viem,ze je to tazka tema,dufam,ze najdem niekoho s podobnou skusenostou.pred 2 mesiacmi mi zomrel partner.mame rocneho syna,snazim sa ako sa da kvoli drobcovi,ale situaciu nezvladam,nedokazem sa pozriet na jeho fotky,boli ma aj pohlad na vlastne dietatko.samozrejme mi pomaha rodina,priatelia aj svokrovci,ale ta bolest je neznesitelna a kazdy,kto tym presiel vie,ze nie je clovek,ktory by realne pomohol.S.O.S. kazdy.kto vie,co prezivam.pomohol vam psycholog?resp.co vam skutocne pomohlo.
strata partnera
adri dc
mastickarka
Niet co obdivovat, ked clovek robi, co musi. Zijem normalny zivot, so stratou syna som na cca 90% vyrovnana. Len na dne mam stale zivu bolest, ktoru nepustam ku kormidlu. Drz sa. Povolanie mas super, moze ta viest ako retaz pri skale. Strasne ti drzim palce, aby si nezatrpkla a vedela po case svoje srdce otvorit. Teraz nic neries, zi na zotrvacnik.
adri dc
som logopedicka a do prace sa chcem vratit co najskor,sama som pochopila,ze takto to dalej nepojde.mastickarka,uprimny obdiv,strata dietata musi byt strasna.kolko je to rokov dozadu?je mozne sa s tym vyrovnat a byt schopny zit zas normalny zivot?
mastickarka
Prezila som smrt mojho synceka. Nepredstavitelne to bolelo. Nad vodou ma drzala dcerka, o trocha starsia od maleho. Pomoze len cas a zaoberat sa dietatom, pracou, .. Mne psycholog pomohol, doporucujem.
Vies, ani bolest a smutok sa neda preskocit ani odflaknut. Musis si to spracovat. Na najnovsom CD Raduzy Miluju vas je taka piesen ... chci oplakat do dobre a pak uz se s tim nevlacet. Aj ked toto budes so sebou vlacit stale, to CD si urcite vypocuj (a preplac...)
Ako vecnu radu ti skusim poradit: popros svojich rodicov, svokrovcov, aby ti pomohli, aby si mohla do prace, aspon na ciastocny uvazok.
Co si povolanim ? Aspon zhruba.
zuni4
No moja pomôže ti len ísť do zamestnania. Viem, že je to problém pri malom dieťati, ale porozmýšľaj, ako to zariadiš, aby si mohla ísť pracovať
adri dc
maly je moja jedina radost,nejakeho psychologa urcite vyhladam,obcas je lahsie bavit sa o tom s ludmi,ktori nie su zainteresovani.
usiko
adri dc,
nezazila som, ale som tehotna a niekedy mi pride ze neviem co by som robila keby.....a placem uz len z predstavy.....toto su veci, ktore musia pravdepodobne preboliet.....mal by ti pomoctsuncek a zmobilizovat ta , ze pre neho sa oplati zit...urcite by som vyhladala psychologa/psychiatra, bez nich by som to asi nezvladla...ani s podporou rodiny....lekari maju vypracovane schemy, ako pomahat v takychto extremnych zivotnych sityuiaciach.....neviem, aky si clovek, ale za pokus to stoji......ale preboliet to budes musiet sama.......velmi ti drzim palce a keby som mohla, vratim ti ho spat...zial, neda sa to.....drzsa....syn ta potrebuje....
