Pred rokom som sa zoznamila so skvelym mladym muzom. Uplne sme si sadli, zacali sme sa castejsie stretavat a ja som nadobudla pocit ze spolu chodime a tak som to aj nahlas definovala ))) chyba. Vtedy mi dotycny naznacil, ze on to nepovazuje za vzhtah, ze je nam spolu dobre, sme dobri kamarati, riesi nejake osobne veci a tak. Vyskusala som teda byt dobrou kamaratkou ale trapila som sa, a tak som to zo dna na den utla. Po polroku sa mi ozval, ci sa hnevam a ci nechcem obnovit dobre vztahy... jasne ze chcem, ale opat v tom zacinam lietat a on ma stale berie ako kamaratku. Strasne ma to trapi, ale nemozem sa nan ani hnevat ani ho nutit... poradte co robit? definitivne ukoncenie akychkolvek vztahom pre pokoj mojej duse, alebo byt aspon ta kamaratka? ... a to som dufala ze taketo pubertalne problemy nebudem v mojom veku riesit )))
vztah/nevztah, co robit?
dievcata, vsetky, ktore jej tu radite ist hlavou proti muru stale a znova... uvazujte logicky. uz raz ju odmietol ako zenu.. po polrocnej pauze znova.. aka je pravdepodobnost, ze sa jeho city voci nej zmenili, ked ju stale vidi ako kamaratku? chlap, ktory o zenu stoji to da aj najavo.. bojuje ako lev o kazdu chvilu, ktoru moze stravit s nou. Z kazdeho jeho slova a gesta je citit, ze je jeho vyvolenou.. a nemusi jej vyspevovat serenady pod oknom a citovat shakespeare-a.
mozno by si mu mohla povedat teda ako kamaratovi, kedze ta berie ako kamosku, ze si si niekoho nasla, a uvidis jeho reakciu. Ked bude taka ze ok v pohode, zelam vam vsetko dobre, tak sa s nim proste nestretavaj urcity cas, lebo by to bolo sebatryznenie. Ak zareaguje prekvapene, alebo podobne neocakavane, myslim, ze tam bude nieco viac. skus
syaw: zazila som uz to, v com ty lietas. je to uz davno, velmi davno. ale uz vtedy som dospela k zaveru, ze ublizovat si stretavanim je zbytocne predlzovanie agonie. a skor ci neskor to pojde aj tak do stratena. neopätovana laska je svina :)
neboj, myslim, ze to pride... az na to bude vhodny cas...:) toto ma totiz vlastny zivot, nemame na to dosah. a aj toto vravim z vlastnej skusenosti.
ako som uz mnohokrat pisala, mas pravdu... pravda sa ale niekedy velmi tazko realizuje... no ale robim co mozem, tak zostava len drzat mi palce a mozno stretnut niekoho noveho, ktory bude konecne to prave
syaw: nemyslim, ze som radikalna. len som pozorne citala vsetko, co si napisala.
to co nejde, netreba silit, aj tak to nepomoze. a veci po dobrom bohuzial nejdu. clovek ma tendenciu robit tie iste chyby dokola, ked su mu stale odpustane/tolerovane. a donekonecna to nejde. co sa mi stalo? hm, vsetko a nic.:) to je na dlhe rozpravanie a aj tak to sem nepatri. a odpoved na tvoju nevypovedanu otazku... 30.:)
"rozumiem ti" si taka radikalna, co sa ta v zivote postretlo?
drzim palce a vela stastia, aby to dopadlo co najlepsie pre teba. a nerob nic, co by si neskor lutovala :) ak sa ti podari to seknut (dufam, ze ano), tak odstupom casu budes na seba velmi hrda. ze si nestratila roky trapenim sa nad tym, co za to nestalo. zivot mas len jeden a je skoda, zbytocna namaha utekat za vozom, ktory ta vziat nechce.
Som zamilovana, sice jednostranne, ale som.... a dnes sa mozno vsetko vyriesi...)
syaw: ty si do neho zamilovana, podme pomenovat veci pravym menom. vsetko, co popisujes, ze k nemu citis, je zamilovanost. a ak zamilovanost nie je opatovana, boli jak hovado. jedine riesenie: sejde z oci, sejde z mysle. chvilu to bude sice zle, ale potom kazdym dnom o nieco lepsie. das sancu aj sebe, aj jemu na svoj zivot. tot vsjo, nic lepsie urobit nemozes. ak sa s nim nadalej budes stretavat, utrapis sa k smrti.
kamaratit sa je krasna vec. ale nie za cenu ublizovania si. vtedy je to len trapenie.
Myslíš, že sa tým niečo zmení? Čo je lepšie, mať niekoho iba na pol alebo ho stratiť úplne?
