Mali ste niekedy pocit, ze svojho manzela/manzelku uz nelubite? Sice k nemu/nej mate urcite city, tie su vsak neni dostacujuce na vidinu spolocnej buducnosti? Potrebovala by som poradit od tych, ktory si takym presli alebo tym prave prechadzaju. Ja som sa vydavala ked som mala 20 za jedineho muza, ktoreho som dovtedy poznala. Chodili sme spolu 3 roky, nie vsetko bolo ruzove, ale v tom case som mala pocit, ze tak to ma asi byt. Neskor prisla na rad manzelska realita. Postupom casu sa z nasho vztahu zacal vytracat respekt. Hadky koncili sprostymi nadavkami a boli sucastou dennej rutiny. Po par rokoch som zacala premyslat o dietatku, pretoze nas vztah bol este celkom "normalny" a ja som si nepripustala tie rozdiely, ktore medzi nami boli od zaciatku. Vdaka financnej situacii som myslienku na potomka musela oddialit. Preslo dalsich par rokov a ja tu vypisujem na forum. Teraz sme spolu 8 rok, dietatko nechcem, pretoze tym by sa vsetko len skomplikovalo a priviest ho do takehoto vztahu by bolo nezodpovedne. Moj manzel je ako clovek-priatel, ten najlepsi akeho mozete ziskat. Kazdemu rad pomoze, poradi...je otvoreny, vtipny, sikovny. Avsak ako manzel dokaze byt hruby - slovne - mierne fyzicky, velmi vybusny, kriticky ( nie seba). Ak sa nieco stane, za vsetko mozem samozrejme ja. Vsetko sa akosi nakopylo a ja uz neviem, co dalej. Velmi casto sa hadame koli malickostiam, po sex. stranke to tiez neklape tak ako kedysi a ja sa sama seba pytam, co dalej. Nechcem mu ublizit, no na druhej strane mam pocit, akoby novy zaciatok bolo to jedine riesenie pre oboch nas. Ked sa na neho niekedy pozeram, mam pocit, akoby ho uz davno nepoznam. Uz velmi dlho sa citim opustena a nedocenena. Je to zvlastny pocit, ktory dost boli a akosi sa neviem vymotat z miesta. V podstate si potajme zelam, aby ma skusil pochopit a dokazal zostat so mnou priatel. To je vsak asi nemozne a ja uz neviem ako dalej. Zivot je len jeden a prilis kratky na 300 dni hadiek v roku. Poznate ten pocit?
Osamela v manzelsve
Aj tak to nechapem. k priatelom a ostatnym ludom je vyborny a k tebe je hruby. Asi na to musi mat nejaky dovod. Alebo si myslis, ze sa s tebou ozenil preto, aby ta nemal rad?
on je zvyknuty chovat sa k tebe urcitym spôsobom. nevidi dôvod preco to menit, ani ho to nenapadne. predstav si , ze stretne zenu, ktora sa bude chovat k nemu inak. ze si k nej nebude moct dovolit to, co k tebe, pretoze mu to jednoducho nedovoli, lebo si vazi sama seba a ocakava urcitu uroven spravania a slusnosti. stan sa takou zenou.
Ja viem. Tak nejako aj po tolkych rokoch sa zacinam zmierovat s tym, ze nam to jednoducho neklape. On si to vsak nechce priznat a tvari sa, ze vsetko je moja vina a ja som ta nespokojna. Nechape alebo si nechce pripustit, ze tam su dovody preco sa citim opustena a nestastna. Ja som teraz v stadiu kedy mam vycitky svedomia voci nemu. Aj ked som ho nelubim, ale mam rada ako naj priatela, nechcem mu ublizit. Moja poradkyna, ku ktorej momentalne chodim tvrdi, ze clovek v 20 este stale nieje zrely na manzelstvo, pretoze osobnost cloveka sa podstatne meni do 30 roku zivota. A to je vraj aj moj problem.
hrubo sa k tebe chova? nerozmyslaj. rozchod.
alebo to zmen. aj ked na to je uz neskoro.
vies, to ze s nim ostavas vo vztahu je naozaj len zvyk. snad nechces takto stravit cely zivot.
bude sa to len zhorsovat. a urcite nie dieta. to treba priniest do laskyplneho prostredia.
V žiadnom prípade s ním nezostávaj, život máš iba jeden
Uhlie, on je vyborny, ale k priatelom - tam ma este ten respekt, ktory v manzelstve akosi nema. Ty nepoznas tie typi ludi?
ja som sa cely zivot v manzelstve citila sa,ale z toho dovodu,ze manzel mal flasu a ja som bola sama.Urobila som velku chybu,ze som s nim zostavala.
Zaujimave. Prvy raz citam o tom, ze manzel je vyborny a pri tom je hruby. Som z toho trochu zmateny, priznam sa.
