Dobry den. Pisem vam pretoze uz som zufaly. Ide o to, ze nenavidim moju mamu. Ano som tinedzer. Mnohi si mozete mysliet ze je to tym ze som prave tinedzer, a ze to casom prejde, no je to ine. Ja ju skutocne nenavidim. Vela veci mi urobila v zivote. Mozna je to tym, ze ked som mal 7 rokov, tak mi zomrel otec, a ona bola na vsetko sama (na mna aj mojho brata tiez), ale ja si myslim ze spravna mama by mala praveze svoje deti podporovat. Lenze ona nie. Ona ma zjebala za vsetko, co som kedy urobil. Ked som mal popratat dom, vzdy si nasla miesta, kde nebolo vycistene. vzdy ma zdzubala, ze som to odflakol. Samozrejme si pocas mojho zivota neodpustila reci, ako ze som lenivy,neschopny,zavistlivy,zloprajny... atd. Pred 2 rokmi si nasla priatela cez internet v Canade, tak sa samozrejme rozhodla ze tam pojdeme. Mna sa na nic nepytala, proste som musel ist a basta. Nezaujimalo ju ze som mal stalych kamaratov, stalu skolu, proste ludi, ktori ma poznali a mali radi. Vela z vas si moze povedat ze ach co ved si najdem novych kamaratov....Kto nezazije, nepochopi. Tak som v Canade, a verte ci nie, ona mi stale neprestala zneprijemnovat zivot. Moja mama si zobrala (teraz uz mojho nevlastneho otca), ale nie kvoli laske. Kdeze. Len kvoli tomu, aby sa nam rychlejsie vybavili imigracne papiere. Navyse, odkedy sme tu, tak priblizne kazdy den musim pocuvat ako sa hadaju (dakedy kvoli uplnym hovadinam, dakedy kvoli hovadinam co sa uz hadali predtym). Samozrejme som z toho uz taky podrazdeny, ze ked mama pride za mnou aby som daco urobil, tak na nu vybafnem, ona potom samozrejme na mna ze co si to dovolujem sa s nou takto rozpravat a vrieska uz aj na mna. O a este aby som nezabudol. Nevie ani fn po anglicky, takze vsade musim ist s nou ja alebo moj nevlastny otec. Ked ja nechcem ist tak na mna zacne ze co si to dovolujem jej odporovat, ze ine deti robia vsetko co im rodicia povedia, a ze je to moja povinnost robit vsetko co ona povie (dokonca aj ist s nou do banky :-P ). Ked jej poviem priklady deti co nerobia ani zdaleka tolko co ja, tak povie ze to su zase moji posahani kamosi a grazli. Ked sa velmi naserie (ale tym myslim skutocne velmi, ze az zacne cervenat), tak mi zacne aj nadvat. Najnovsie ma vola chujom. To sa stava len zriedkavo chvalabohu. Tak taky je to moj zivot s tymto diablom. O 2 roky maturujem tak planujem potom ist na univerzituniekde daleko, veeeeelmi daleko od nej. Nechcem aby ma financovali, takze asi budem si musiet najst nejaku robotu popri studiu, len aby mi to vystacilo na zivobytie. A neviem ci sa este niekedy vratim. Tak to je asi vsetko. Neviem ci som napisal mvsetko co som chcel, neviem ci to ma vobec hlavu a patu, ale pisal som to este tesne potom ako som sa zase pohadal s mamou takze som proste pisal vsetko hned, co ma napadlo. Ani neviem co chcem, asi som chcel len vyjadrit svoju nenavist k vlastnej matke. Popripade sem mozu napisat ludia s podobnymi skusenostami. Dakujem
Takze vdacny hej?
