stratil som rodinu,prácu,zdravie..možno to niesú dostatočné dôvody ukončiť život,ale naozaj už nevidím východisko.nemám sa o koho"oprieť",s kým sa rozprávať..spím tak možno hodinu,aj to sa zobúdzam na strašné sny..nik o mňa ani nezakopne,doslova..už nevidím zmysel v pokračovaní existencie.som na absolútnom dne a viem že sa už nedokážem odraziť.
ako dalej?
...pred rokmi som vazne ochorela,stratila pracu,rodicov...vtedy som si myslela,ze nastane koniec sveta a nenastal,vyliecila som sa,nasla si pracu,na rodicov si s laskou spominam ked sa tesim z dietatka a veci okolo seba...chce to len cas a odhodlanie...
Ahoj Nephillim,aj ja sa chcem pripojiť do tímu ľudí,ktorým nie je ľahostajný Tvoj osud.V živote každého človeka prídu ťažké chvíle,hlboký pocit osamelosti a bezradnosti.A niekedy sa takéto stavy dostavia i v prostredí prebytku a blahobytu a milujúce hlasy všetkých okolo neprerazia k srdcu trpiaceho človeka.
Ty ešte nie si na dne,lebo hľadáš cestu.
Píšeš,že si stratil všetko.Ja sa Ťa spýtam:riešiš svoje sociálne zázemie?máš strechu nad hlavou? Ak si stratil prácu -bol si sa zaevidovať na Urade práce ? Máš čo jesť ? Ak si chorý,spolupracuješ so svojím lekárom? Tvoja nespavosť vyplýva z úzkosti z Tvojej ťažkej situácie.Je toho na Teba ažaž.Potrebuješ sa vyspať .Ja by som tiež na Tvojom mieste navštívila psychiatra.Ale hlavne-musíš v sebe zozbierať všetko ,aby si prešiel týmto úsekom života.Ak sa Ti podarí ho prijať a spracovať,tak Ťa zocelí,otvorí Ti nový pohľad do života .Napríklad Matka Tereza-tiež som rozmýšľala, kde čerpala toľko lásky,že až do svojej smrti mala otvorené srdce a náručie pre tých osamelých,tak veľmi trpiacich ľudí???
Nechcela by som sa Ťa dotknúť svojimi slovami,ale napísala som Ti ako vlastnému bratovi. Drž sa.Zdravím
Drahý Nephilim,
to, čo teraz prežívaš musí byť bolestné a skľučujúce a hlavne vyčerpávajúce. Potrebuješ si oddýchnuť - aj keď viem, že teraz v tomto psychickom rozpoložení je to ťažké, ale aspoň v noci by si sa mal vyspať - aj za cenu, že by si mal brať lieky na spanie. Takto sa len úplne vyčerpáš a nič nedosiahneš - v tomto stave sa dá ťažko premýšľať.
Prijmi danú situáciu, ale nezúfaj. Upokoj sa, všetko sa dá postupne do poriadku, len to nesmieš chcieť hneď. Neponáhľaj sa, daj si toľko času na spamätanie, koľko potrebuješ. Nemysli na mesiace, roky dopredu, nerob si starosti z toho, čo niekedy bude alebo môže byť (takéto predstavy sú vždy nereálne), mysli vždy len na ten jeden aktuálne prežívaný deň.
To, že sa cítiš na dne má jedno pozitívum - v Tvojom vnímaní už nemôžeš hlbšie padnúť. A nie je pravda, že sa neodrazíš, teraz máš len zastretý zrak a všetko vidíš čierne. V prvom rade začni riešiť nespavosť, aby si oddýchlo nielen telo ale aj Tvoja myseľ, ktorá teraz asi horúčkovito pracuje. Tak budeš môcť nazbierať sily a neskôr začať premýšľať nad nejakým riešením.
Naozaj nemáš ani nejakého priateľa, ktorému by si sa mohol vyrozprávať? Ak nie, tiež by som odporúčala psychológa alebo psychiatra - ten by Ti mohol predpísať lieky na upokojenie aj na nespavosť. Možno to nechceš riešiť liekmi, ale ak to inak nejde, treba si pomôcť aj takýmto spôsobom, aspoň teraz, keď je to veľmi čerstvé.
Aj keď teraz možno nevidíš zmysel svojej existencie, aj keď ako píšeš nikto o Teba ani nezakopne, máš ako osoba veľkú hodnotu a bez ohľadu na to, čo Ťa v živote postretlo si na tomto svete veľmi potrebný. Nemysli prosím na ukončenie života a nezatracuj sa dopredu. Verím, že po čase sa to aspoň trochu zlepší a dokážeš nájsť aspoň aký taký vnútorný pokoj. Zatiaľ ani netušíš, koľkí ľudia v budúcnosti budú ďakovať za to, že Ťa stretli a že vôbec si.
Budem na Teba myslieť.
Ja by som ti odporucala odbornika psychiatra alebo psychologa ti by ti vedeli pomoct ,ja viem ze nie kazdy chce navstivit odbornikov poviete si no naco len ma nadopuju liekmi ,ale ver tomu bola som v podobnej situacii a skoncila u nich a teraz im za to dakujem aj ked tie zaciatky boli tazke vydrzala som a som v pohode ,u teba sa jedna o velku depresiu z dannej situacie alebo sposobu zivota ver mi chod daj si poradit budes opat stastny drzim palce....
... vzchop sa clovece, nie nie si na dne, chce to len troska viac chciet, zivelne chcenie, boj o zivot, ale taky drzy, taky chceny taky naozajstny taky zdravy taky sialeny, ... vsetky paky tohoto sveta mas na dosah, tak si to zober a zi bojuj, ...
ahoj, pošlem ti tak krásny motivačný film/dokument a verím, že ti pomôže:)
-odkaz odstránený-
....(je to rozkúskované na 9 častí)
...a život je tak krásny:)
A co sa ti stalo?Nechces niekam odcestovat?Prec od ludi?Niekam,kde je klud a ticho?
človek musí zažiť pád aby mohol zažiť úspech. Dám ti jednu dobrú radu, nikdy nečakaj, že ti niekto pomôže, že niekoho tvoje problémy budú zaujímať, že ťa niekto poľutuje. Rob veci pre seba, zmyslom tvojej existencie nech si ty sám a nech ťa ženie vpred pocit vlastnej spokojnosti a šťastia. Keď sa v niečom necítiš dobre tak od toho utekaj a v tom v čom sa cítiš dobre, zotrvaj. Teraz sa cítiš dobre? Vždy keď niečo stratíme čaká na nás niečo nové, ešte krajšie. Život je o tom, že spoznávaš nové veci, nových ľudí, je jedno miesto, odkiaľ títo ľudia nikdy neodídu a to je naše srdce, inak nič nie je hmotné a všetko sa mení. Každý človek raz zakúsi absolútne dno, z jednoduchého dôvodu, aby si vedel viac vážiť to pekné a nemyslel si, že vyhral, že už všetko má a je to jeho navždy. O všetko sa treba denno-denne starať. Nehľadaj možnosti ako sa to nedá ale tie ako sa to dá.