rodičovské zákazy-za hranicou únosnosti?

anandang ma nahodou dost mudre slova a berie to z dobreho konca :)
podla mna...
na 17 rocneho ho vidim ako v aspon 97.6percentile :)

anandang, pochopis to, az ked sam budes rodic. ja by som bola tiez proti

kazdý rodič je niný, niektorí su benevolentnejší, iní prísnejší - rodičov si nevyberieš, žiť s nimi musíš. môžeš to vnímať ako nespravodlivosť, lepšie je pri tom chápať aj rodiča a jeho dôvody. určite to mrzí ked zmeškáš nieco na com ti veľmi záleží. hlavne v tomto veku, ked skutočne vieš čo chceš a potrebuješ :) neskôr uz tak intenzívne veci neprežívaš ... áno, rodičia to nechápu :) ale tak to bolo, je a bude

... velmi mudre slova, paci sa mi to, ...

ďakujem za reakcie k téme...

zaskočilo ma, ako niektorí vnímate festivaly, ako miesto, kde sa ožiera, droguje a sexuje vo veľkom... no, ak vás oslovuje práve toto, nech sa páči... môj prípad to nie je...

a k téme: samozrejme, neprehliadam zodpovednosť rodiča za dieťa. Myslím si však, že v tomto veku by mali zákazy a nariadenia ustúpiť rovnocennému dialógu a dôvere... Nepáčilo sa mi, ako tu niektorí omieľali názor, že kontrolovaním a zákazmi rodičia vyjadrujú svoju lásku... To je naše zdeformované vnímanie vzťahu rodiča a dieťaťa... Dieťa nie je majetok, s ktorým rodič nakladá ako uzná za vhodné... Nie je to ani miniosoba s miniprávami... Jeho postoje a názory sú hodné povšimnutia, zamyslenia aj akceptácie... Sú mi odporné vety v štýle: Si moje dieťa tak budeš robiť čo poviem, si pod mojou strechou tak budeš robiť čo chcem ja!... Myslím si, že takýto arogantný prístup narobí viac škody než úžitku... A to najmä vo veku, keď je už osobnosť, názory, postoje, hodnoty dieťaťa už viac-menej vykryštalizované... A je dosť trápne a nezmyselné, ako si niektorí rodičia myslia, že v 18tich môžu vo výchove dohnať to, na čo predtým pozabudli...

davaj si na seba pozor.

bibba prepac ja som si to nevsimla upozornili ma znami. no nic z toho uz nie je zachytila som vcas

zuzic... s anorexiou nevymyslaj ani nahodou... pa

liones sebavedoma som moc nikdy nebola a teraz nemam dobre obdobie skoro som zklzla na anorexiu ale nastastie len skoro. inak som vzdy vesela pokial nemam po hadke, zly den alebo ma nieco moc nerani. takze az tak nemen nazor zvyknem sa stale usmievat:) no vies nie vzdy znamena usmev stastie...

ale aj tak je to celé nejaké zvláštne, zuzic, vždy som si o tebe myslela, že si sebavedomá a spokojná mladá žabka... :/ strašne ma toto dnes prekvapilo...