Dnes tu akle bolo rušno...ba miestami až do plaču...
Chcela som len toľko, aby ste vedeli, že sú ľudia, ktorí žijú ťažko. Veľmi ťažko. Mám kamaráta...každej jednej z Vás by som odporučila návštevu u neho. Aby se videli, ako vyzerá vývod z močového mechúra. Už šesť rokov. Aby ste videli, ako sa obeduje s rukavicou, v ktorej je nasadená lyžička, lebo ruky neposlúchajú. Aby ste videli, ako je človeku, ktorý zo dňa na deň prišiel o zmysel života. Aspoň vtedy sa mu to tak muselo zdať, vravel, že myslel na samovraždu ale nemal to ako urobiť. A dnes má v sebe toľko humoru, pokory pred životom, pred ľuďmi, toľko viery v nieč, čo sa nikdy neuskutoční ale drží ho to nad vodou...
Je to asi beznádejné ale on stále verí, že bude chodiť. Mali by ste ho vidieť a počuť. A mali by ste si plným priehrštím brať príklad...