Konečne som sa odhodlala na týchto pár riadkov, pretože sa potrebujem s niekym porozpravať, alebo napísať o tejto otrasenj chorobe menom anorexia.. Asi pred rokom mi lekárka povedala, že mám anorexiu. Bolo to akoby ma obliali studenou vodou. Akože ja? Veď som nikdy nechcela silou mocou schudnúť a nevážila som sa ani nepamätám...Proste mi nechutilo jesť a dosť som športovala, ale to bolo všetko...Keď som navštívila psychologičku, tak ma poriadne rozobrala, veď viete ako to chodí... Asi po piatich sedeniach som tam odmietla chodiť, už som to nemohla počúvať. No nie preto, že som odmietala tu chorobu, ale skôr pre to všetko, čo som musela zmeniť, všetky moje náviky a život...najhoršie asi bolo a je kontakt s rodinou. Moja mama sa skoro úplne zrútila, keď sa to dozvedela. Snaží sa byť milá a tolerantná, ale tie uplynulé roky proste už nenapraví. Nikto o tom nevie, žiadna kamarátka, proste nikto. Už som to niekomu musela povedať. Veľmi sa snažím zmeniť svoje stravovanie a svoju povahu, no mám pocit, že mi chýba podpora, čo mi aj chýba..Ak je tu niekto ochotný si o tom všetkom popísať, budem veľmi rada. Ja sa za to hrozne hambím, aby som podporu hľadala medzi tzv. kamarátmi. No a mám 163cm,44kg...