Bulímia,anorexia

Ahoj FH,jo,mozeme pokecat na icq, zaberame tu tusim moc vela miesta a nemozem pisat vsetko co mi napadne, bo predsa len, kto vie kto sem zabludi:)
Takze moje cislo je: 282 748 512

a ak by si sa chcela este porozpravat o niecom,co si myslis ze verejne forum by nemalo pocut, mozeme pokecat aj cez icq

Ahoj 6,som rada ze si napisala,ani som necakala ze sa tak rozpiseme:)no jo,tie mamy,je hrozne tazke zit s pocitom ze mama vie ze sa nieco deje a nema namahu s tym nieco robit.ale rodicov si clovek nevybera,ja som si uvedomila, ze v jej vychove bolo nieco nespravne, az ked som mala cez dvadsat,bolo to hrozne si to pripustit,no ale je to tak.teraz presne viem,ze tak ako sa ona,ja spravat k svojmu babu nikdy nebudem.ak by som nemala bulimiu,mozno by som si to nikdy neuvedomila a vychovavala by som moje dieta presne ako ona mna.takze vsetko zle je na nieco dobre...
pisala si, ze si to v tazkej chvili povedala kamoske,ja si myslim,ze clovek ktory to nezazil,nech sa snazi akokolvek,to nepochopi.tiez som to povedala par ludom,postoj bol od,si normalna,naco jes a potom sa vygrcas?cez preco to robis,ved si chuda,no az po ten,ze sa ma naozaj snazili pochopit(jedna kamoska),ale nepodarilo sa jej to.ale isla so mnou k psychologicke.
a vies co,ja som bola na 100%presvedcena ze mna nikto predsa nemoze mat rad,osobu taku hroznu a nechutnu, ale vies co,a tym som si ista,ze po svete beha dost ludi,ktori cakaju na to, kym spoznaju niekoho takeho vynimocneho ako si ty,pre ktorych bude dolezite nie to aku mas postavu,ako vyzeras, aku mas skolu alebo kde robis,proste budu ta mat radi pre to co je v tebe,mozno si to sama este nenasla a potrebujes osobu ktora ti to ukaze, ale ver mi, je to tam,nieco specialne v tebe a raz to urcite najdes.

Ahoj FH:)Niektore evci ako by som pisala ja.Ani mne nejde do hlavy ako ma moze mat niekto rad.teraz ked ta nad tym rozmyslam,nie som si ista ci to moja mama vie,ale ak to vie,mrzi ma este viac ze sa ani len nesnazi mi pomoct a byt ku mne blizsie.jedna moja kamoska to vie.Priznala som sa jej raz v tazkej chvili,je mila, ale je tazke sa o tom porozpravat s niekym,kto to nechape.Proste mi povie:"salies?Ved mas super postavu!".Ale nechape ze to nie je o tom.Nikto,kto to nezazil nemoze presne vediet o co tu ide,pretoze ani vela z nas to este nevie.Ale dost mi pomaha rozpravat sa s tebou.Uz sa mi aj zda(ako velakrat predtym)ze to teraj bude ok.Uz si len pocitam dni kedy som naposledy navstivila WC.A je to pre mna optimisticke vediet,ze od soboty som v klude.Len sa teraz bojim vecer co i len nieco zobnut,aby mi nesiblo v hlave.A sladkosti?Nehrozi..Som zvedava kedy si ich doprajem,no predpokladam ze nie tak skoro.

v tom case som este veselo vracala,aj ked omnoho menej,bolo menej penazi,menej prilezitosti,ona to o mne vedela,ale stale bola pri mne,stale som bola pre nu vynimocna.potom som stretla manzela,ten,kludas,tiez pri mne vydrzal,moje nenormalne zmeny nalad,plnil mi moje divoke zelania,ale aj prikazy,zistila som ze ma ma rad taku aka som,taktiez debaty na temu postava a kg u nas vzdy koncili po par sekundach,nemienil sa proste o tom so mnou bavit.stale som vsak pri nom, teda ked nebol doma,ked som prisla z roboty,alebo v meste,obcas vygrcala.no a potom som ostala tehotna.myslim ze to co som zazila za tie tri mesiace,mi bude stacit do konca zivota,proste mi nic nechutilo jest,napinalo ma na vracanie nonstop.cakala som na den kedy to prestane no a ked to konecne prestalo, ja neviem akym zazrakom,mozno tym babom v mojom bruchu,ja som proste necitila potrebu do seba tlacit vsetko co vidim,proste to skoncilo.ale hlavne viem ze som sa zmenila ja,viem ze nikdy nebudem dokonala,snazim sa byt lepsia,samozrejmie,ale da sa povedat ze som spokojna s tym co mam,ak ma nieco trapi tak sa to snazim povedat,ak mam dobru naladu tak to ukazem tiez.nejak som sa rozpisala,ze..ale nechcem ti davat rady,proste len ukazat ze to ide,aj ked urcite sa ti to teraz zda ako blaboly,no neviem co by som ti este napisala,budem rada ak sa este ozves.

