Mali ste niekedy pocit, ze svojho manzela/manzelku uz nelubite? Sice k nemu/nej mate urcite city, tie su vsak neni dostacujuce na vidinu spolocnej buducnosti? Potrebovala by som poradit od tych, ktory si takym presli alebo tym prave prechadzaju. Ja som sa vydavala ked som mala 20 za jedineho muza, ktoreho som dovtedy poznala. Chodili sme spolu 3 roky, nie vsetko bolo ruzove, ale v tom case som mala pocit, ze tak to ma asi byt. Neskor prisla na rad manzelska realita. Postupom casu sa z nasho vztahu zacal vytracat respekt. Hadky koncili sprostymi nadavkami a boli sucastou dennej rutiny. Po par rokoch som zacala premyslat o dietatku, pretoze nas vztah bol este celkom "normalny" a ja som si nepripustala tie rozdiely, ktore medzi nami boli od zaciatku. Vdaka financnej situacii som myslienku na potomka musela oddialit. Preslo dalsich par rokov a ja tu vypisujem na forum. Teraz sme spolu 8 rok, dietatko nechcem, pretoze tym by sa vsetko len skomplikovalo a priviest ho do takehoto vztahu by bolo nezodpovedne. Moj manzel je ako clovek-priatel, ten najlepsi akeho mozete ziskat. Kazdemu rad pomoze, poradi...je otvoreny, vtipny, sikovny. Avsak ako manzel dokaze byt hruby - slovne - mierne fyzicky, velmi vybusny, kriticky ( nie seba). Ak sa nieco stane, za vsetko mozem samozrejme ja. Vsetko sa akosi nakopylo a ja uz neviem, co dalej. Velmi casto sa hadame koli malickostiam, po sex. stranke to tiez neklape tak ako kedysi a ja sa sama seba pytam, co dalej. Nechcem mu ublizit, no na druhej strane mam pocit, akoby novy zaciatok bolo to jedine riesenie pre oboch nas. Ked sa na neho niekedy pozeram, mam pocit, akoby ho uz davno nepoznam. Uz velmi dlho sa citim opustena a nedocenena. Je to zvlastny pocit, ktory dost boli a akosi sa neviem vymotat z miesta. V podstate si potajme zelam, aby ma skusil pochopit a dokazal zostat so mnou priatel. To je vsak asi nemozne a ja uz neviem ako dalej. Zivot je len jeden a prilis kratky na 300 dni hadiek v roku. Poznate ten pocit?
Osamela v manzelsve
v istom zmysle a pripadoch sa v tomto prispevku vidim - vztahovo a to zdaleka nemam tak dlhy vztah, ani nie sme manzelia. ale poznam to, kedy je prekrocena hranica ucty a to poznanie, ze zo strany tvojho partnera akosi zmizol respekt voci tebe je dost desive. nevedela som to skoncit, vzdy prisiel a ospravedlnil sa. tak som zvolila inu cestu... metodu trikrat a dost. dva uz mame za sebou... este raz a konecna, nech ho akokolvek milujem (podotykam, jednala som na rovinu a ferovo, oboznamila som ho o svojom rozhodnuti ). pretoze odtialto by to bolo iba horsie a tak daleko to nemienim nechat zajst. tak ako tu uz niekto spomenul... akonahle zo vztahu zmizne respekt a ucta, skoncil. a je zbytocne sa klamat, ze sa to mozno zmeni.
uhlie, sorry, ale este si toho asi mao videl. Pre priklad: jedna kamoska psychologicka vzdy hovorila, ze vtedy je vztah dokonaly, ked si pred priatelom napr. prdnes/grgnes alebo inym stylom prejavis to, co pred kamaratmi nie.. No on bohuzial prejavil hrubost, na verejnosti ju ukazovat nemusi.
Presne tak, poznam to osobne, ze ked sa prekroci prah tej ucty, uz sa to neda vratit spät ani najlepsim moznym sposobom (ak nejaky poznate, rada sa s nim oboznamim - bez ironie)
Je tazke radit rozchod, kedze ste manzelia. Neviem, ci ste veriaci a aky vyznam ma pre vas vztah - manzelstvo. Ak nie ste hlboko veriaci, potom radim jednoznacne rozchod, ak si pripravena napr. na to, ze Ti nebude prekazat, ked uvidis manzela s inou zenou.. Pritom nie je iste, ze Ty si najdes tak rychlo ineho partnera, ako on. V dnesnej dobe je to dost tazke najst si vhodneho partnera. Ak na to pripravena si pripravena, nevahaj. Moze sa to fakt len stupnovat k horsiemu a co potom? Je to ovela jednoduchsie, kedze nemate deticky.
