Mam velky problem so svojou vlastnou matkou. Uz davno nie som male dievcatko, ktore sa schovava pod jej suknu, mam uz svoj vek (relativne dost vysoky - davno mi nie je 18 ani 20). Zijem s nom v jednej domacnosti cely svoj zivot. Mali sme pred casom osobnu tragediu - smrt v rodine a mne to pride, ze sa hrozne na mna nafixovala. Lenze ja si chcem zit aj svoj zivot. A to ona nevie pochopit. Mam vztah a je to doma nieco hrozne. Vyhraza sa mi, dokonca si praje aj to najhorsie, aby ju postihlo. Mne osobne to pride ako ziarlivostne sceny len preto, ze s nou netravim svoj volny cas ako doteraz. Normalne sa s nou rozpravat neda, vzdy pridu vyhrazky, slzy, dokonca len preto, ze mam vztah som v jej ociach obycajna kur*a. Ona je cele dni doma sama, okolo druhej prichadza otec, s ktorym sa tiez povacsinou len hada. Ja pridem navecer z roboty a este aj to prezivam taketo peklo, len preto, ze nie som podla jej predstav. Toto mi pride problem pre psychologa, pretoze ja sama uz nemam sily na vysvetlovanie...Este som chcela dodat, ze za svoj zivot som normalny vztah este ani poriadne nemala, kamaratky detto, iste obdobie som bola na tom i psychicky dost zle (socialna fobia) a teraz som konecne nasla stastie a moja matka mi ho jednoducho nedopraje....
Matka a ziarlivost?
ahoj,-ja som podobné prežívala tiež-zomrel mi otec tak som prišla k mame,a naviazala sa na mna dosť,ale postupom času sa to zmenilo k lepšiemu.Spoznala som lásku a vydala som sa dost daleko,asi 500km od domova.Mama si už zvykla,a je to ok-inak mne mama nerobila to čo tebe.Súhlasím s Wellom aj zo Sofiou-nájdi si byt a konečne začni žiť kludným životom.Urob tak-verím,že sa ti to podarí.Držím palce,neboj bude dobre.
dakujem vam za vase prispevky. Keby to odstahovanie bolo mozne, hned som prec. Ale nie je. Preto to je take tazke. Ona ma uz nacisto psychicky nici. Stale mi vklada pred oci, aby som si vybrala - ci ona alebo on. Ale ona nechape, ze to sa neda takto vybrat - ide o inu lasku. Isla som za nim a povedala mi, ze ak za nim pojdem, tak si ublizi a dostala svoj hystericky zachvat. Odisla som z domu, ale ked si vypla mobilny telefon, tak mi to nedalo a musela som sa vratit. Nechcela ma ani pustit dnu. Ked bola este pri "zmysloch", tak mi povedala presne to, co si myslim. Ze po strate svojej mamy, sa na mna hrozne naviazala a ze ma nechce stratit. Tak som sa jej to snazila vysvetlit, no opat dostala svoj zachvat a stale sa mi vyhraza, ze si ublizi. A to sa bojim. Ona toho aj je schopna. V davnej minulosti sa liecila u psychologa. Ja uz vazne neviem, co urobit.
a čo keby si zasla za psycholom ty s ocinom aby ste sa poradili opisali situaciu ako to s maminou riešiť a ako by ste jej mohli pomoc kedze sama tam ist asi nebude chciet ist popripade jej najst daku "zabavu" pokym ste prec nech sa neciti taka sam
ja som mala s mamou dost divoky vztah v poslednej dobe ako som u rodicov byvala, aj som jej neraz povedala, ze ked sa to nezlepsi seknem so skolou a stahujem sa, nakoniec som sa aj tak odstahovala, ale nie kvoli nejakej hadke, ale k priatelovi a potom to zacalo este viac, same vycitanie, preco som prec a ze mam prist "domov" aj ked moj domov bol uz inde... po nejakych 4roch mesiacoch sa to pomaly zacalo zlepsovat, mozno aj vdaka tomu, ze priatel sa snazil si k nej vybudovat priatelsky vztah napriek tomu, ze bol u nej v nemilosti, kedze kvoli nemu som odisla, nakoniec sa nam podarilo babatko a moja mama je teraz ako vymenena, tesi sa spolu s nami na svoje prve vnucatko a pomaha nam ako sa da, vsetky nesvary su zabudnute...
tym som ti len chcela povedat, ze musis urobit nejake radikalne rozhodnutie a budes musiet ocakavat, ze mama to dlhu dobu nebude dobre znasat a budes mat vycitky na dennom poriadku, no nakoniec sa to urovna a mama pochopi, ze ty mas vlastny zivot z ktoreho ju nechces vyradit, ale nema tam prvorade postavenie ako clen rodiny... drzim ti palce
Nič jej nemusíš vysvetľovať, proste ži svoj život aj keď asi to nieje ľahké keď ste spolu pod jednou strechou počúvať ju, keď budeš vidieť že zas bude mať svoje záchvatíky tak jej povedz niečo ako: už sme sa o tom zhovárali nemienim to s tebou preberať zas a znova a odíď z miestnosti, po čase jej snáď docvakne že už predsa nie si malé dievča ale dospelá žena....
odstahuj sa a to hned!ved matka ma otca,nech sa o nu postara.ty v prvom rade musis pochopit s kym chces do buducna zit,ci so svojim priatelom alebo matkou.je to hlavne zle v tom,ze uz dlhy cas s nou zijes v jednej domacnosti.je to trosku "chore" treba prestrihnut pupocnu snuru medzi matkou a tebou.ona si potom casom zvykne,neboj
to je sice jedno z rieseni, ale tazko uskutocnitelnych. Jednoducho budem musiet s nou v jednej domacnosti este nejaky ten rok vyzit(ak sa psychicky nezrutim). Ja s nou chcem za dobre vychadzat, doteraz sme mali ukazkovy vztah, ale toto, co sa odohrava teraz uz nie je zdrave. Som taka narocna??
