Ahojte,
chcem tuto otazku smerovat hlavne na neznejsie polovicky ale v pohode necha sa vyjadria aj chalani.
Konkretne je to aj moj pripad, nakolko uz mi taha na 31 a zatial som panic. Nikdy som este namal ziadny sex, max. tak francuzakovanie.
Je mi to trosku trapne a prianzm sa ze sa za to aj uz hanbim a vobc sa k tomu nepriznamavam. Bojim sa, ze ked to pride tak budem uuuplne drevo a partnerka ma necha.
Chcem vediet peto vas nazor dievcata co si myslite o takychto chlapoch?
Co si o nich myslite?
Co si myslite o panicoch po 30-tke?
M&D&D,
a vies, ze mi tvoj prispevok zdvihol naladu :) Znovu zacinam dufat, ze mozno ten cas este len pride. Mozno clovek bude cakat dlhsie ako jeho rovesnici, ale mozno sa to oplati. Niekedy je to cakanie hrozne a clovek nema chut cakat nakolko nevie ako dlho to este bude trvat....atd
Ala vdaka za povzbudive rady, vlastne skusenosti, zazitky...atd. Este raz vdaka
Pablo,
:-)) Vieš my sme vlastne obaja boli takí nejakí "nemoderní" - radi sme čítali, chodili na turistiku s kamošmi, študovali VŠ a popritom makali, aby aj peniaze boli, trochu cestovali a tak pod. Samozrejme každý zvlášť, kým sme do seba "nevrazili". Nebehali sme po diskách (ani nevieme tancovať), nespíjali sa po chatách, nemali partiu xy "kamarátov" - skôr menšiu skupinku takých naozajstných. Obaja sme boli už zamestnaní, takže vyťažení, vychovávaní byť zodpovední za seba a iných, takže žiadny vetroplachovia.
V čase nášho stretnutia som sa vrátila zo študijného pobytu vo Viedni, pokračovala v zamestaní a rozmýšľala o jeho zmene, ale potrebovala som na to druhý cudzí jazyk - tak som svojho teraz už manžela oslovila, či by ma nevzal na súkromné hodiny angličtiny. Pracoval vtedy v jazykovke ako lektor AJ (je to Američan) a dával aj súkromné hodiny. Nebol zrovna nadšený, lebo moja angličtina bola na bode nula, podobne ako jeho slovenčina. Zavážilo to, že obaja plynule hovoríme nemecky - tak som aj s angličtinou začínala, vysvetľoval mi veci po nemecky. Do 6 mesiacov som bola v stave komunikovať v angličtine a pomaly som sa pridala k jeho partii turistických nadšencov. Tam sme k sebe nachádzali cestu - hoci on nechcel veriť, že môže dievča rado chodiť do hôr (s relatívne sparťanskejšími podmienkami ubytovania) a nie po nákupných centrách. Chodím samozrejme primerane upravená, ale nie som zrovna typ, ktorý vysedáva po kozmetických a kaderníckych salónoch. Neriešim klebety a hlúpe kecy, vraj mám aj niečo v hlave - on sa nebál žien, ktoré prejavia svoj názor a inteligenciu. Neviem, či to bola láska (také to bláznivé, či nejaký ošiaľ - to asi nie), ale s ním sa tak úžasne dá rozprávať o hocičom. To bolo asi to, čo u mňa zavážilo. POkojný, vyrovnaný, spoľahlivý, čestný (až mu je to občas na škodu), inteligentný a môžem mu povedať hocičo. Vždy to pochopí, rozoberieme, môžme sa rozprávať do zblbnutia. Dúfam, že to bude pokračovať aj keď deti vyletia z hniezda. Je k nim dobrý (niekedy až moc), za prísneho som ja. Sám vraví, že nič neľutuje - strávil dosť rokov sám, vraj bol rád, že už nemusí byť. Vie si oprať, postarať sa o seba aj deti, variť - no prežil by, keby musel. Povedal, že vďaka tomu, že mal deti v podstate po 40, nemusí riešiť krízu stredného veku. Tento príspevok bol dlhý, ale ak ti trošku zdvihne náladu, tak splnil svoj cieľ. Držím ti palce.
PabloXXX - ano je to pravda , mne to pride az velmi ponizujuce , som typ ktory vie co chce a asi to bude aj tym ze robim vrcholovy sport takze absolutne nemam cas na diskoteky a podobne.
M&D&D > ked som cital co si pisala o tvojom partnerovi, tak si sa presne trafila do mna. Tiez som na tom nejak podobne. Tiez nie som typ co si da vyholit hlavu, zabije tetovacku na rameno, nausnicu do ucha a ide sa pretrcat na disko, ze aky je kapo.Aj ked sa mi zda, ze 80% zien na takychto leti, ale mne sa to zda dost trapne a smiesne. Asi som staromodny alebo co.
Az mozem vediet ako ste sa vlastne spoznali? Viem co znamena ked je chlap introvertny a hanblivy.
Pablo,
ľudia ti tu už napísali veľa pekných myšlienok a názorov, tak sa nebudem opakovať. Buď sám sebou, určite stretneš niekoho, kto bude blízky tvojmu srdcu. Osobne nemám rada chlapov, ktorí sa lepia na každú sukňu. Možno práve tvoja introvertnosť,hanblivosť bude pre nejakú kočku zaujímavá a pomôže ti to prekonať. Určite by som na tvojom mieste povedala partnerke pravdu o tom, že nemáš žiadne skúsenosti. Samozrejme nie hneď na prvom rande :-)). Na záver - ak ťa to povzbudí - mám doma jeden taký \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"exemplár\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\" alebo \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"štatistickú odchýlku\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"(ako to tu niekto nazval :-)) Začínal v 39, sme spolu už 12 rokov, je v pohode, ja som to brala úplne normálne (bol tiež môj prvý, mala som vtedy 28). Bol tiež introvertný, mimoriadne inteligentný, výzorovo tiež v pohode, len baby nenaháňal za každým rohom. Mal proste iné záujmy a dovtedy nestretol nikoho s kým by to - podľa neho - chcel skúšať. Zosobášili sme sa po roku chodenia, dnes máme dve deti (10 a 7r) a žijeme v pohode. Držím ti palce, aby si našiel tú správnu kočku - taká ťa pochopí a budete šťastní.
