Ahojte, chcel by som vedieť váš názor na nasledujúci problém:
Kamarátkina matka ( 60r ) trpí mániou depresiou. Kvôli tomu je aj na invalidnom dôchodku a liekoch. Stavy prehnanej aktivity, striedajú stavy hlbokej depresie, kedy ani poriadne nevychádza z domu. Žije sama so psom. Absolvovala aj niekoľko liečení, ale bez väčších úspechov. Občas má aj problémy s alkoholom. Čo je ale závažnejší problém, vôbec nevie hospodáriť s peniazmi. Dostáva 500E dôchodok, platíme za ňu účty za bývanie, kupujeme jej jedlo a napriek tomu má peniaze neustále popožičavané od množstva známych aj cudzích ľudí. Nemá problém obiehať bývalé kolegyne, alebo vedúcich obchodov a všade si požičiavať. Dlhuje aj v banke minimálne 3000E, o tom koľko má v skutočnosti dlhov netušíme. A keď na ňu naliehajú s vrátením, tak si požičia inde, niečo splatí a tak dookola. Raz som bol svedkom ako si vzala pôžičku 100 000Sk a výsledkom bola čiastočne opravená kuchyňa za 20 000SK, zvyšok peňazí išiel na splátky dlhov a hore komínom. Situácia sa zhoršuje a už po nás chce aby sme za ňu platili jej dlhy. Ja už mám ale pocit, že toto nie je riešenie. Vyhadzovať každý mesiac do vzduchu 200-300E sa mi nezdá ako najlepší nápad. Ak by ste si mysleli, že doma má nejaké hodnotné veci, tak ste na veľkom omyle. Jedinou novou vecou je chladnička a práčka, ktorú sme jej kúpili. Zvyšok ( nábytok, elektronika )má tak 30 a viac rokov. Jediné čo má sú haldy oblečenia zo second handov, ktoré aj tak nenosí.
Kamarátka ale tento problém odmieta riešiť, ja som navrhoval zbaviť matku svojprávnosti, z jej dôchodku zaplatiť byt, jedlo a oficiálne pôžičky. Zas je možné že by na to ten dôchodok ani nestačil, o svojej finančnej sitácii sa odmieta baviť. A keď si bude požičiavať od ľudí bude to len jej problém, kým ľudia nepochopia, že jej požičiavať nemajú. Ona je v podstate nemajetná, byt nie je jej a nevlastní ani žiaden majetok, čo by stál za to. Takže, ak by zomrela, dedičstva by sa kamarátka vzdala.
Zaujímal by ma váš názor a prípadné skúsenosti.
Chorobné míňanie peňazí
vies, ja s touto otazkou tiez bojujem obcas, som typ cloveka co setri, a najst prijemnu hranicu medzi setrenim a uzivanim si je extremne narocne, az nemozne.. no vdaka odrieknutiu zabavy v mojom skorom veku a setrenim si si mozem teraz "uzivat" viac, ale stale mam ten isty problem pred nosom. setrit, alebo uzit si ?
priklad:
ist na 10 dnovu dovolenku tento rok, alebo ist na 25 dnovu buduci rok?
(nie je to 10+10, kedze tych prvych 10 mi v investiciach prinesie extra 5 dni cize je to [10*1.5]+10=25)..
cize jednoduchsie: uzit si dnes trochu, aleob uzit si neskor poriadne...
je tu ale jeden faktor, NIKDY neviem kedy skoncim tuto hru:
1. mozem jednoducho zomriet
A) ak zomriem po prvej (10) dovolenke, poviem si co? Huraaa uzil som si aspn trochu vyhral som?!
B) ak zomriem pred druhou (25), ale nesiel som na prvu, co poviem? neee, dpc, mohol osm ist?
C) ak zomriem po druhej (25), poviem si HAHA, nakpal so mosud, vyslo mi to?
D) atd atd (uz je to zbytocne davat priklad)
Pointa avsak je ta, ze ked uz zomriem, bude mu to SUM A FUK ci som si uzil alebo nie.. ale jedno by sum a fuk nebude, a to je to, ze ked si dnes uzijem zajtrajsok a nebudem mat co do ust zajtra.
ja sa skor priklanam k tomu, ze by si clovek mal najst lepsie platenu pracu za menej odpracovanych hodin, alebo zacat podnikat-obchodovat, alebo cokolvek.
ak t oje mozne, je to lepsie riesenie ako riesit "komu nedam a komu dam".
priklad:
mam rodinu, prijem 1000 eur, chcu ist na dovolenku, ale ja si chcem kupit auto.
co spravim?
