Ahojte, este raz! Len teraz som si precitala vase spravy zo starsieho datumu. A musim vam povedat, ze ma az mrazi... Nikdy som si neuvedomila,ako sa to vsetko moze zvrhnut a hovorim si, ze mne sa to nemoze stat, ze mi nikdy nezlyha srdce, neodidu oblicky... Ja striedavo trpim oboma chorobami uz asi sedem rokov a vravim si, ze je to moja sucast a takto to zostane... Najhorsie su vsak asi tie neustale myslienky na jedlo a nesustredenost na veci, ktore ma vzdy bavili... Ja ani neviem, ci s tym chcem bojovat... To len taky poryv duse...