Ahoj Anet,celkovo som s tym mala problem 4-5rokov, dost mi pomohlo ze som chodila psychologicke,ani nie ze som tam chodila ale ze som sama vyhladala pomoc a robila s tym nieco.. a druha vec mat niekoho blizkeho komu sa mozes vykecat..kamosku, kamosa, proste niekoho..kto ta pochopi..je to velmi tazke, pamatam si to doteraz a cloveka to poznaci, ale jednu vec musite...verit!! stale majte nadej ze toto nie je naveky, ze raz sa z toho fakt dostanete, jednoducho tomu verte, tu nadej si schovavajte v sebe, ona potom velmi pomoze, ja rada pomozem lebo nemate sa preco hanbit, zazila som svoje peklo takze dobre viem :)nie je vela ludi komu to povedat, komu sa otvorit, toto ludia nechapu len tak, preto je to velmi dolezite..