A) pojdeme na dovolenku a ja nebudem skutocn stastny, no rodina bude
B) kupim si auto a budem stastny, no rodina nie
C) zamakam ako spravny zivitel rodiny a zarobim aj na svoj sen ale aj na ich sen
Ja som za "C", a ty? ;o)
rozumiem ti
no lenze ak sa akumuluje majerok v rodine, tak tam aj zostane.
taky maly zakerny priklad zo zivota.
dieta sa narodi s velmi "vzacnou" chorobou, tak jedine rodina ktora ma uz co to nasetrene moze ist na liecenie.
point "preniest" majetok na dieta nie je v tom aby sa v 18 vyvazalo vo ferrari, ale v tom aby malo "poistku" vo forme uspor..
dalej, rodic, ktory zaplati niekolo 10tisic eurove studium na decentnej skole, je ine, ak dieta STRATI roky makanim (otrocenim) v zahranici na skolne.. a podobne
cas su peniaze a peniaze su cas.
clovek co ma kapital ma NESPORNU vyhodu.
ale nikdy to nemoze byt povinnost, v tom maximalny suhlas, ale zohranost generacii.
mne by sa tiez pacilo, ak by rodicia mojich rodicov, atd atd, az moji rodicia "nastartovali" zivot nejakym milionom, ALE! len potom co dospejem a dokazem im ze som schopny prezit aj bez penazi sam od seba.. cize nie tak, aby mi kupovali co najlepsie veci (moze to byt zjavne aj kontraproduktivne), bohaty clovek nema zivot lahky, ba niekedy naopak, aby si zachoval "zdravy rozum"..
ale ak si vezmem dieta co zilo v chudobe alebo beznej rodine, je na tom uplne inak mentalne ako ten co bol vychovany v bohatej rodine, teda ak ho vychovali zle. zle sa da vychovat v oboch, cize podla mna je to 50:50
ale vzdy zalezi na tom ze co je "prezit" nieco.. ak by si vyhrala loteriu za 10 mil eur, prezit ho za 1 zivot a nechat deom 0 je celkom take egositicke :D aspon z mojho pohladu..
ak zabudneme na mozne pokrivenie mentality daneho dietata, vacsie sance ma vacsinou ked ma uz kapital v rukach, tym nemusi stratit cas, ktory musio obetovat na vypracovanie sa z nuly na taku hranicu, s ktorou moze nieco robit.
problem je ze vychovat dieta v blahobyte a aby malo rovnaku mentalitu ako dieta z beznej rodiny, to je tazke,ale urcite nie nemozne :)
ale tu by ani neslo o "prepisanie" bytu na dieta, ale proste dat mu ten byt, resp prenajat zadarmo.. proste pomoct dietatu sa vysvihnut vyssie.. nemyslim take nieco ze neminat na seba, respektive setrit ako blazon a potom mu vsetk odat... nienie... ide o financny manazment (rodinny), nieco ako keby bola rodina "akciova spolocnost" a spolocne robili nieco pre ziskanie viac majetku, ak sa teda jedna cisto o to.. a potom ked sa uz rodic citi na to ze si chce uzit zivot, tak nech si z toh ocast zoberie, ale zase minut 100% "JEHO" majetku sa mi zda sialene uz v tom zmysle, ze NIKDY NEVIEME ako dlho budes zit, NIKDY! a tak sa moze stat ze preminame vsetko a nakoniec budeme zit este 10-20 rokov, HAHA, co potom ?
rozumiem Ti, v 18tke mi rodicia dali byt, zila som tam asi rok, potom som zacala byvat s frajerom, byt som im vratila, nech ho niekomu prenajimaju, takze si nemyslim, ze by som bola rozmaznana (moja sestra je starsia a obyva 3izbovy rodicovsky byt v centre a aj tak si myslim, ze na starobu budem ja ta, ktora sa o rodicov postara)... nepochopila si temu(tema bola o tom, ze mama nici dceru-financne, robi jej hanbu a problemy), nepochopila si absolutne nic, podla mna si len blba vychodnarka, ktora sem prisla so svojimi spicatymi laktami a ziarli na rodenu "bratislavsku slecinku", ktora sa vozi na audi, ktore ona mat nikdy nebudu-smola, aj to som si kupila za svoje a nezarobila som si na neho v podniku, kde otec robi riaditela, lebo je zasadovy clovek a nepodporuje rodinkarstvo:O)))) pekny vecer a zajtra rano Ti zablikam xenonmi, ked budes stat vymrznuta na zastavke:O))))
bibi-nemyslim, ze to, kolko mam rokov a kde byvam je relevantne. ja naopak si myslim, ze ty si rozmaznana slecinka, ktora od rodicov dostala vsetko, na co si si zmyslela a tak samozrejme od nich ocakavas, ze ti zabezpecia pohodlny zivot.. neber to prosim v zlom, ty nemozes za to, ako ta vychovali, resp. lepsie povedane, na co ta navykli. a takisto netvrdim, ze je to zle, je to proste takto a hotovo. a pre tvoju informaciu.. mam 30 a zijem v BA. a v zivote by ma nenapadlo ocakavat od mojej matky, alebo otca, ze po nich nieco " zdedim "... obaja maju pravo disponovat svojim majetkom ako chcu. a mna je do toho ho*no. toto mne osobne diktuje moja vychova a aj zdravy rozum. ak by moja mama, alebo otec, chceli predat hned zajtra svoj byt, je ma do toho hovno, je to ich plne pravo. ja sa mam starat o seba a budes sa cudovat co teraz poviem, ale neskor mozno aj o nich. a vies co?! urobim to bez reptania a bez toho, aby som od nich nieco za to ocakavala. urobim to, lebo chcem. ale necakam, ze tomu budes rozumiet.
