 23mesiacov a to este take halabala, ze zase na dlhu chvilu akoze stacilo a k rozvijaniu rodinnych vztahov sa nema. Keby som mal 20 rokov, tak na to kaslem, ale jej sa tiez bilologicke hodiny kratia a ja si chcem zas zalozit rodinu. Naviac doteraz nas vztah taji pred exmanzelom a s detmi sa o nas ani nejak nerozpravala i to predstavenie bolo take na par hodin, kde ma predstavila menom, ze si o mne mozu mysliet deti, ze som ktokolvek.

kazdy vztah je uplne iny, preto niekto spolu moze byt "este len" 5 rokov, alebo "uz" 2 roky... ale ved adamkrt ma uz cez 30, nie? to je skor o tom ako sa oni poznaju a na co sa citia, vztah sa neda celkom merat len na cas, pretoze niektori si daju rande raz do tyzdna na par hodiniek a ini spolu travia kazdy den nejaky cas, pripadne dalsi par spolu byva a stravia spolu nepomerne viac casu ako prvy spominany par a ked budu tieto pary 2 roky spolu, tak tie vztahy budu na uplne inych urovniach... plus tu treba este brat do uvahy ako ten vztah obaja beru a o co sa snazia, resp. ci sa o nieco vobec snazia, alebo spolu len zabijaju cas...

Momentalne som vo vztahu, ktory trva necely polrok. Zijeme s partnerom v spolocnej domacnosti. Kedze zijeme v zahranici, moja rodina ho este nepozna. Nie je to sice len kvoli tomu, ale kvoli nemu som opustila mojho ex, s ktorym som bola 8 rokov a rodicia sa z toho nemohli nejak dostat. Jeho rodina ma uz pozna, ale kedze on nie je nejak moc intenzivne v kontakte s jeho rodinou, tak to nejak neriesi. Poznaju ma a hotovo.Inak je to u mna. Vnimam to tak, ze hoci rodicia vedia, ze som s nim, zatial im ho osobne nepredstavim, hlavne aj kvoli uz spominanemu rozchodu, kt. je dost cerstvy, dalsia vec je, ze je cudzinec, je rozvedeny, ma 10 rocnu dceru. To bol dalsi velky sok pre moju rodinu. Tak davam tomu este nacas. Aby sa to trosku vsetko "uzemnilo" u nas doma. Inak ja jeho dceru este nepoznam, ono je to zatial dost komplikovane s ich vztahom. Casom urcite k tomu dojde.
Co sa tyka tvojich pocitov z tvojho vztahu, rozumiem ti. To iste som nejak citila aj ja v mojom predchadzajucom vztahu. Mala som pocit, ze to napredovanie a rozvoj je len z mojej strany a partner to nejak berie, ze sme spolu, funguje nam to, mame sa radi...tak nejako. Ale akosi mi chybalo nieco z jeho strany, tazko sa to popisuje. Ako keby vztah znamenal nieco ine pre mna ako pre neho. Mam na mysli, ze ja som to skor vnimala aj dost "vnutorne", zatial co u partnera sa mi to zdalo dost povrchne.

ved ste spolu len dva roky. aj v tvojom veku by som s vaznymi krokmi pockala este zo dva roky.

ja som z neperspektivneho vztahu vycuvala po necelych styroch rokoch, ten vztah som zacala ako 17 rocna a chcela som nieco viac, je dobre najst niekoho na "rovnakej vlne", lebo inak to skripe a povacsine nikam nevedie