Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ďakujem. Ja len mám pocit, že už ma fakt nenávidia, lebo som nervózna, unavená a nemám náladu sa s nimi baviť. Ale mám ich rada. A u nás doma to tak nikdy nefungovalo, že sme si tieto pocity lásky dávali nejako extra najavo a tak im to ani najavo neviem dať :(
baby,uz sa prestante lutovat a vzajomne sa v tej lutosti podporovat!asi vas nastvem,ale uz je toho dost.lutost vam absolutne nepomoze!ZUZIK:to,ze si obcas prepracovana a podrazdena,hnusna na rodinu atd je ludske!neznamena to,ze keby si nemala pppp-roblem,bola by si vzdy dokonala dcera.si na seba prilis narocna a uzkostliva,preto aj ta ppp.na druhej strane Marushik nema pravdu,ze ti kazdy chce znicit zivot,ked som mala ppp,hrozne ma mama znervoznovala,ja som sa chcela prezrat a ona bola doma!no co si to dovoluje-sediet vo vlastnom byte a jej dcera nemoze zozrat vsetko jedlo,na ktore mama zaraba..moja hlavne si uvedom,ze dva tyzdne su uspech,ze si nervozna a frustrovana je normalne,aj to,ze to na niekom potrebujes ventilovat,ver mi,keby si sa opytala rodiny,ci ta chcu mat milu s ppp,alebo hnusnu a zdravu,vybrali by si tu druhu moznost!tak sa prestan sudit,cesta z ppp je tazka,tak sa nesud,ja som bola prve dva mesiace jedovata ako zmija:)))hanbila som sa za seba,ale teraz sa na tom smejem.je to droga a toto su len abstaky,ktore odidu same od seba.drzim palce!
... a nikto nechápe z čoho som unavená, že veď mladý človek ... ale mne uberá hrozne veľa síl a energie aj negrcanie. Ja viem, ono to prejde a potom to jedlo mi bude dávať skôr enegriu, ale teraz ... chápete ma aspoň Vy ? Ja už neviem ako ďalej, nechcem byť takáto hnusná a odporná k ľuďom ako je mamina, tatino a babky (včera mi povedala, že už ma nikdy nechce vidieť a nemá od včera už vnučku)
...že čo furt chcem niekam na dovolenku chodiť ... no chcela by som, je to také zlé ?
Marushik ďakujem moja, ale ...
... naozaj mám pocit, že som úplne k ničomu. Včera som bola od 8-17 v robote, potom sme boli s tatinom v meste sa prejsť a potom sme ešte išli na večeru (zjedla som celú pizzu, ktorú som nevygrcala). No a ja som bola už úplne mŕtva zo všetkého - taká chronická únava, ktorá sa nazbierala za 3 roky hektického života a ešte ma nasrala kolegyňa, lebo nemôže za mňa zobrať ani jeden jediný deň a ja som tu furt. Škola, robota, škola, robota. No a nedalo sa na mňa včera pozerať pri večery. Som odporná proste ! Úplne zlá, hnusná osoba. Tak sa ani neteším, že 15. deň negrcám !!!
Ahojte moje zlate,
Zuziiik,
moja, Tvoj mozog Ti teraz vysiela uplne absurdne myslienky. Ved si uzasna osobka!!! Nikomu si zivot neznicila, naopak ostatni sa Ti ho, evidentne, snazia znicit...dofrasa s nimi! Keby si ty vedela aku mas velku hodnotu, moja...ved uz len pre mna, keby Ta nebolo, tak som na tom omnoho omnohoo horsie.. A uz len tu z toho co ta poznam, nemozem povedat ze nie si fajn cloviecik...Zuzi, hlavu hore, prefackat, oliat sa studenou vodou!
Mas velku hodnotu a tvoj zivot MA zmysel. Niekedy sme hore, inokedy dole...ale nastastie su tie dni, kedy sa pozrieme na svet optimisticky,alebo skor realne...a ty mas prave dnik plny pesimizmu a sebaobvinovania...moja, drzim prsty aby ta tento doslova debilny pocit co najskor presiel..lebo to co pises nie je objektivne, ok? Tvoja hlavka Ta teraz klame, tak ako to robi aj mne, aj nam babam s PPP, ked si o sebe myslime ze sme nechutne, odpudive, neuzitocne... A ked nas-nasu hlavu v tom este utvrdzuje dalsia "banda tupych hlav" (bez urazky, ale v tvojom pripade aj tvoji rodicia niekedy Zuzik)..tak potom je z toho hotova katastrofa...vlastne ako napr. PPP!
Treba si povedat, vnutit do tej nasej makovice, ze nas vtedy klame..lebo je to tak..ok moja?
a 14 dni? Ty vole...motivujes ma! :)
Inac, ja sa mam tak priemerne, papam, niekedy az moc...ale negrcala som 2 dni. Uvidim ako to pojde dalej. Budem informovat, dufam ze sa mi este dnes podari sem dostat a napisat.
..a Zuzka, nenechaj si pokazit dnik. Si super :)
Zničila som život všetkým naokolo, musia ma nenávidieť ! Ja sama sa nenávidím, som hnusná , nechutná osoba a nikomu nespôsobujem radosť ...
Marushik, mojko, ako sa Ti dari ? Ja sa drzim, ale mam momentalne nervy a som hladna ... Nastastie som v praci a nemozem robit pi*oviny. Bohvie co by som doma robila ... Po praci idem este prec a neviem ani kedy sa dostanem domov. Ach jaj, asi mam krizu. Inak 15. den bez :D To je normalne na oslavu ... Nepribrala som ani gram , dokonca mam niekedy pocit, ze som schudla. Ale uz som sa 15 dni na vahu nepostavila :)
jasne !! z malych uspechov sa stanu vacsie a potom este vacsie a potom najvacsie a nakoniec nebudeme vracat vobec (duuufam)
ved aha, ja som grcala kazdy den do bezvedomia a dnes mam za sebou 14. den bez :) jejooooo
Marushik, moja, neboj sa nie je všetko stratené, veď pre napr. pre mňa vracať raz za dva dni by bola výhra, drž sa moja aj naďalej:-)hlávku hore
Majushka, myslim na teba a daj vediet ako sa dari, co robis a tak. Ako sa citis . Myslim na Teba a posielam Ti hug :) Cmuuuuk
