Zdravim mam taky problem som v druhom rocniku na pravnickej fakulte , musim povedat ze je to tazke mozno pre niekoho je to pohoda alebo niekto si mysli ze je to lahke . doteraz som nemala problem so skuskami nieco som spravila na prvy krat nieco nie. Ale teraz v letnom semestri som spravila dve skusky a cakaju ma este tri ustne ktore pravdepodobne nestiham do konca skuskoveho co je 3 jula , mam problem s tym ze teraz som sa ucila na jednu skusku a zazila som nieco co sa asi neda hodnoverne opisat proste strach a stres ma tak opantal ze som mala pocit ze som sa zblaznila zobudzala som sa so strachom v noci uplne spotena busilo mi srdce pritom tu skusku si uz asi trikrat prekladam pocitujem taku neskutocnu uzkost ze mam pocit ze idem do totalnej nicoty. mala som ist na skusku 14 juna no v piatok som proste dostala taky zachvat strachu cely den som takmer nic nejedla lebo nic neslo do mna absolutne som uz nebola dalej schopna sa ucit lebo som myslela ze sa zblaznim ze mi uz nikto nepomoze , bola som sama na internate a prve co som urobila sadla som na prvy vlak domov jednoducho som brutalne utiekla cely cas vo vlaku som rozmyslala ako som si dodrbala zivot nechcem prerusit studium myslim ze mam na to skoncit VS , nemala som predtym so skuskami z prveho rocnika som si neprenasala do dalsieho ziaden predmet kdez to mnohi spoluziaci prenasali. Tu paniku a stres uz nemozem dalej ovplyvnit nedokazem sa uz ukludnit mam pocit ze uz ani nemam sil zlozit tie dalsie skusky , vsetci hovoria ze som silna a pritom je to hlupost nikdy by som nepovedala ze tak totalne stratim kontrolu nad sebou , rodicia ma nevedia pochopit myslia si ze robim divadielko ako pred kazdou skuskou ale ja som uz bola ten v piatok kedy som dostala taky brutalny zachvat uzkosti a strachu totalne na dne , neviem co mam robit neviem co mi je mam pocit ze akokolvek pozitivne zmyslam stale to sklzne do toho negativizmu akoby cele moje zmyslanie bola len jedna velka cierna diera alebo co
Mam pocit ze mi VS znicila psychiku
liecitel - nie nepochopil si ma, kariéra je posledná vec čo ma trápi, na to som moc cieľavedomá aby som sa bála toho že neuspejem ;-) o to sa postarám o to mi teraz však nejde.
ďalej viem že väčšina ľudí s úzkosťou prežije traumatizujúce detstvo, alebo nejaké zlé okamihy. Ja si na nič nespomínam, do detstva by som sa vrátila 1000 krát, bola som jedináčik, mala som kopu lásky, kamarátky, rodinu, žiadne problémy, žiadnu ani jednu traumatizujúcu spomienku.
aria1 skola ani nic ine ti nemoze znicit psychiku.Skola ti len odhalila na com ti treba popracovat.To ze sa bojis bez priciny alebo ze mas pocity ake nechces mat,myslis na veci na ktore nechces mysliet toto vsetko sposobuje ozivenie niejakej traumatizujucej spomienky este z cias kedy si nedokazala racionalne mysliet a uvazovat cize v obdoby do tych 8.rokoch zivota.Pravdepodobne si vela pochvali,uznania,pochopenia,povzbudenia,podpory od rodicoch za mlada nedostala...a preto si teraz vystrasena,malosebavedoma,sebakriticka,neprebojna,neveris si atd...a aj ked niejakym sposobom sa ti podari dokoncit skolu a ziskat niejaky ten titul je mala sanca ze budes v zivote uspesna ked nezacnes pracovat na svojej osobnosti-sebavedomie,charizma,komunikacia,motivacia,obrazotvornost,viera vo svoje schopnosti,kreativita,zvladanie stresu,EQ, atd...ziadna skola ti nepomoze tieto vlastnosti rozvinut resp.objavit v tebe a bez toho neuspejes v zivote ani ak budes mat 10 titulov...co ty na to?
Ahojte, mne tiež škola zničila psychiku. Síce panické ataky už nemávam - sú to tri mesiace, stále mávam veľmi zlé pocity. A bojím sa bez príčiny. Iracionálny strach. Ako keby sa bojím vlastnej psychiky. Je tu niekto kto sa z tohto dostal bez antidepresív?
Keby bola vysoká škola ľahká,mal by titul každý.
No tak toto je asi na viacerych skolach, ze sa ludia idu zblaznit... Ja mam 6 dni do skusky, neviem si to zapamatat, idem na 2. pokus a vcera do druhej v noci mi busilo srdce. Je to na prd pocit, taka uzkostm, zovretie, nepaci sa mi to a nechcem to. Rano som uz sa snazila racionalne si povedat, ze este vela sa toho da postihat, radsej byt efektivnejsia a zrychlit tepmo, nevediet to na 120%, ale aspon na 70% alebo kolko a prejst. Bojovat, nevzdavat sa, makat. Musime to robit, inak to budeme lutovat. Musime byt vdacni, ze nase problemy su "len" s VS. Niekde vo svete prave umieraju ludia vo vojne, od hladu, ci podobne... Treba mat sirsi rozhlad, ze toto je len skuska. Aj ked ma vyhodia, aspon si budem moct povedat, ze bojovala som, snazila som sa.
