Zdravim mam taky problem som v druhom rocniku na pravnickej fakulte , musim povedat ze je to tazke mozno pre niekoho je to pohoda alebo niekto si mysli ze je to lahke . doteraz som nemala problem so skuskami nieco som spravila na prvy krat nieco nie. Ale teraz v letnom semestri som spravila dve skusky a cakaju ma este tri ustne ktore pravdepodobne nestiham do konca skuskoveho co je 3 jula , mam problem s tym ze teraz som sa ucila na jednu skusku a zazila som nieco co sa asi neda hodnoverne opisat proste strach a stres ma tak opantal ze som mala pocit ze som sa zblaznila zobudzala som sa so strachom v noci uplne spotena busilo mi srdce pritom tu skusku si uz asi trikrat prekladam pocitujem taku neskutocnu uzkost ze mam pocit ze idem do totalnej nicoty. mala som ist na skusku 14 juna no v piatok som proste dostala taky zachvat strachu cely den som takmer nic nejedla lebo nic neslo do mna absolutne som uz nebola dalej schopna sa ucit lebo som myslela ze sa zblaznim ze mi uz nikto nepomoze , bola som sama na internate a prve co som urobila sadla som na prvy vlak domov jednoducho som brutalne utiekla cely cas vo vlaku som rozmyslala ako som si dodrbala zivot nechcem prerusit studium myslim ze mam na to skoncit VS , nemala som predtym so skuskami z prveho rocnika som si neprenasala do dalsieho ziaden predmet kdez to mnohi spoluziaci prenasali. Tu paniku a stres uz nemozem dalej ovplyvnit nedokazem sa uz ukludnit mam pocit ze uz ani nemam sil zlozit tie dalsie skusky , vsetci hovoria ze som silna a pritom je to hlupost nikdy by som nepovedala ze tak totalne stratim kontrolu nad sebou , rodicia ma nevedia pochopit myslia si ze robim divadielko ako pred kazdou skuskou ale ja som uz bola ten v piatok kedy som dostala taky brutalny zachvat uzkosti a strachu totalne na dne , neviem co mam robit neviem co mi je mam pocit ze akokolvek pozitivne zmyslam stale to sklzne do toho negativizmu akoby cele moje zmyslanie bola len jedna velka cierna diera alebo co
Mam pocit ze mi VS znicila psychiku
Ja mám štátnice v júli, opäť bakalárske a ako som už písala, potrebujem to urobiť pre svoju psychickú pohodu, lebo keď sa na to pozriem spätne a viem, že všetci moji bývalí spolužiaci sú už Ing., tak to mi na sile nepridáva. Rozmýšľam či ísť opäť k lekárke, lebo mám pocit, že sama to nezvládnem, ale aj rozmýšľam či to stojí všetko za to, aby ma škola zničila...
ja sa podobne citim teraz (cca 3 tyzdne pred prvou statnicou)
aj ked sa snazim najst co i len stipku motivacie do toho, ale ked sa nad tymito piatimi rokmi clovek realne a objektivne zamysli, tak ziadne pozitivne veci nenachadza..
mat tu moznost este raz sa rozhodnut a urobit veci inak
Ja som sa cítila podobne, a to v treťom ročníku dva mesiace pred štátnicami sa to celé na mňa zosypalo a ja som sa nezmohla na nič iné ako na bezhlavý útek ... doslova a dopísmena ... v záchvate úzkosti a depresie, obklopená ľuďmi, ktorým som sa zdala "čudná". Diagnostikovali mi depresívne epizódy a vplyvom viacerých vecí som sa z toho dostala. Aspoň som si myslela. Školu sa snažím dorobiť si, ale opať sa mi vracajú tie stavy, ktoré tak doverne poznám...nanešťastie. Školu dokončiť potrebujem už len kvoli tomu, aby som si mohla povedať, že nie som padavka, že to dokážem, čo by mi mohlo v konečnom dosledku pomocť v boji so strachom, ale samoný strach a úzkosti mi nedovoľujú sa venovať učeniu. Pozerám do blba, chvejem sa, nedokážem sa sústrediť...neviem čo so sebou...bojujem sama proti sebe a neviem sa pohnúť z miesta...
