Pred rokom som sa zoznamila so skvelym mladym muzom. Uplne sme si sadli, zacali sme sa castejsie stretavat a ja som nadobudla pocit ze spolu chodime a tak som to aj nahlas definovala ))) chyba. Vtedy mi dotycny naznacil, ze on to nepovazuje za vzhtah, ze je nam spolu dobre, sme dobri kamarati, riesi nejake osobne veci a tak. Vyskusala som teda byt dobrou kamaratkou ale trapila som sa, a tak som to zo dna na den utla. Po polroku sa mi ozval, ci sa hnevam a ci nechcem obnovit dobre vztahy... jasne ze chcem, ale opat v tom zacinam lietat a on ma stale berie ako kamaratku. Strasne ma to trapi, ale nemozem sa nan ani hnevat ani ho nutit... poradte co robit? definitivne ukoncenie akychkolvek vztahom pre pokoj mojej duse, alebo byt aspon ta kamaratka? ... a to som dufala ze taketo pubertalne problemy nebudem v mojom veku riesit )))
vztah/nevztah, co robit?
syaw: nepoznam ta, ale som na teba hrda. viem, ake je to tazke. a odstupom casu budes na seba hrda aj ty. za to, ze pocuvas seba, svoje city a mas sa dost rada na to, aby si nesla do nezmyselneho trapenia.
poznam jedneho velkeho sympataka, ktory s babmi chodi vzdy od jesene od jari. Cez leto si chce uzivat, ale na zimu mu baba dobre padne, ma s kym chodit po podujatiach, akciach... Zialbohu je dost pekny, sympaticky a ma dobru pracu, cize sa vzdy nejaka na ten polrok najde (ona o tom nevie, ako to skonci).
Moja rada: neuskpokoj sa s omrvinkami, ak ti nie je schopny dat viac, zbytocne zabijes cas, ktory by si mohla venovat na budovanie perspektivneho vztahu s niekym inym
neodpisujem, aj ked mam co robit... celkom ma nahnevalo, ze sa tvari ze sa nic nestalo, neberie to vazne....
syaw: dalsia otrepana fraza, ale: je mi to luto, no pre teba a tvoju psychicku pohodu je to tak lepsie. uz mu nepis... jemu nedochadza, ze to myslis vazne. pochopi, az ked nebudes reagovat.
hlavu hore, zatni zuby... kazde blbe obdobie ma svoj koniec.. aj toto tvoje :)
hm, takze v piatok sme to ukoncili... resp. sme si vysvetlili situaciu... je evidentne, ze ma ma rad ako kamosku, ale dalej sa posuvat nechce, neciti to tak... chapem... trosku som si poplakala, vazne ma to velmi mrzi... ale co uz narobim... ( takze existujem sama so sebou, smutna a otravena zo zivota a cakam kedy ma to prejde...
a neviem preco, mi poslal email... asi mu napisem, ze by sme mali prerusit kontakt definitivne.... ja neviem byt kamaratka
Ešte som zabudol napísať, že ja mám dlhoročnú partenrku ( ale náš vzťah je pomaly na bode rozpadu už pár rokov ). Kolegyňa mala iba veľa ex partnerov, o ktorých mi všetko povedala a ešte nejakého tajomného chlapa. Ten s ňou ale nežil a neskôr som z nejakých náznakov pochopil že sa rozišli.
Ja som zažil ( zažívam ) takýto vzťah-nevzťah asi pol roka s kolegyňou. Spolu sme pracovali asi 1.5roka. Začalo to nevinne, dlhé veľmi otvorené rozhovory v kancelárii, potom spoločné obedy, všeliaké kamrátske dotyky, chodili sme na výlety a pod. Bolo to dosť dôverné a otvorené. Nikto z môjho okolia a ani v práci neverili, že spolu nič nemáme. Zatiaľ čo ja som sa celkom slušne zamiloval, tak ona sa vyjadrila že ma berie iba ako kamaráta. To ma dosť trápilo. Nakoniec osud rozhodol za mňa, bol som preložený na iné pracovisko. Stále sme spolu párkrát za týždeň niečo podnikali, ja som sa trápil ( schudol som asi 7kg ) a nakoniec keď sa tvárila, že na mňa nemá čas, tak som si povedal že s tým skoncujem. Nebudem volať, mailovať, iniciovať stretnutia atď. A zrazu som mal skoro úplný kľud. Ona sama sa moc neozve, tak sme sa videli iba raz na 5 minút v práci a vymenili si mailom iba pár viet. Rozchodovú idylku akurát zrazu po pár týždňoch prerušilo jej nečakané pozvanie na krátky výlet ( ale to nebol celkom nápad z jej hlavy, ale od iného kolegu ). Ja som bez váhania súhlasil, nebolo nám zle, ale zase sa u nej prejavili isté dosť negatívne vlastnosti. Tieto som predtým poznal, ale teraz to potvrdilo moje rozhodnutie "odmilovať sa".
O tejto problematike som čo to aj prečítal a rady sa viac menej zhodovali: Ukončiť takýto vzťah, je to menej trápenia. Tiež som tomu neveril, ale lepší hrozný koniec, ako hrôza bez konca :-)
okrem toho, syaw tiez pisala, ze jej povedal... riesim nejake osobne veci. ak to pred nou blizsie nerozvadzal, je viac ako iste, ze tymi osobnymi vecami myslel vztah, alebo zenu.
pohybovala som sa dost dlho v cisto muzskom prostredi, co-to som stihla pochytit, vypozorovat.
no ja tiez nemam 15 rokov, ale 29 a mozem povedat, ze vdaka tomu co ti radim som momentalne so svojim priatelom 2,5roka. Bol zadubeny, tiez ziadne city, len uzivanie ziadne viazanie. Vedel ze ho milujem a ma ma istu. tak som sa pekne povedane nasrala, a povedala som mu o svojom "objave" pseudoobjave. A ZRAZU ZMENA. No ano ego je velka vec ale ak tam je laska tak ide bokom. Myslim ozajstna laska, co prekonava aj muzske ego, lebo dotycny sa boji, ze danu osobu navzdy strati. Ale ked ste pol roka nekomunikovali a bolo mu to jedno, tak neviem:( mala sanca.
lienocka, dakujem za nazor, ale naozaj nemam 15 rokov, aby som testovala takymto sposobom cloveka ) je mi to az smiesne... ved keby som mu povedala ze niekoho mam, tak aj keby ma mozno lubil, zarucene sa neprizna... muzske ego je velka vec )))
