Neviem ako ďalej do života.Budem mať 19 rokov. Mal som jeden pre Mńa dôležitý vzťah ktorý sa skončil asi pred 3 rokmi.Bol som na dne vtedy.Keď som sa s toho dostal nechcel som chodiť so žiadnym dievčaťom a užívať si život len pre seba.A aj mi to šlo. Len jedno dievča sa do mňa zaľúbilo. Začali sme spolu chodievať von a aj ja som si ju nesjkôr obľúbil. Teraz to bude rok a pol čo sme spolu a neskotočne ju milujem. Lenže neviem si teraz naplánovať budúcnosť, ako ísť ďalej. Vysoká škola či práca, vzťah či vlastné záujmi.Som typ človeka ktorý musí pre niečo žiť. Teraz žijem pre ňu.Lenže vzťah a v takom mladom veku neviem či môžem uvažovať o spoločnej budúcnosti. Predtým po rochode som žil pre svoje záujmi a bol som šťastný.Moje záujmi ma nemôžu nijako sklamať.Len prišlo dievča. Ak by som s ateraz začal naplno venovať svojím záujmom voči nej by som zostal chladný a to nechcel. Určite by ten vztah potom šiel ku dnu a vzďalovali by sme sa od seba. Neviem ani či ísť na výšku. Hoci sa veľmi dobre učím a aj ma to bavý nechcem byť bez peňazí naďalej. Chcel by som si nájsť prácu a užiť si trochu,cestovať,športovať proste to, čo chcem. ak pôjdem na VŠ nebude to možné.Chcel by som pracovať 1-2 roky a potom ísť na VŠ ak nebudem s prácou spokojný. Len či neurobím chybu. Aj táto vláda čo teraz prišla tak to nevyzerá moc dobre ani pre študentov. Vôbec sa neviem rozhodnúť ako pokračovať v živote. Čo som si predstavpval a trochu plánoval to zahŕňam s mojím dievčaťom. Len ani to si neviem úplne predstaviť ako by to bolo. Napríklad kde by sme bývali keby sme chceli byť spolu. Neviem ani či by som sa s ňou dokázal rozísť. Toto ma už trápi dlhšiu dobu a aj som to čiastočne preberal s dievčaťom ale len málinko a aj s naj kamošom ale nevedia úplne o všetkom keďže do toho zahrňam aj ich.Hlavne moje dievča. A nemám nikoho iného s komu by som to mohol povedať a vážiť si jeho názor. Tak som chcel počuť názory niekoho cudzieho,alebo či niekto neprešiel niečim podobným.
čo ďalej v živote
Vieš kedy dospejú chlapci? V 30-tke. Tak teda sa nezaťažuj budúcnosťou už teraz. Si veľmi mladý, ešte dieťa. Nevieš sa rozhodnúť, lebo nevieš čo je pre teba dobré. Dnes je dobré mať vzdelanie, teda chod na VŠ, podľa možnosti takú, ktorá ti niečo dá, nie pre titul! Snaž sa vzdelať v obore, ktorý ťa baví a ktorý ta bude dobre živiť. Neviem k čomu inklinuješ, ale každopádne ísť študovať. Čo sa týka známostí, tak ver mi, prídeš na VŠ a tam bude toľko dievčať..a hej, aj také, ktoré po tebe pôjdu. Nemysli na rozchody a čo bude. Život je taký pes, že ti to stále spočíta, ked to najmenej čakáš. Daj prioritu svojmu životu : vzdelanie, práca, ktorá ťa bude naplnať a aby si bol sám sebe pánom, teda myslieť na to z čoho a ako chceš žiť..a potom snád aj myslieť na partnerku aká by mala pri tebe byť a čo by mala robiť a či už bude rodina, alebo nie, skoro, či neskoro...to nechaj na život..ja viem, že potrebuješ mať blízku osobu, ktorá ti dáva lásku a ty jej, ale si veľmi mladý na vážne vzťahy...do 30-tky určite neurob unáhlené kroky týkajúce sa partnerských vzťahov..čo má prísť , príde..nerob si ani starosti, ked sa vzťah skončí..príde další..máš celý život pri nohách a každý je si sám tvorcom svojho života..veľa šťastia...pomaly, neponáhaľaj sa do ničoho...školu si vyber takého zamerania (aké práce sú a budú preferované..napr.projektanti,IT technologie a pod...).
