Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ano, ano :) Toto pomaha aj mne. Jedavat so zdravymi kamaratkami a to, ked mi niekto uvari - hocico. Nemusim ja aspon nad jedlom premyslat. Pridem a je navarene :) Aj dnes mi tatino vari dobrotku ... Uz sa tesim, ked dojdem domov z prace a napapame sa spolu.
baby,je to lahsie ako sa zda!najdite si niekoho,s kym budete jedavat!niekoho zdraveho ovsem:)alebo poproste mamu,nech vam zasa pripravuje desiate ako v detstve!oplati sa!
Aaach jaj, Ladida, vyriesila si to super, si kočka že sa Ti podarilo z toho pekla vymotať. Klobuk dolu!Keby sa to podarilo aj mne/nám.... kiežby, kiežby!!!
a Zuzi, dik aj ja na teba myslim :)
caute baby,s bulimiou som ruka v ruke prezila/prezula:)6 rokov zivota!teraz mam 27 a uz tri roky som v pohode.musite pochopit,ze nie ste nechutne ani zvratene,iba chore!a ta choroba sa da riesit.mne po ,ilion pokusoch pomohlo jedine-paradoxne-zacat jest,prestat planovat diety,hladovky atd.normalna strava vo vysokoskolskej jedalni,s ostatnymi spoluziakmi!nakolko po tych rokoch som uplne stratila predstavu,co znamena slovo"normalna porcia".a prekvapenie?nepribrala som ani kilo,naopak-zravost po mesiaci zmizla,tri roky si stabilne drzim 58-60kg na 172cm,dokonca som v tretom mesiaci tehotenstva(juchu!!!),ziadne sialene chute,zatial ziadny narast hmotnosti a to som sa pred polrokom vydala do usa,kde teda strava je dost sialena...chce to veeela sily a pevnej vole,zo zaciatku pocitajte s negativnymi pocitmy akoze budete opuchat kvoli tomu,ze ste pred tym zvracali atd,ale to je prvy mesiac!!a ak to zvladnete,ten pocit po tom stoji za milion!byt schopny kupit si hot dog na ulici alebo zjest o kus kolaca naviac a neriesit to...verte mi,vas zivot za ten mesiac-dva boja stoji!drzim palce!
Marushik,
to je uplne jedno, ze Ti vcerajsok nevysiel presne podla Tvojich predstav, hlavne je, ze sa dnes nevzdavas a nehadzes flintu do zita ako sa hovori , nie ? Hehe ... Treba kazdy den zacat tak, ze dnes bude dobre, lepsie, vzdy sa treba snazit a bojovat. Vzdy tu budu ludia, ktori sa k nam budu skaredo spravat, nepekne sa na nas pozerat a kricat na nas, hnevat sa na nas atd. Vzdy tu budu rodicia, ktori tomu proste nechapu a podla mna ani nikdy nepochopia, lebo clovek, ktory si PPP nepresiel to ani chapat nevie. Proste si to myslim. Ludia sa nevedia vzit do nasej situacie, nevedia, co sa nam honi hlavou. Mozu sa pokusit nas chapat, ale uplne nas nepochopia. To ani neocakavam. Ja len ocakavam podporu. Marushik, ja som na Teba hrda, ze dnes chces zacat znovu. Ak to aj nevyjde, nevadi, zajtra znova a potom znova. Drz sa moja, myslim na Teba !
Zuzik...som rada :)
A ci som na dobrej ceste, hmmm, ani nie, ak ratam vcerajsok, ale ak ratam od dnes, tak hej...viem, dnes je este len 10:23..ale idem na to. Nezabijem sa ze odznovu, aspon sa nevzdavam uplne... snad mi to vyjde najlepsie ako sa bude dat. Pekne ranajky, obedik, olovrant, vecera a male porcie...a idem upratovat, tak snad mi to pomoze nemysliet stale na to co zjem-nezjem...klasika, ale musime si dat sancu, mame na nu pravo vzdy...pekny dnik Zuzi a hlavu hore ;)
Dakujem zlatko za pekne slova :) Aj som sa usmiala :)
Marushik, ako sa dari Tebe ? Dufam, ze aj Ty si "na dobrej ceste" !!!
Zuzicek moooooj,
mrzi ma to ze je to tak, a viem ze je ti to na *ovno ze ma to mrzi, ale vydrz moja, aj ja sa snazim este dat tomu vy*ebanemu zivotu sancu, mozno to bude lepsie. Nevieme co nas v tomto zivote este caka..mozno peklo...a mozno za 10 rokov budeme len s neuverenim spominat na to, ako sme sa pozerali na zivot a ako sme chceli radsej "nebyt".
Presne Zuzi, tieto temy su ako pre nas...uz ma napada asi len jedna: NA CO SOM SA NARODILA? Ale este to mozno len zistime, ze na co...
Akasli na rodicov, teda nie doslovne, ale na to ako sa spravaju, joj, som nastvana, preco vlastni rodicia maju take reci? Sakra,nach sa daju vypchat, sorry Zuzi, ale su obmedzeni..A ty ze nesposobujes nikomu radost??? Netaraj moja, sposobujes kazdemu okolo seba, aj rodicom, len oni si ju nevedia vazit... takze tak moja hej? A aj radsot v zivote urcite este pride, aku prave teraz nevnimas, alebo naozaj sa nemas z coho tesit...musime si to nahovarat a ono to hadam pride...len ppp sa musime zbavit a ty si na velmi dobrej ceste Zuzi, tak to nevzdavaj, lebo stojis za to!
Dakujem. Urcite to nevzdam, viem, ze to stoji za to. Len mam naozaj pocit, ze "uz naozaj nevladzem" a ze "sa nenavidim". Presne sa tie temy ku mne hodia. Je to zvlastne, ake si my, baby s PPP, podobne ...
mne si urobila radost, lebo sa drzis uz 10 dni. pokracuj a nevzdavaj sa.
