Dlho ma trápia zlé sny. Vždy sa opakujú témy. Utekám pred chlapom, cudzím, neznámym, v tme, šere, naokolo nikto, ticho... a ja nemám kam ísť. Počujem svoj tlkot srdca, strácam dych, nevládzem... Nikdy ma však nechytí, vždy sa skryjem, ale prežívam všetky tie emócie...
Druhý sen, kt. sa mi opakuje je ten, že sa nešťastnou náhodou dostanem nad priepasť, hlbokú priepasť plnú vody (väčšinou) tá voda je vždy ako oceán, modrá, niekedy až azúrovo modrá, že vidím z tej neskutočnej výšky že v tej vode sú žraloky, atď. Uvedomujem si, že ak sa nedostanem odtiaľ, spadnem a zabijem sa.... vždy som na skale, strmej, strácam silu ale vyškriabem sa odtiaľ.
Tie sny sa nedajú ani opisovať, pretože sa mi to odohráva v hlave tak živo a všetko je rýchle.... akoby to bolo skutočné, v priamom prenose. Budím sa vyklepaná, spotená, stále na to cez deň myslím. Každú noc je toto skoro. Čo mám robiť?