ahoj 6666,tak neviem na co reagovat skor:)je toho tolko co by som ti chcela napisat.najskor teda,ze len krutim hlavou nad tym rozdelenim potravin,dobre a zdrave,skodlive,zle,totiz to ako keby som pisala ja pred par rokmi.dalej k tvojej mame,si si ista ze to nevie alebo sa len tvari ze sa nic nedeje?u nas to bolo tak, vlastne sa nic nedialo, vysla som z wc,viem na 100%ze si to mama vsimla,ale ako keby sa nechumelilo.to bol aj jeden z dovodov preco som isla z domu prec.
ja som bola pre moje okolie vzdy taka vzdialena, od kazdeho som si udrziavala odstup,mala som kamosky,samozrejme,ale akosi sa mi nepodarilo nikdy im vyliat moje city,neviem ako to mam napisat, vzdy som bola bez problemov, ked uz tak nejake bezvyznamne...proste nik nevedel co citim,co naozaj chcem, nikto ma to nikdy nenaucil,povedat si co mam na srdci a ja som vzdy velmi chcela aby sa to ostatni dozvedeli.hrozne som chcela aby mi niekto len tak povedal ze ma ma rad,ale aj ja im.no a nakoniec som stretla jednu osobu,to bolo ked uz som bola mimo Slovenska,ta mi ukazala ze existuje aj iny zivot,ako vyslapany chodnik,robota, skola, domov. proste som s nou spoznala kus sveta,namiesto posilky to boli hodiny tur,nie raz za tyzden,tyzdne v kuse,odmietala sa so mnou bavit o postave a kilach,vzdy ma poslala niekam ked som o tom zacala,ale najlepsie na nej bolo,ze bola hrozne otvorena,co sa tyka problemov aj citov,bola som pre nu super,hovorila mi ako ma ma rada,ako jej je so mnou dobre.to som nechapala,ako jej moze byt dobre s niekym ako som ja?? no aby som to skratila,otvorila mi oci,dokazala,aby som sa aj ja na seba pozerala ako na schopnu,aj ked som nedokoncila vysku,fesandu,aj ked sombola bez frajera,proste osobnost,sice bez kariery,penazi,rodiny,proste byt spokojna s tym co mam,aj ked som toho velmi vela nemala.

petrita!!Dufam ze nechces radu ako sa stat bulimickou/anorektickou!!Skus forum dieta a nie anorexia/bulimia!!
Ako rychlo potrebujes schudnut?

ahoj, je tu niekto?

finally happy, neboj, nic sa mi tam nezdalo chaoticke..to ja som mala pocit ze pisem chaoticky..ja napr,ked menim prostredie,som"zdrava" lebo vtedy jem fakt len to co "mozem",v restike sa radsej neprejedam,lebo by mi bolo blbe vyjst zo zachoda s rozmazanym makeupom.. to "zle a skodlive" pred inymi nejem,pretoze vsetci co ma poznaju si myslia,ze jem len zdravo a dietne a bla bla..totiz,ja "viac papam" ked ma nikto nevidi..Nech si nemyslia ze som nenazrana..chapes..proste..najhorsie na tom je, ze ja priblizne viem o co mi ide,ale neda sa to zmenit..ja si robim naschval zle a to je hrozne..frajerovi to urcite nepoviem.Vie ze mi nieco je a ze to ma nieco s jedlom,ale ked sa ma zacne pytat,tak to neznasam.Mam chut sa s nim rozist..neznesiem totiz,ked ma ma niekto rad.Chore co?A na druhej strane,stve ma,ze moja mama si nic nevsimla, i ked to uz mam skoro 4 roky..Najhorsie na tom je,ze ludia v mojom okoli si niekedy myslia ze som chladna a moc necitliva,lenze nikto nevie ze tym,ze som taka na nich,vlastne vedomky ublizujem sebe..no,teraz tusim ja pisem chaoticky a tusim ti to nedava zmysel..mas pravdu,je to o tom ako sam seba vnima clovek..som hrda na svoje telo a zaroven sa neznasam ze nie je este lepsie..Fakt som degeska.Hlavne ked kamosi si myslia ze mam super postavu(to mi vravia oni) a kamosky saleju ked sa o sebe vyjadrujem nespokojne.Myslia si ze mam super zivot,ze mam stastie na metabolizmus(tie lieky uz nemusim brat 2 roky,preto nie som "tucko"),mam dobru robotu,fajn vysledky v skole,vela kamosov a nemam problemy s chalanmi.Niekedy podla mna az vyzniem namyslene a fakt necitlivo a "nezavisle"(ved ja som v pohode a kaslem na vsetko),ale to je vsetko len blud a moja ochrana voci okoliu..A zaroven tuzim po ich blizkosti,no nepriznam to,lebo ja"si vystacim" aj sama.A priatel nechape ako je mozne ze nie som romanticka a vobec netusi ze vnutri som,ale nedoprajem si lasku...

No a ked som sa uz tak rozpisala,najst spravneho cloveka,ktoremu to povedat je hrozne tazke.moj manzelsa o tom nikdy nedozvedel, aj ked vlastne sme spolu zili,a niekedy rozmyslam ci mam alebo nemam o tom zacat.ja som uplne zmenila prostredie, ludi s ktorymi som sa stretavala, pracu,nasla si nove zaluby...a hrozne sa zmenil moj vztah k jedlu. pred par rokmi som "jedla zdravo", bola som posadnuta veganskymi a veget. receptami, neznasala som restauracie(ako sa tam nenapadne vygrcam a nebudem vyzerat hrozne,to bolo jedine na co som myslela).teraz si jedlo vychutnavam.
este ti chcem napisat, pisala si ako to len zvladnes, ja ti chcem napisat ze urcite to zvladnes,chce to cas,ale ked sa to podari, pozries sa na seba ako na noveho cloveka a budes prekvapena kolko sily a energie sa v tebe ukryva(hrozne to znie,ja viem , ale je to tak)