Ja som skončil učňovku, rok som pracoval ( robota slušná a dobre platená, ale trocha nudná ) a tak som potom išiel na VŠ, lebo som videl že bez VŠ by som stále bol iba nejaký roboš, alebo niečo kúsok lepšie. Zase musím uznať, že väčšinu potrebných vedomostí som získal na SOU a v praxi. A keď je nejaký problém, nielen že viem čo je zlé, ale nemám problém sa chytiť náradia a osobne to opraviť ak treba.
Ahoj Rajeccc, precitala som si Tvoj prispevok a neda mi, aby som nan nezareagovala, chcem Ti poradit ako matka, aby si nedopadol tak ako moj syn. Mam 26 rocne dvojcata, dcera skoncila bakalara, teraz si robi doktorat filozofie, aj syn ma na VS, ale ked bol cas sa ucit, zaujimali ho viac kamarati ako skola, kedze ma iba gymnazium, teda ziadnu kvalifikaciu, takze moze robit iba fyzicky tazku manualnu pracu a teraz uz banuje, momentalne sice ako manualny robotnik zaraba, ale je to nic v porovnani s tym, co bude zarabat jeho sestra po skonceni studia, alebo co by on zarabal s vysokoskolskym vzdelanim, nehovoriac o tom, ze sa neciti dobre v spolocnosti manualnych robotnikov, ktorych intelektualna uroven je dost nizka, takze si s nimi nerozumie, nevie sa s nimi skamaratit, co nie je dobre, lebo v praci travime tretinu svojho zivota a preto by sme sa v praci mali citit dobre, cize uz teraz je nespokojny a ak nieco s tym neurobi, bude banovat a bude nespokojny cely zivot. Nie sme materialne zalozeni, ale je fakt, ze zo vzduchu sa zit neda, clovek musi pracovat a vzdelanie je zaklad, v dnesnej dobe plati: cim vyssie, tym lepsie. Ak si kladies otazku ci skola alebo praca, tak moja odpoved je jednoznacna-skola. V zivote su etapy, kedy clovek by mal robit to, co je nevyhnutne a potrebne, teraz je cas, aby si sa ucil a ked skoncis VS, potom nastane cas, aby si pracoval, zarabal na zivobytie, zakladat rodinu.... Mohol by si studium teraz aj prerusit, chvilu pracovat a keby si prisiel na to, ze predsa by bolo lepsie si zvysit kvalifikaciu (k comu by casom urcite doslo, lebo stredna skola v dnesnej dobe je prakticky nic), mohol by si sa do skoly vratit, ale naco by si si to takto komplikoval?, cim je pauza vacsia, tym sa tazsie do skoly vracia. No, ked potrebujes nutne nejake financie, je tu moznost si popri studiu privyrobit. Na Tvoju otazku: vztah ci vlastne zaujmy, je tiez jednoznacna odpoved-aj aj, jedno druhe predsa nevylucuje, mozes mat vztah, ale popritom aj vlastne zaujmy, konicky, mozes mat dievca a popritom studovat, najma ak priatelka tiez bude dalej studovat, lebo je fakt, ze casom by si nemal dobry pocit z toho, ze priatelka bude mat vyssie vzdelanie a pravdepodobne potom aj vyssi plat, drviva vacsina studentov pocas studia preziva nadherne vztahy (ja mam VS tiez a tiez som mala pocas studia vazny vztah), tak preco by si Ty nemaohol? Hovoris: „Som typ človeka ktorý musí pre niečo žiť. Teraz žijem pre ňu.” Je nevyhnutne, aby clovek mal v zivote urcity ciel, ked ma pre co zit, to ho vlastne pohana vpred, zivot bez ciela je iba hola