Neviem ako ďalej do života.Budem mať 19 rokov. Mal som jeden pre Mńa dôležitý vzťah ktorý sa skončil asi pred 3 rokmi.Bol som na dne vtedy.Keď som sa s toho dostal nechcel som chodiť so žiadnym dievčaťom a užívať si život len pre seba.A aj mi to šlo. Len jedno dievča sa do mňa zaľúbilo. Začali sme spolu chodievať von a aj ja som si ju nesjkôr obľúbil. Teraz to bude rok a pol čo sme spolu a neskotočne ju milujem. Lenže neviem si teraz naplánovať budúcnosť, ako ísť ďalej. Vysoká škola či práca, vzťah či vlastné záujmi.Som typ človeka ktorý musí pre niečo žiť. Teraz žijem pre ňu.Lenže vzťah a v takom mladom veku neviem či môžem uvažovať o spoločnej budúcnosti. Predtým po rochode som žil pre svoje záujmi a bol som šťastný.Moje záujmi ma nemôžu nijako sklamať.Len prišlo dievča. Ak by som s ateraz začal naplno venovať svojím záujmom voči nej by som zostal chladný a to nechcel. Určite by ten vztah potom šiel ku dnu a vzďalovali by sme sa od seba. Neviem ani či ísť na výšku. Hoci sa veľmi dobre učím a aj ma to bavý nechcem byť bez peňazí naďalej. Chcel by som si nájsť prácu a užiť si trochu,cestovať,športovať proste to, čo chcem. ak pôjdem na VŠ nebude to možné.Chcel by som pracovať 1-2 roky a potom ísť na VŠ ak nebudem s prácou spokojný. Len či neurobím chybu. Aj táto vláda čo teraz prišla tak to nevyzerá moc dobre ani pre študentov. Vôbec sa neviem rozhodnúť ako pokračovať v živote. Čo som si predstavpval a trochu plánoval to zahŕňam s mojím dievčaťom. Len ani to si neviem úplne predstaviť ako by to bolo. Napríklad kde by sme bývali keby sme chceli byť spolu. Neviem ani či by som sa s ňou dokázal rozísť. Toto ma už trápi dlhšiu dobu a aj som to čiastočne preberal s dievčaťom ale len málinko a aj s naj kamošom ale nevedia úplne o všetkom keďže do toho zahrňam aj ich.Hlavne moje dievča. A nemám nikoho iného s komu by som to mohol povedať a vážiť si jeho názor. Tak som chcel počuť názory niekoho cudzieho,alebo či niekto neprešiel niečim podobným.
čo ďalej v živote
cau,ja ti poradim takto,v tomtom svete je skola naprd.Ak nechces byt odbornikom v dakej oblasti.Dnes sa uzivis z hocakym vzdelanim,len treba byt sikovnym,skolu nemusis utracovat,nastup na externu formu,najdi si pracu a financuj aj skolu a aj bezny zivot a aj na sporenie sa ujde,ked si spravis dobry financny rozpoctovy plan.
Nebolo by na skodu si dat dake priority,napr:
1.dobra praca/dobry plat
2.nastup na skolu v externej forme
3.sporenie/budovanie buducnosti s priatelkou
4.vsetko ostatne....
Treba si zadelit cas a vsetko sa da,dobry time management je na nezaplatenie:)
Za tých 5 rokov ak by som mesačne dával 200 euro by to bolo 12 000 bez úrokov bez bonusu. A pri stavebnom sporení je možné si zobrať pôžičku v takej hodnote.A myslím si, že by som mohol dávať aj viac na to porenie. Oco nemá ani maturitu a zarába 600 euro mesačne a to pracuje len každý druhý deň a nepracuje ani ťažko fyzicky skôr vôbec fyzicky.
Som si aj myslel, že mi budete radiť takto. Podľa môjho rozumu je to tiež to najlepšie. Lenže keď sa zamyslím, že to bude tak, že pôjdem na VŠ tak mám dosť negatívne pocity. Nie, že by som ju nezvládal ale proste, že tam nechcem ísť hoci viem, že by to bolo možno to najlepšie. Hoci aj keď budem mať VŠ si nemusím nájsť prácu.A ak s priateľkou pôjdeme do rôznych miest do škôl možno sa budeme vidieť veľmi málo. Hoci tomu by som asi ani nezabránil aj keď budem pracovať.