Anita11 > Dik za tvoj nazor. Priznam sa, ze niektore komentare ako napisal Dexter, Adam ale aj niektore od inych su zaujimave.
Myslel som si, ze prave zo strany chlapov sa stretnem v tejto diskusii s posmesnymi nahrazkami typu "co som to za chlapa,...atd" a skorej zeny sa budu vyjadrovat stylom ako si pisala ty. Zistujem, ze aj nazory od chlapov, ktori mozno mali podobni problem su fajn a clovek si vie urobit obraz o tom ako by sa mal uberat. Takze vdaka aj vam chalani.
Dexter > priznam sa, ze uz par krat som uvazoval o sexzoznamke. V podstate bol to chvilkovy napad. Aj som tam zacal pisat, ale potom sa vo vzdy nieco zablokuje a hned idem to vypinam.
Samma > asi nie si ta co chodi zurovat a v minuskne sa toci okolo chlapov kedze si na tom takto, ci sa mylim?
Viem, ze zeny to maju ovela lahsie so znamostami, kedze prvy krok musi urobit chlap.
Je to zvlastne s tym panenstvom a panictvom....dlho som cakala aj ja do 22, vyse roka som si myslela ze je vsetko super a chodila v oblakoch mysliac si ze si to vazi, chlapik mal 30 a ovela viac skusenosti...no nevydrzalo to aj tak mam sice pekne spomienky no asi ho to len lakalo ze by mal pannu vo svojom veku, nastastie sa da o to prist iba raz a je smutne zistit ze si to ten clovek vobec nevazil,no niekedy na to prideme aj po dlhsom case...taky je zivot
Ahoj Pablo!
Áno, je to nezvyčajné, že si v tvojom veku ešte nemal dievča, ale zároveň veľmi milé, a nič, za čo by si sa mal hanbiť, práve si myslím, že naopak. Buď hrdý na seba, že nie si tuctový a nerobíš niečo len preto, že to robia aj tí druhí.
Prečítala som si celú diskusiu a myslím, že aj keď si chcel hlavne názor dievčat, veľmi pekné príspevky ti napísali AdamKrt a dexter. Myslím si, že chlapci sa do tvojho "problému" lepšie vcítia. Úprimné priznanie Adama, že aj keď čakal dlho, že mal možno čakať ešte viac, kým si nebude istý, že je to tá pravá je krásne a pre teba poučné. Ani neviem, či sa ti dá dať ešte lepšiu radu, ako ti to týmto spravil Adam.
Tiež dexter so svojou zoznamkou zistil, že chybil. Pablo, pouč sa z ich chýb, myslím, že preto ti to aj napísali.
Cítiš, že je najvyšší čas, ale nikdy nie je neskoro. Nehľadaj si dievča pre sexuálne zážitky, ale také v ktorom nájdeš porozumenie, spoločné záujmy, vlastnosti, ktoré si dokážeš na žene vážiť, potom aj to zblíženie po telesnej stránke bude krásne. Nebude to sex, ale milovanie. Keď bude rozumná, určite sa na to, že si ešte nebol so žiadnou ženou, nebude dívať ako na tvoj nedostatok, bude si to skôr vážiť. Aj láske a milovaniu sa treba v živote naučiť. My sme sa s manželom brali obaja poctiví. Boli sme pre seba tí prví, všetky zážitky máme len tie spoločné, všetko sme sa učili spolu, a to je na tom krásne. Tam, kde je skutočná a úprimná láska, je milovanie vekom ešte krajšie a dokonalejšie, tak to cítime aspoň my s manželom, to sme spolu takmer 26rokov. Takže myšlienka, že si tie najlepšie roky prešvihol, nech ťa ani nenapadá.
Úprimne ti želám, aby si si našiel veľmi milé a rozumné dievča, ktoré si bude na tebe vážiť, že dievčatá netestuješ, ako nejaký spotrebný tovar.
Ako ti radil Adam, buď veselý, spoločenský, otvorený pre úprimný vzťah, nezaťažuj si myseľ tým, čo bude, keď bude...Nauč sa milovať dušu človeka, telesná láska príde potom ako samozrejmosť.
Zapamätaj si: Sex v živote je dôležitý ale nie najdôležitejší. Vzťah založený na sexuálnom porozumení život nedokáže naplniť. Určite nie aspoň rozumnému a inteligentnému človeku.
ser na to co si ostatni o tmot myslia.
ja som takyto problem "vyriesil" ked som mal 25 a to dost nesikovne (sexzoznamka) a potom som to lutoval. citil som vtedy totalne zufalstvo, do toho tlak okolia, posmesky jednej kravy, ktora ma za toto vysmiala po tom co som ju odmietol atd.
nejdem z toho obvinovat druhych, mam slobodnu volu.. to len tak na ilustraciu toho, ze viem ake je to tazke.
zbytocne som si pokazil dojem sam zo seba, casto som na to myslel prave nsekor ked som stretol mile baby s ktorymi som si nieco zacal a vycital si to.
takze kasli na okolie, hlavne si chod svojou cestou a nekaz si dojem z takychto peknych veci.