Ahojte, mám 28 rokov a ešte som NIKDY nemala priateľa, ja viem, možno sa vám to zdá čudné....nie, lesbička nie som ani náhodou, ale ešte sa proste nevyskytol v mojom živote žiadny chalan, muž, ktorý by o mňa stál...som zaľúbená, už niekoľkokrát som bola, ale vždy je to tak, že moje city neboli opätované a naopak, ak niekto chcel mňa, ja som nemala záujem...dokonca som už bola šialene zaľúbená do kňaza (!), ale na to som samozrejme musela čo najskôr zabudnúť...Tak kde je pes zakopaný? Nebude to tým, že trpím PPP (poruchy príjmu potravy)a preto odo mňa všetci bočia? Lebo je na mne vraj tá anorexia a bulímia dosť vidieť...Ako to zmeniť? Aj ja chcem vedieť, ako chutia bozky od milovaného muža!!!
Ďakujem
Mám 28 a ešte som nemala frajera...
silvus28
M74
Well: Nakoľko som sa tam nenašiel, tak to so mnou nie je až také zlé :-)
Ak nie je v tom problem.... www.google.sk
M74
Keď zlyhá cielené úsilie, tak nastupuje náhoda :-)
slobodnaa
M74 a také nevieš, že náhody neexistujú? :)
sabinecka
Ja mám 29 a doteraz som mala 2 vzťahy, z ktorých ani jeden netrval dlhšie ako 4 mesiace :-(....prvýkrát to bolo až, keď som mala 27, nevydržalo to, lebo to celé bol klam, 2X nám spolu bolo fajn, rozumenli sme si, ale isté problémy sme nedokázali prekonať. Tak dlho som nikoho nemala, lebo najprv mi to tak vyhovovalo a keď už som aj chcela, tak sa zase nevyskytol nikto "vhodný". Teraz som čerstvo po tom druhom rozchode a pociťujem trošku paniku, že asi si nikoho správneho nenájdem, lebo zo skúsenosti sa mi zdá, že slobodní muži okolo 30 sa už boja záväzkov :-))) a je im dobre samým...s určitosťou však viem, že ja sama byť nechcem, ale zase si ani nezavesím "hocičo" :-) na krk...chcem byť šťastná, ale rátam aj so všetkými starosťami, ktoré vzťah prináša, lebo to k tomu proste patrí.....takže budem hľadať a dúfať....
SYLVUS - na to, aby si si našla plnohodnotný vzťah, musíš byť psychicky v pohode a to asi nie si kväli tvojej chorobe.....ja s anorexiou a bulimiou nemám skúsenosti, ale myslím, že sa to dá liečiť - bude to asi dlhý proces, ale keď sa z toho dostaneš, budeš to mať ľahšie niekoho nájsťˇ - takže držím palce!
DELIA - tvoj názor je len tvoja obrana voči tomu, že si sama a snažíš sa nahovoriť , že si tak spokojná, ale myslím, že vo svojom vnútri vieš, že to nie je pravda - viem to podľa seba. A to, že ti kamarátky, ktoré majú manželov a deti, povedia, že ti závidia - môže to byť s časti pravda ( keď im budeš rozprávať napr. o svojej exotickej dovolenke a oni pár rokov nikde neboli, lebo majú malé deti), ale keby prišlo na vec, aby sa niektorá s tebou vymenila, ver tomu, že ani jedna by to neuroblia......Vždy, keď mi toto niekto povedal, myslela som si, že je to lož a BIBI mi to teraz potrvdila, že je to tak, že to hovoria len z ľútosti......takže, Delia vstúp si do seba a nebuď zatrpknutá a keď sa budeš dívať na svet optimisticky, niekomu sa určite zapáčiš....a takisto aj KATKA N. :-)
BIBI - tým poslednýo odstavcom z 8.23 si to vystihla úplne nádherne...
MIBA - súhlasím s tebou....napísala si moje myšlienky :-)
M74
miba: To si pekne napísala. A ešte je tu daľší faktor, aká je šanca že sa človek len tak s niekým zoznámi? A ešte aby spľňal nejaké aspoň základné kritériá? A aby sme zaujali aj jeho? Zo štatistiky som mal iba priemernú známku, ale vidím to dosť neružovo. Asi neostáva spoliehať sa na šťastie, alebo obrovskú náhodu. Pri mojom spôsobe života som prakticky bez šance :-)
bibi1234
mirka 23-ved to!!! neverim, ze nejaka zena nadava na to, ze ma doma deti, ktore ju lubia(mozno sa nejaka postazuje, co to je zlato zas vyparatilo, ale este ziadna zena mi nepovedala, ze lutuje, ze to dieta porodila) a ze by radsej bola sama. skor si myslim, ze jej to hovoria len preto, aby nebola este viac smutna, ze je sama... a poznala som vela ludi, rozmyslajucich ako Delia(nejde ani tak o rozmyslanie, skor klamanie sam seba a ospravedlnovanie sameho seba pred sebou, ze nikoho nema), pokial niekoho nestretli a nepochopili, ze vo dvoch sa to lahsie tiahne..
dexter
k tomu ci niekto moze mat skutocnu radost z toho, ze je sam..
Podla mna nemoze (ale nevylucujem to kedze existuju rozni ludia). Ked to niekto napise tak len potrebuje zakryvat svoju nespokojnost s danym stavom resp. presviedcat seba a inych, ze je to OK.
Na druhej strane, treba si uvedomit, ze skutocne velmi vela ludi je vo vztahoch len preto, aby neboli sami.
Moj nazor je podobny ako Beskyd-ov. Hlavne nech sa kazdy stara sam do seba, pokial neublizuje inym a nezasahuje do ich prav. Mna osobne totiz casto viac deprimovalo skor to, ze mi to, ze som sam pripominalo moje okolie (uz mas frajerku? kedy si najdes frajerku. 27 a este nemal frajerku. 25 a panic atd.) ako to ze som sam.
miba
Myslim si,ze takychto ludi (a nemusia mat ani zdravotne, fyz., psychicke, atd problemy) je medzi nami viac nez dost.
Preco je tomu tak? hm..kazdy ma alebo mal na to svoj vlastny dovod (vychova, rodina, vlastne rozhodnutie, kariera, sposob zivota, sklamanie, okolnosti, atd atd). Ja som na tom tiez podobne. Odmalicka ma vychovavali k zodpovednosti, raciu, plneniu zodpovednosti ap a tak akosi som si svoj zivot naprogramovala nalinajkovala na patrocnice, desatrocnice (studia, praca, kariera, cestovanie a spoznavanie inych kultur a sposobov zivota, venovanie sa zaujmom konickom hobby, starostlivost a budovanie si zazemia domova, atd atd) az clovek si ani nevsimne ako ten cas hrozne leti....a ked si uz aj chce niekoho najst, zrazu akoby nebolo z coho si vybrat a nemusi ist ani o priebercivost, prilis vysoke naroky - skor o to: akoby to lepsie sa uz davno minulo a su uz jednoducho zadani obsadeni maju vlastne zavazky rodiny zazemia; potom su tu existencie ktore mozno boli prv super ale pod tlakom zivota osudu zivotnych tlakov prehier atd zostali z nich akoby len "chodiace mrtvoly trosky, zivotni stroskotanci"; no a potom su tu ti, co sa v zivote tiez akosi pozabudli spolocne s vami/nami...len je ich tazsie najst, ci identifikovat lebo nie kazdy ma na cele napisane som single a chcem to zmenit..
Ale aj tak si myslim, ze co ma prist - pride a co nas ma stretnut, tak si na nas pocka..
