Pred rokom som sa zoznamila so skvelym mladym muzom. Uplne sme si sadli, zacali sme sa castejsie stretavat a ja som nadobudla pocit ze spolu chodime a tak som to aj nahlas definovala ))) chyba. Vtedy mi dotycny naznacil, ze on to nepovazuje za vzhtah, ze je nam spolu dobre, sme dobri kamarati, riesi nejake osobne veci a tak. Vyskusala som teda byt dobrou kamaratkou ale trapila som sa, a tak som to zo dna na den utla. Po polroku sa mi ozval, ci sa hnevam a ci nechcem obnovit dobre vztahy... jasne ze chcem, ale opat v tom zacinam lietat a on ma stale berie ako kamaratku. Strasne ma to trapi, ale nemozem sa nan ani hnevat ani ho nutit... poradte co robit? definitivne ukoncenie akychkolvek vztahom pre pokoj mojej duse, alebo byt aspon ta kamaratka? ... a to som dufala ze taketo pubertalne problemy nebudem v mojom veku riesit )))
vztah/nevztah, co robit?
syaw neda mi nereagovat,ja som bola v tej istej situacii!mala som 18 a on 29!!!podla mna ma len vodil za nos,co asi nie je tvoj pripad,kazdopadne som si detinsky povedala,ze mu ukazem,ze ak on sa nevie rozhodnut-iny bude konat rychlejsie a zacala sa stretavat s inym chalanom..iny chalan je dnes uz 6 rokov moj manzel,mame super vztah a vahavy je stale "single":) neprerus kontakty,ale skus sa poobzerat aj po inych moznostiah,"hracov"so vztahmi ja nerada...bud chce alebo nie!
chapem, taketo rozhodnutia nikdy nie su lahke, poznam to. ale je to jedine riesenie. ak si sa totiz z toho nedostala doteraz, nevies na vase " priatelstvo " pozerat s odstupom a nadhladom, je malo pravdepodobne, ze to potom budes vediet... netyraj sa zbytocne, nestoji to za to. viem, otrepane... ale je to tak. nic nestoji za to, aby si sa dostala do nemocnice s nejakou chorobou, lebo sa utrapis... alebo nebodaj na psychiatriu. telo je celok. ak trpi telo, trpi aj dusa. ak trpi dusa, trpi aj telo. a na to nemusim byt ani einstein, ani lekar, aby mi to doslo :)) zvladnes to, neboj. stavim sa, ze si uz zvladla aj horsie veci. do toho... chces sa predsa znova zhlboka nadychnut. teraz ta na plucach tazi obrovsky balvan starosti. zbav sa priciny - jeho a zbavis sa dosledkov - trapenia. a ked pride cas, pride niekto, s kym to bude obojstranne a zmysluplne. nic ine nema vyznam.
rozumiem ti rozumies mi a mas pravdu.... zide z oci zide z mysle, ci tak nejak? len je to tak tazke docerta ((
utni to, zbytocne sa do toho budes stale viac zahrabavat. jemu je to jedno, ved jemu je dobre, ale teba to nici. mysli na seba... presne tak, ako to robi on. zasluzis si dostat, co chces, a ked on ti to nevie, alebo nechce dat, tak sa radsej poobzeraj inde, tu su dvere zamknute. nenahovaraj si, ze mozno, neziv v sebe plane nadeje. zbytocne si ublizujes. problemov je v zivote dost, nepotrebujes si predsa pridavat.
doubledog nechce....
janab dakujem za odpoved... len tolko,nespime spolu, sem tam padnu nejake bozky a objatia... mas pravdu, som zamilovana, a chcem s nim byt... ale on nie je. preto ma zaujima, co si nestranny clovek mysli... na jeho obranu, nenahana ine slecny, taky nie je... ach jaj, je to take tazke... viem ze mi uteka cas, mala by som hladat nieco skutocne, ale najdi inu lasku, ked ju prave prezivas )
Z môjho pohľadu na vec : myslím si, že ťa nemiluje. Vyhovuješ mu ako partnerka na voľný čas a sex. Nič viac. Asi tak.Kde bol pol roka?..ak pristúpiš na túto hru, začne ťa ťahať za nos a tebe uteká čas...vidím, že si sa zamilovala a nie je ti jedno, ako sa rozhodneš..nie je to partner na dlhé trate..podľa toho čo chceš...kamaráta , alebo milujúceho priateľa ? Máš na výber...,ale..čas uteká.
