pre irisku: baby,ked to tou tak čítam,tak je mi do placu. Nevážite si zivot. Císlo velkostne 34? To je žena či dieta? Prepáčte ak som trosku tvrdá,ale mám s tým osobnú skúsenost.Meriam 163 a vážim 65kg. Ziadny ideál,ale po porode som nabrala až na 92 kg. Mala som depresie,k tomu nanič vzťah a bolo to. Priberala som a priberala. potom to zacalo. Presla som k bulímii a skončila anorexiou. Nastastie mám skvelú matku,krorá mi nedovolila ´psychicky padnúť az na dno. Ved som mala syna,ktorý ma potreboval,ale to som ja vtedy nevidela. Spamatala som sa,a po dvoch rokoch ako sa snažím jest a byt fit,tak som pribrala len 2 kg,ale v decembri 2006 sa mi objavila hrca na hrdle.!!! Mám poruchu stítnej zlazy! a skúste hádať z čoho to asi je? Do konca zivota musím užívat lieky ak chcem prežit,a to som samozrejme už zacala priberať. Povedala som si,nevadí. Zacnem zdravo zit,ale uz nikdy viac nechcem zazit ten pohlad ludí,ked ma stretli a surovo mi vtreli do ocí,ze vyzerám hrozne a mám sa dat liecit.!!!!!!! Baby,život nie je o kilách. Ja som na to už prisla. A skúste zalistovat v dnesnom novom čase. Je tam jedna velmi zaujímava dvojstrana. Držte sa,a začnite sa páčit najskor sami sebe,a až potom sa budete pačiť druhým. Držím palce!