Mám strach...

Ahoj...hmm...nad podobnym sa zamyslam aj ja...niesom dlho sama nieco cez rok...ale bez kamaratov...zostali mi len ludia co sa obcas stretneme...
Mala som 7 rocny vztah ktory nikam neviedol..co som pochopila az ked sa so mnou rozisiel...a kamarati uz na blizku neboli...

Preto si pestuj kamaratov je to asi ovela viac nez priatel ktory ked ta prestane nahodou lubit uz nic nezachrani z toho co bolo...
Od stastia z lasky do smutku je velmi blizko..a na rovnovahu mame najlepsich kamaratov ci blizkych...Preto si ich vytvaraj a straz...
I ked mne to momentalne akosi nejde..:-)..hmmm

Oriflamka,

Ale navonok sa snažím byť vždy dobre naladená....

ved prave v tom to je, ze iba alebo vacsinou navonok, Ty musis predovsetkym zmenit myslenie, ak budes dobre naladena aj vnutorne, potom sa mozno nieco skor zmeni, ved ak sa zamyslis nad takouto jednoduchou vecou, ze strach Ti v nijakom pripade nepomoze, ale naopak, iba poskodi, tak by nemal byt problem pustit ho k vode, ci ano? Pracuj v tomto smere na sebe, ak v sebe tento strach prekonas, minimalne hned sa budes citit lepsie, sebavedomejsie, nechcem tu rozvadzat siahodlhe diskusie o pozitivnom mysleni, ale toho, coho sa najviac bojime a ak o tom casto premyslame, nakoniec to do svojho zivota pritiahneme, myslienky maju velku energiu a vela v nasom zivote zavisi od toho, ako myslime, chapem, ze to prameni z toho, ze doteraz si este nestretla toho spravneho muza a ked si mala nejake vztahy, ze dlho nevydrzali, ale to vobec neznamena, ze ho uz nestretnes, situacia sa moze zvrtnut v priebehu pol roka, tak sa zbytozne netrap, ved nic nie je stratene, a ze ine kamaratky maju vztah, manzela, deti, to este neznamena, ze su zakonite stastne, tak hlavu hore, Oriflamka

Oriflamka,
Ale navonok sa snažím byť vždy dobre naladená....

ved prave v tom to je, ze iba alebo vacsinou navonok, Ty musis predovsetkym zmenit myslenie, ak budes dobre naladena aj vnutorne, potom sa mozno nieco skor zmeni, ved ak sa zamyslis nad takouto jednoduchou vecou, ze strach Ti v nijakom pripade nepomoze, ale naopak, iba poskodi, tak by nemal byt problem pustit ho k vode, ci ano? Pracuj v tomto smere na sebe, ak v sebe tento strach prekonas, minimalne hned sa budes citit lepsie, sebavedomejsie, nechcem tu rozvadzat siahodlhe diskusie o pozitivnom mysleni, ale toho, coho sa najviac bojime a ak o tom casto premyslame, nakoniec to do svojho zivota pritiahneme, myslienky maju velku energiu a vela v nasom zivote zavisi od toho, ako myslime, chapem, ze to prameni z toho, ze doteraz si este nestretla toho spravneho muza a ked si mala nejake vztahy, ze dlho nevydrzali, ale to vobec neznamena, ze ho uz nestretnes, situacia sa moze zvrtnut v priebehu pol roka, tak sa zbytozne netrap, ved nic nie je stratene, a ze ine kamaratky maju vztah, manzela, deti, to este neznamena, ze su zakonite stastne, tak hlavu hore, Oriflamka

Jajka

Ja stále hľadám :-), ale čím viac je tých negatívnych skúseností, tým menej odvahy mám, púšťať sa do niečoho nového.
Keď to zakaždým skončí slovami: si veľmi milá, je mi s tebou veľmi dobre, ALE....tak potom človek rozmýšľa, či má byť sviňa, alebo čo :-))))

T333

Asi tak nejako :-)

Aduliena

No, mne do tej 30 už tiež veľa nechýba. (deadline) :-)