a mozes si na konicky najst brigadu popri skole
priatelka ta stoji peniaze? a ved pises ze peniaze maju, tak ake? luxusne darceky? bez toho sa zaobide. a ked si myslis ze usetris ked budes pracovat hm no, nechcem ti brat iluzie...so strednou skolou teraz moc na trhu prace neprerazis, radsej chod na nejaku dobru vysku, ked ta rodicia podporuju. vyska ti ostane, priatelka ta moze opustit. praca pocka, pracovat budes cely zivot. uzivaj si posledne roky
Ak by som šiel do práce tak určite si založím stavebné sporenie alebo aspoň na úroky do banky by som dával polovicu a i viac výplaty. Bývam u rodičov takže nálkady na bývanie a že si budem platiť telefón rátam maximálne 100 euro. Viac by rodičia odomňa určite nezobrali a aj 100 je veľa. Rodičia ma nejako extra finančne nepodporia ale pokial budem niečo robiť a nebudem sa flákať nie je to žiaden problém. O volný čas ani nejde. Ten by sa našiel. Len ide aj o tie peniaze, že nemám najlacnejšie hobby a aj priateľka stojí nejaké peniaze a určite radšej investujem do nej. A aj keby nešlo o peniaze nedokázal by som robiť to čo chcem a venovať sa vzťahu ako teraz. Možno ani z polovice nie. Teraz som s ňou a chýbajú mi moje sny, keď si budem plniť sny bude mi chýbať ona. začarovaný kruh. Môj sen kedysi bolo mať rodinu.Len po rozchode s tou prvou sa tento sen úplne vytratil. Chcem mať rodinu ale neviem si predstaviť kedy...Čo sa týka mojich plánou tak lost volil by som prácu 1. Priateľka ide na VŠ.Oni majú peňazí celkom dosť,tak jej šetria. Ja by som chodil do práce odkladal si peniaze a možno o 5-6 rokov keď ona skončí školu by sme mali dosť peňazí na dom. Som presvedčený že by sme spolu toľko našetrili. Lenže ide o to, že vôbec netuším či budeme spolu. Možno s aj opäť bojím sklamania a preto takto rozmýšlam, že sa chcem venovať záujom tie ma nesklamú. A VŠ aj z veľkej časti odmietam, že za 5 rokov čo tam budem by som si peňazí našetril dosť. Myslíte aj že by som mal povedať priateľke o mojich pocitoch? Neviem či by ale pochopila, že rozmýšlam, že by som sa radšej venoval sebe ako jej. A vlastne ako sa poznám nikdy by som sa s ňou ja ani nerozišiel ale len by som tieto pocity dusil v sebe až by sa to vystupňovalo a ten vztah nejako pokašlal a nechala by ma ona.
Som skor za VS, pretoze ak nemas kua dobry napad ako zarobit, tak sa stane asi toto:
Den1:
vstanes, najes sa, ides do prace, prides z prace, si s priatelkou, zaspis
Den10:
vstanes, najes sa, ides do prace, prides z prace, si s priatelkou, zaspis
Den100:
vstanes, najes sa, ides do prace, prides z prace, si s priatelkou, vdaka unave velmi rychlo zaspis
Den1000:
vstanes, najes sa, ides do prace, prides z prace, si s priatelkou, uz ani nezaspis, pretoze si dostal nespavost z frustracie alá "z ruk do ust" alebo "praca-splatky-praca-splatky"
Den10000:
dostanes nedelny syndrom
(ak nevies co to je: "Boze! Zajtra zase MUSIM do prace!")
Cize planuj, nevzdavaj sa, pozri...KAZDY mame zle obdobie, absolutne uplne kazdy, len preto to nie je vidiet, lebo vacsina ludi t ozahra v spolocnosti ze "je mi fajn" a podobne...
Nemozes mat tusenie kde skoncis za rok, takze ak nemas super dokonaly plan, nic to... Ono je lepsie byt super flexibilny a byt ohibny, tak prezijes skor a prerazis "do sveta"..
pointa je podla mna nestratit ducha nadeje.. prezitzle obdobie, ale v ziadnom pripade nestagnovat mesiace.. ked uz to naozaj nejde, zobrat tyzden dovolenky (cokolvek co sa ti paci? ak nie plaz, tak hory, ak nie to, tak proste cokolvek, ale ziadny stres) a potom zacat znova, nabrat silu a tak..
tazko specifikovat CO presne robit, mozno pracu a mozno nie, ale ak myslis pracovat a zarobit par stoviek eur, to ta velmi daleko neposunie, ak nemas moznost 90% z toho usetrit.. to je zacarovany kruh podla mna, no ale robit opak, to chce odvahu :)
ale aby som to napisal zrozumitelnejsie:
praca1:
robis 8 hodin a zarabas 500 eur
praca2:
robis 4 hodiny a zarabas 300 eur
osobne by som isiel do prace2, takze cas je nieco, co neuskladnis, neusetris, nekupis.. (to len na okraj, aby si si vedel vybrat co sa vobec oplati robit, lebo niekedy sa to proste neoplati...)
takze moj nazor - chod na vs, vo vztahu pokracuj. to ze ste spolu uz teraz neznamena ze vam to nemoze vydrzat. na zaujmy mozno nemas tolko casu ako ked si bol sam ale tak skus nejaky ten kompromis. neskusaj to ze praca a potom mozno skola, lebo uz ked to prerusis sa len velmi tazko do toho zas dostanes.
neviem preco by si nestihal skolu, priatelku aj zaujmy, urcite sa to da len si to spravne rozvrhnut. a keby si chodil do prace, mas casu este menej ako ked studujes.