Som v piatom ročníku a ani neviem ako to ubehlo. Ja hodnotím roky strávené na škole ako najkrajšie v mojom živote. Proste každý to vníma inak. Teraz keď už si zakladám rodinu, začínam pracovať si uvedomujem, že moje starosti v škole boli úplne neopodstatnené. Treba si povedať pri tých skúškach že o nič nejde. Sú oveľa horšie veci ako nejaké skúšky, kde máme zvačša 3 šance..no v živote mávam veľakrát len jednu. Tak sa snaž to pochopiť tak, že škola nás pripraví na život, zodpovednosti...ale hlavne si to treba užívať. Veľa šťastia. PS: Študujem subežne 2 vysoke skoly a som celkom v pohode :D teda aspoň si myslím, možno je to tým, že pracujem na Psychiatrii a vidím, že sú aj omnoho horšie veci v živote ako skúšky, škola a naše ,,banálne" problémy.
kvietok232323: veľmi múdro píšeš, ale nie je všetko pravda ako si myslíš - ja som začínala školu v pohode, dokonca som mala 2 naraz. V treťom ročníku som povedala, že kašlem na to, lebo už mám toho plné zuby a chcem robiť niečo čo ma baví a dáva mi zmysel. Chodím do školy s mamou, ktorú tento odbor baví, naproti tomu mňa ani štipku z celého môjho tela. Teraz som v 5. ročníku, nenávidím školu, a začínam neznášať rodičov za to, že ma na školu priviazali tým, že mi ju platili a furt mi dohovárali, pričom ja som vždy už od nervov zo školy revala a teraz mi je už aj na vracanie, keď si na ňu spomeniem. Samozrejme, keby som bola iná a brala ohľad len na seba, dávno sa na školu vykašlem. Teraz však viem, že som mala byť taká sebecká, bolo to ľahšie vzdať vtedy, ako teraz 2 mesiace pred štátnicami. Neviem čo mám robiť, ale viem, že keď budem mať dieťa a povie mi, že tá škola ho fakt nebaví a pod. tak mu poviem, aby to nechalo radšej tak, ako by sa malo trápiť tak ako ja sa trápim teraz. S tou školou, čo študujem v živote už nechcem a nebudem mať nič spoločné, a nech nikto nehovorí, že možno to raz využijem. NEVYUŽIJEM! Pretože je 100 iných možností ako si urobiť život ľahším a krajším. Ja tiež neviem čo mám však teraz robiť, či sa na to vykašľať, lebo aké mám ja nervy, to už nie je zdravé.
V prvom rade sa na skolu nevykasli - to by si si mohla raz vycitat a isto budes mat zo seba lepsi pocit, ked to dokazes....A dobry pocit z toho co vsetko si prekonala... Ja som v prvaku plakavala, hrozne sa kvoli skole trapila, az tak ze som ju chcela nechat. Nakoniec som to vsetko nejak prehodnotila, prestala sa tolko trapit... Dolezite je urobit vsetko len nejak - keby aj same E60 v indexe... (aj ked nakoniec to ide aj lepsie )A za styri roky ma vyska naucila, ze vzdy ked to vyzera, ze sa uz neda, sa este vzdy volako da :))) Navyse, myslim ze taketo stavy preziva hocikto, kto studuje nejaky normalny odbor, nie nieco kde prejde ani sam nevie ako a kazdy, kto ma nejaku zodpovednost. Len malo kto sa s tym prizna. Musis si len nejak vstupit do seba, za co ma zmysel sa trapit a za co nie...A mysel je v tomto velmi mocna...postupne sa dokazes tych stresov zbavit, aspon ich obmedzit. Riesenie su aj lieky, lenze zasa kazdy liek ma vedlajsie ucinky, su tazke na pecen, atd...ale pokial to nejde inak, aj to je riesenie.... :)
Čakám na to, kým mi zaberú lieky...snažím sa sústrediť, ale som z toho len nervózna, búši mi srdce, chytá ma panika a pocit, že sa mi stane niečo zlé a unavuje ma to...potrebujem však písať semestrálky a nejde to...neviem čo robiť...
mna chytila panika ked som zistila, ze som si zle vypocitala od kedy sa zacat ucit posledny predmet. ked som si dala dokopy to najnutnejsie a najstrucnejsie co z neho treba vediet vyslo mi, ze to nestiham ani plynule bez premyslania precitat:) normalne som si ratala minuty a sekundy a rychlost mojho citania. Ak by som citala 24 hodin denne tak mi chybali este 4 dni;)
a ako to dopadlo? poriadne som sa naucila uvod a jednu temu. a vyslo. nastastie.