existencia, to nie je plny zivot, to je iba zivorenie. Je krasne, ze svoje dievca uprimne milujes, ale nemala by byt Tvojim jedinym cielom, jedinym bodom, ku ktoremu raz chces dokracat, nesmies sa na nu takto fixovat. Nasim cielom by mohlo povedzme byt: dobre vzdelanie, dobra praca, dobry plat, stastna rodina, dobre zdravie, skutocna laska, ale laska vo vseobecnosti, nemal by si ju spajat iba s touto konkretnou dievcinou, pretoze sa moze stat, ze sa rozidete (nie je to vylucene, bezne sa to stava, ja som sa napriklad rozisla so svojou 8-rocnou celostudentskou laskou) a co potom?, zase by si bol totalne na dne, uz vies, aky je to pocit a to predsa nechces. Takze zhrniem to do jednej vety: chod na vysoku skolu, rozvijaj svoj vztah s dievcinou, ktoru lubis, vychutnavaj studentsky zivot (mozes mi verit, ze je to jedno z najkrajsich a najbezstarostnejsich obdobi v zivote cloveka) a ak potrebujes korunu navyse, obcas vo volnom case, cez vikend si privyrob. Je to pravdaze iba moja rada, ale aj Tvoji vlastni rodicia Ti radia to iste a rodic nikdy zle nechce pre svoje dieta. Ty si urob posvojom, nasleduj svoje priority, len nechcem, aby si potom lutoval, ako teraz lutuje moj syn. Vela stastia.
Pozri si toto, mozno Ti to pomoze..
tak, ... teraz si to celkom presvecivo napisal, ... aj suhlas
tak
ani ja neberiem tvoj nazor.A ci sa pozeram z pozitivneho,alebo negativneho pohladu na svet,tak tiez poviem ze 100 ludi,100chuti,kazdy mame ine predstavy o zivote,ze co je spravne a co nie:)
Giovanni
pozri sa, poviem to takto, ja Ti neberiem Tvoj nazor, ... sto ludi sto chuti, ... pozeras na svet z viac negativneho uhla pohladu, ... ale dobre, ...
rajeccc
ak by ta to bavilo,nanotechnologie,tak chod a vyskusaj,uplatnit sa urcite vies.Dnes sa vsade pcha elektronika,vlastne kde este nie je?Pracu by si urcite mal a kebyze si v tom dobry co robis,tak rovno by si mohol ist za vyvojara a platovy strop je velmi vysoko vtedy.
Akokolvek sa rozhodnes,rozhodni sa sam,vela stastia :)
pravdu :)
Osobne ak by som šiel na VŠ niečo typu nanotechnológie,automatizácia. Myslíte, že je dobré uplatnenie v týchto odboroch? A vidím, že píšete rôzne ale väčšina za tú VŠ.Aj mne rodičia radia ísť na VŠ. Čo sa týka toho, že by som sa cítil menej cenný pri priateľke, že ona bude mať VŠ to by nebol problém. Ona chodí na gympel čiže aj musí ísť na VŠ. Ja mám odbronú školu ale mám oveľa širšiu škálu vedomostí ako ona.Skôr ona sa niekedy tak cíti ako píšete. Síce z mojou školou tiež neviem či by som sa úplatnil pretože nemám prax. Tiež je to príprava na VŠ ale predsa len mám nejaké odborné vzdelanie. Rozhodnúť sa mi je aj dosť ťažké pretože doteraz som nechal môj život plynúť len tak, čo prišlo to bolo.A teda nemal som žiadne problémy v ničom. Len teraz je predomnou dôležité rozhodnutie a neviem čo ďalej.
Ospravedlňujem sa za pravopis,čítal som tu nejakú pripomienku,ovládam ho len keď píšem rýchlo robím chyby.Nemám prstoklad. Je to tu anonymné tak mi na pravopise až tak nezáleží.