Dasd

Prapáč, ale tvoj prípevok je úplne od veci.
Ak sa ty považuješ za živočíšny druh, ktorého jediným zmyslom je zachovanie rodu - ok, je to tvoj názor, neberiem ti ho.
Neviem, kde si zobral, že som karieristka a že sa bránim svadbe a deťom - úplne mimo konktext. Som stredoškolsky vzdelaná osoba pracujúca v oblasti výrobného priemyslu, takže asi sotva spravím nejakú kariéru :-)))...a naopak si myslím, že z tohto môjho príspevku priam kričí, že by som chcela muža a to už ani nehovorím o mojej túžbe po bábätku.
Tak na budúce,prosím ťa, ak začneš niekoho napádať, tak si najskôr poriadne prečítaj, čo kto píše a hlavne, čo píšeš ty. Hm?

Moja zakladny zmysel zivota pre KAZDY ZIVOCISNY DRUH a POHLAVIE je zachovat rodokmen...tvoj problem je v tom,ze sa BRANIS proti svadbe, tie sproste feminsticke chujovinky,ktore boli vymyslene na rozvratenie rodiny, aby zeny robili, sa ti vrili do mozgu, vyber si budes radsej stastna matka a manzelka,budes mat niekoho po boku, zivot bude mat zmysel alebo osamotena stroskotana "buisness" moderna zena ktora sa bude nenavidiet,ale nebude si to chciet pripustit kvoli svojmu egu...volba je len tvoja...tak si zacni hladat partnera aby si sa usadila,kazdy potrebuje niekoho, ludia su velmi socialne bytosti.

Oriflamka, nikdy nie je neskoro. Ja som si na svojho partnera počkala takmer do 30-ky. A je to fajn....

... a potom ta o samozrejme o to viac vytaca, ked vidis, ze niekto taky partnera ma a ty nie.

toto je proste o stasti... nie o nejakom hladani.
poznam kopu ludi, ktori navonok posobia optimisticky a prijemnejsie ako ktokolvek iny a maju takyto problem a na druhej strane uplnych idiotov a neprijemnych ludi, ktori partnerov maju.

chápem tvoje pocity, život treba s niekym zdielat, delit sa o radosti aj starosti, inak aj ako bezstarostny sa nam zda potom prazdny...urcite najdes priatela, len sa musis posnazit, najst tu spravnu vlnu, dat najavo, ze hladas, ale zaroven ze mas rada seba a svoj zivot...suhlas s predchadzajucimi prispevkami. u mna tieto pocity prazdnoty zmizli vdaka dieťaťu :) mám pre koho dýchať. ani priateľ tento pocit celkom nezahnal, až dieťa to bolo
nemysli na to , že nie je nikto kto by mal o teba zaujem. hladaj ty, koho by si ty chcela. a je na dotycnom, ci mu budes vyhovovat. necakaj kym sa niekomu zapacis.

Ta3

...ako som už napísala v odpovedi pre Brezu, ja sa snažím myslieť a pôsobiť pozitívne ( nedávno mi jeden nový kolega povedal, že : Ty si stále taká usmiata, to má hneď potom človek lepšiu náladu. :-) :-( ...čiže ako hovorím, nechodím po svete zachmúrená a nešírim okolo seba depresívne myšlienky...
...tieto pocity,tento strach, ktroý som opísala v úvode, to ma občas tak prepadne, keď tak po "dlhých zimných večeroch" sedím doma sama a rozmýšľam, že napr. jedna kamarátka sa práve teší z tretieho bábätka, druhá čerstvo vydatá kamarátka si s manželom zariaďujú domácnosť, ďalší známy si s priateľkou prerábajú nový byt a chystajú sťahovanie....a mám pocit, že všetky tie moje "povinnosti" sú k ničomu, lebo sú len pre mńa, lebo sa nemám s kým o niečom poradíť, nemám sa komu pochváliť keď sa mi niečo podarí, nemá ma kto povzbudiť, keď už nevládzem ....atď.
Ale navonok sa snažím byť vždy dobre naladená....