Prečítal som si tvoj celý článok. Ukážkový prípad ako tvoja psychika ukazuje bielu vlajku. Mne sa niečo podobné rozbehlo na konci piateho ročníka nanešťastie. Začneš sa báť o svoje zdravie napr. o srdce keď ti bude silno búšiť, o žalúdok že netrávi, částé močenie a mnoho iných somatických príznakov úzkosti. Uvidíš na žiadnu telesnú chorobu ti neprídu teda máximalne na tetániu u neurologa. Nič sa nedeje je to psychika v dnešnej s.k.r.v.n.e.j dobe a tým že študuješ vysokú školu nič neobvyklé. Pracuješ duševne a tým pádom žaťažuješ najma hlavu. Spotreba neurotransmiterov je niekolkonásobne vyššia ako u nejakého drevorubača. Každý má svoje limity v hlave tak ako má každý svoje vo fyzicke. Jednoducho ďalej to nepustí. A keď ten prah prekročíš nastávajú hodne velké problémy. V tvojom prípade už v 2 ročníku. Neboj prejde to ... je to zatial iba začínajúca panická porucha v prvom rade rade skús spraviť psychohygienu:
...Odosobniť sa od obav čo ta čaka, prípadne poslat do riti tých čo ti tieto obavy sposobuju (vacsinou) rodičia , nikto nema pravo strasit ta ked si na tom zle.
...Skús si nájsť ucelnejši system v uceni a v planovaní terminov ako Tebe vyhovuju aby si mala aj oddych ked potrebujes
...Použivaj vsetky mozne prostriedky ku dosiahnutiu skusky opisovanie tahaky, moralizovanie je zbytocne skoro kazdy to tak vyuziva a mnoho inych.
Vysokú školu musíš brat lahko ako čerešnicku na torte. Nič sa nedeje ak tú ceresnicku nespapáš. Kazdý je lepsí v niecom inom. A v dnešnej dobe ma cenu vysoka škola ako pluvanec na ulici takze nieje čo plakat a zbytočne si nicit zdravie s kktmi ktorí nevedia ani hovno o praxi len tlachaju prazne frazy pred katedrou a silno pripominaju ako je vzdelanie dolezite len aby mali koho ucit.
Je na Tebe ako sa rozhodneš, dalsie ignorovanie tvojich problémov je ale koledovanie si o antidepresiva. Vtedy sa už ale nebudeš citít iba ,,psychicky´´ zle ale aj fyzicky a to je horšie ver mi sam som tým prešiel. Neber to tak že ta chcem strasit teraz iba konstatujem ako sa to valilo u mna.
keby si nieco viac chcela opytat tak zadaj matoo@atlas.sk
Ja prežívam veľmi podobné veci vo svojom vnútri a zaujímalo by ma, ako sa ti to podarilo vyriešiť...
.... mne skola urcite znicila psychiku a to este ma cakaju dva roky studia. ale ide o inu skolu ako tvoju.....skoncila som na antidepresivach, lebo mi diagnostikovali panicku poruchu. stres mi znicil zdravie. nie je to len povera...takze davaj si na seba pozor a snaz sa oddychovat.
pockaj ked budes mat statnicu zo spravka, teda ak si na PFUK... vsetko ostatne je pohoda. mozno este obcana je dost vela, ale to sa da aspon pamatat... s postupovkami nemozes mat problem lebo na statniciach sa zblaznis ked je ten rozsah niekolkonasobne vyssi, o stresoch ani nehovoriac. tak si to zvaz ci to ma vyznam.
ja mam tiez este tri skusky a presla som si cez uzkost, strach a paniku az po uplnu ignoraciu a totalne vybodnutie sa na to...teraz tu sedim, o dva dni mam najtazsiu skusku a neucim sa. co je najhorsie, je mi to akosi jedno :) mam ztoho akurad vicitky svedomia, ani ne z tej skusky ale z toho ze ma to nestve a malo by :) a tie stavy co tu opisuje su celkom normalny stres podlamna zato ju hned nemusite hadzat na psychiatriu...sa mi len zdali trochu prehnane tie reakcie na jej prispevok :)
Áno, ale robí to oveľa dôstojnejšie než my s citom a autoritou, ako dajaký kráľ na tróne, čo kráľ, cisár:)
Mne jeden clovek poradil, aby som si predstavila skusajuceho, ako sedi na zachode a hned mi bude pripadat ludskejsi :-)