to, ako sa k veciam stavias... je to len v zmyslani, v nicom inom. a to, ze to mali kedysi lahsie... je uplne zbytocne nad tym polemizovat. ty zijes v uplne inej dobe a aj tak sa zariadis tak, ako vies, ci mozes. nic viac, nic menej.
rozumiem ti-asi mas malo rokov a nebyvas v BA, nemas zistene ceny realit, nemas zistene podmienky hypotekarnych uverov(ziadna banka Ti ziadnu realitu NEPREFINANCUJE 100%, takze si musis najprv nasporit niekolko 10tisic eur) lebo by si sa nad tym nezamyslala, ze preco by mali rodicia nieco nechat detom...
jedna sa o to, ze nasi stari rodicia, rodicia dostali nehnutelnosti za cias komunizmu a za par korun si ich potom mohli odkupit, tie casy tu uz nikdy nebudu!!! Teraz to maju mladi ludia ovela tahsie, preto ziju s rodicmi aj po 30tke... Ti rozumnejsi, ktori byt, dom dostali, ho zveladovali, pripadne si nasporili na dalsie nehnutelnosti, ti hlupejsi ich prepili, naleteli podvodnikom, pobrali si uvery so zalozenim nehnutelnosti, ktore nevedeli splacat a poprepadali bankam... Ja si myslim, ze rodicia sa maju chovat zodpovedne a nie este dostavat deti do problemov...
M74, mozno by bolo schodne, aby si mama tvojej priatelky zriadila ucet (ak ho nema) - pomozte jej, ak treba. Zadajte platby za byt, energie, TVR,..atd tesne po príchode dochodku na ucet. Myslim, ze toto si da vysvetlit.
A zvysok penazi - nehnevaj sa, to je jej vec, na co ich minie.
Dlhy kadetade za staru pani neplatte. Ked nebude mat splatene stare dlhy (v obchode, v lekarni, u znamych), dalej jej nepozicaju. Ked budu vidiet, ze to za staru pani zatiahnete, radostne jej pozicaju znova.
ja len nerozumiem jednej veci. preco sa ocakava, ze rodic je povinny nieco svojmu potomstvu zanechat?! ved je to blbost. dieta dosiahlo vek, kedy uz je sebestacne, takze ako sa zariadi, tak bude mat. ocakavat, ze po rodicoch nieco zdedi je podla mna zmyslanie velmi scestne. ak sa tak rodic dobrovolne rozhodne, je to v poriadku, osobna volba. ale takisto ma rodic pravo rozhodnut sa a disponovat so svojim majetkom ako uzna za vhodne a nikto nema pravo mu do toho kecat. samozrejme, ak svojim rozhodnutim dostava niekoho do problemov, tak to nie je okej... pokial sa dobre pamatam, vyzivovacia povinnost a jej zanik su pravne presne definovane.
ps: necitala som celu diskusiu, ospravedlnujem sa, ak tu uz taky prispevok bol.
M74, kde byva mama tvojej priatelky?
Debata sa trošku ubrala iným smerom, ale v kontexte s pôvodným problémom to celkom zapadá. Dotyčná osoba, ktorá nevie hospodáriť mala aj podobného manžela. Za celý život si v podstate nedokázali nič našetriť a kúpiť. Všetky veci ktoré mali si zakúpili z nejakej mladomaželskej pôžičky asi v roku 1973. Odvtedy nekúpili v podstate nič. Keď sa niečo pokazilo, tak sa to prestalo používať. Do údržby domu tiež nič nedávali. Takže nakoniec žili bez chladničky, Tv, práčky, teplej vody, svetla ( lampa sa pokazila a roleta trvalo spadla ). Sitáciu trocha zachraňovala babka žijúca o poschodie nižšie, ktorej rozumnejšie deti nakúpili všetko potrebné a kde v podstate žili. Skrátka táto rodina je jasným príkladom že rodičia nevytvorili absolútne žiadne hodnoty, ktoré by odkázali deťom. Smutné je že boli stredoškolsky vzdelaný a zarábali normálne. Byt v dome dostali od rodičov a jediná cenná vec ktorú si kúpili bolo auto Š100, ktoré aj tak moc nejazdilo, lebo neboli peniaze na opravu.
jajka001_: Díky za odkazy.
bibi ale ved samozrejme, ale zas, stari ludia stracaju sudnost. niektori. a vies kolki prisli o cele uspory lebo im niekto zazvonil pri dverach a poziadal ich o pozicku... podvodnici. aj tieto zajazdy kde im tlacia kaleraby do hlav, stari ludia su lahke obete.