Na druhej strane, ak ste hlboki veriaci - aspon jedna strana z vas, tak je rozvod asi dost tazka zalezitost a pomohlo by mozno skusit spolocne riesenie - napr. docasne odlucenie, urcenie si nejakych pravidiel a podobne. Mozno si skutocne az moc na neho dobra, usluzna, vo vsetkom mu vyhovies a on to tak bohuzial berie - ze stale tu si pre neho, i ked si na Teba dovoli cokolvek. Skus mu ukazat tie hranice. Je strasne tazke radit druhym do vztahu, ked tam nikto iny okrem vas dvoch nevidi. Ale akonahle zacnes vo vztahu rozmyslat nad tym, ze nieco nie je v poriadku, je to uz fakt dost kriticke a treba zasiahnut :(
Ja mam podobnu situaciu, akurat ze my sme sa este nevzali.... ale niektore zeny- ako napr. ja, su asi strasne naivne a dufaju, ze sa rano prebudia a bude vsetko, ako kedysi.
lonelyeyes, ak už raz (a podľa toho čo píšeš nie raz) bola prekročená tá hranica úcty a slušnosti jedného partnera voči druhému, sotva sa to dá vrátiť späť. prekročil citlivý prah, už to pôjde len ďalej a ďalej, nie späť. je tu otázka, či by sa vôbec nejakým spôsobom dala znovu nadobudnúť úcta. chyba sa už stala niekedy dávno, netvrdím, že tvoja chyba - možno sú medzi vami veľké rozdiely, vo vzdelaní (a tým aj v spoločenskom postavení), vekové, rodinné pomery z ktorých ste obaja prišli, možno si bola príliš úslužná, obetavá.
máš úplnú pravdu, taký vzťah je chorý na to, aby tam prišlo dieťa.
rozhodni sa, či má zmysel udržiavať ďalej takýto vzťah. roky ti utekajú, si mladá a škoda je ničiť si mladosť hádkami a urážkami od najbližšieho.
lonelyeyes, ak už raz (a podľa toho čo píšeš nie raz) bola prekročená tá hranica úcty a slušnosti jedného partnera voči druhému, sotva sa to dá vrátiť späť. prekročil citlivý prah, už to pôjde len ďalej a ďalej, nie späť. je tu otázka, či by sa vôbec nejakým spôsobom dala znovu nadobudnúť úcta. chyba sa už stala niekedy dávno, netvrdím, že tvoja chyba - možno sú medzi vami veľké rozdiely, vo vzdelaní (a tým aj v spoločenskom postavení), vekové, rodinné pomery z ktorých ste obaja prišli, možno si bola príliš úslužná, obetavá.
máš úplnú pravdu, taký vzťah je chorý na to, aby tam prišlo dieťa.
rozhodni sa, či má zmysel udržiavať ďalej takýto vzťah. roky ti utekajú, si mladá a škoda je ničiť si mladosť hádkami a urážkami od najbližšieho.
..podla toho co pises...som jednoznacne za rozchod...a tym ze nemate dieta...je to omnoho jednoduchsie...myslim..ze obaja potrebujete zmenu partnerov....pripadne si dajte pauzu...a ak ste si sudeni...zostanete spolu...ale tomu moc neverim..a viem...o com pisem..
Uhlie
... kde na to chodis, ... dobra sprostost, ...
Nepoznam ho, preto neviem, ci je pokrytex, alebo nie. Ale keby bol pokrytec, tak by sa urcite nespraval vyborne ku vsetkym ostatnym, akurat k nej nie.
Uhlie, Ty nepoznas nijakych pokrytcov? Tak to si potom velmi stastny clovek!
LonelyEyes - urcite nema zmysel v takomto vztahu pokracovat, casom to moze byt uz len horsie! A vycitky naozaj nemas mat preco...
uhlie, snazis sa v nej vzbudit pocit viny? je to stereotyp, berie ju ako kus nabytku. je tam a bude tam aj ked si na nej odreaguje stresy. to si ku kamosom dovolit nemôže.
... vies, ja to vidim, tak, ...to, ze si sa vydavala v dvadsiatke, to nezmenis, plakat nad rozliatym mliekom je zbytocne, ...je na Tebe aby si posudila, ci mate este sancu, ale jedno je iste ak je k Tebe agresivny a hruby, bude este viac, ... ak nie, pripadne spolocna dovolenka, spolocne aktivity, dobry rozhovor, ... neviem, nie som si ista, ci je to mozne este, ...ale drz sa, ...