janka24: moj otec zomrel ked som mal 7, nerozviedli sa. Teraz ked uz opadli zo mna tie emocie mozem v klude pisat. Moja mama je divna. V poslednej dobe sa to uz nestava, ale ked mala dobru naladu, tak mi aj povedala lubim ta a tak, a ked mala zlu naladu (teraz ju ma casto) tak robi to co som pisal vyssie. Moja mama ma s mojim bratom vynikajuci vztah. Lenze moj brat nou manipuluje. On jej malo kedy povedal svoj vlastny nazor, vacsinou jej pritakal, tym padom si ho oblubila a dala mu vsetko co chcel. Ja som bol vzdy ten zly, ja som bol ta cierna ovca rodiny, papulnaty zasran, co este nevie ako to v zivote chodi, a prilis mlady na to, aby som sa jej mohol co i len rovnat. Vzdy mi toto vytikala, ze preco nie som taky ako moj brat, moj brat ma zdravy rozum, moj brat je starsi, mal by som si brat z mojho brata priklad. Vsade pocuvam, ze druhorodene deti to maju omnoho lahsie v rodine ako prvorodene. To je blbost. Ja som bol na tom horise jak moj brat. Furt mi mama predhadzovala na oci ze mam byt ako moj brat. Hej? Tak si ho mala dat vyklonovat ked chcela presnu kopiu. Ja som iny a budem iny aj nech sa postavi na hlavu. Ona si to nechce priznat, ale ja som povahou po nej. Vo velkej miere bohuzial. Ja sa nenecham len tak zmanipulovat a odbit. A to jej vadi. Jej vadi ze neurobim vsetko jak sa jej to paci. Ona robi pre mna to, co ona uzna za najlepsie. Ale ja uz nemam 10 rokov. mam 17 mimochodom. Takze za niektore veci by som uz aj mal pravo si rozhodovat sam. Ona nerozumie ani fn po anglicky a moj nevlastny otec je lemra, takze skolu tu (High School) som si musel vsetko vybavit sam. Nikto mi nemal ako zachranovat zadok ked sa nieco stalo. Tak neviem, ale ak toto jej nestaci ako dokaz, ze viem sa za seba rozhodovat, tak uz neviem co. Ona mi stale hovori ze kolko ona toho pre nas obetovala ze ine deti by boli vdacne za to co ona urobila pre nas. Ano mam skusenost zo zamoria, ale vymenil by som to vsetko za pokoj a normalnu rodinu. Nic planujem ist na Univerzitu do Anglicka (vzdy to bol moj sen a aspon sa dostanem od nej daleko). Oni mi hovoria ze mi zaplatia skolne aj internat aj vsetko, ale ja to nechcem. Aby mi potom do smrti vyhadzovali na oci ze co museli ZASE na mna obetovat aby som ja sa mal dobre. Ked ja som pre nich len na pritaz teda, tak o to nestojim. Skusim si nieco najst v Anglicky a snad vyzijem. V podstate si musim zarobit na zivobytie(na skolne sa da v pohode zobrat pozicka). ma tu niekto skusenost so studovanim na Univerzite v Anglicku, popripade Ci je to mozne, chodit do prace, zaroven do skoly, a uzivit sa? Dakujem
Orino, ja som sa v tvojom príbehu tak trochu našla, ale nebolo to až také zlé. Najprv ako dieťa (čo som spravila, nič nebolo dobré) a potom z druhej strany, keď som sama na dve deti a opakujem chyby matky. Ale sú veci, čo robím inak, ak by sa mi nepodarilo byť aspoň trochu iná ako moja matka tak sa hodím asi pod vlak.
Ja som sa vždy snažila mamu rešpektovať - urobiť to čo mi kázala. Veľakrát som zaťala zuby, nepapuľovala, nehovorila jej moje názory, ale aj tak som bola lenivá, papuľnatá, sprostá, debilná a neviem aká. Bolelo to. Dnes sa rodičom pozdravím (niekedy ani to nie) a to je asi tak všetko. Určite veľa vecí z môjho pohľadu mohli spraviť ináč, ale to je ten MôJ pohľad. ONI z toho svojho robili pre mňa (a súrodencov) to, čo ONI považovali za najlepšie. Viem, že mi dali veľa, nebozkávam im za to ruky ale vážim si, čo pre mňa urobili. Aby som ich neurážala, neubližovala im, radšej sa s nimi nebavím. Nedokážem ich ľúbiť a nenávidieť ich nechcem. Dali mi život a aj keď si myslím, že ten môj život stojí za h..o furt si myslím že raz aj mne zasvieti slnko. A ak nie tak ten sprostý život nebude trvať večne :)
Chcem ti povedať len toľko, že ak sa tvoja mama starala sama o dve deti, bolo to skutočne veľmi ťažké. Áno, je pravda, že si frustráciu nemala vybíjať na tebe, áno robí chyby, ktoré sa dotýkajú aj teba, áno mohla ti aspoň niekedy dať najavo, že ťa ľúbi.. neospravedlňujem ju. Len ti chcem povedať že je možno rovnako nešťastná ako TY. Možno i viac, neviem. Nešťastný človek nevie pomôcť ani sám sebe, nieto ešte vnímať svoje deti a pomáhať im vchádzať do života.
Skús jej napísať list. Na jednu stranu jej napíš to, čím ti ublížila, čo ti vadí a vytáča ťa a na druhú stranu skús dať to, po čom túžiš, čo ti chýba, ako si predstavuješ, že by sa mama mala k tebe správať.. Viem že ONA je dospelá a ONA by mala ešte viesť, usmerňovať tvoj život, pomáhať ti.. myslíš, že vedome nechce? Alebo nemôže (nevládze, nevie)? Chlapče, v Kanade až tak mizerný život nie je, myslím si, že rozhodnutie, ktoré urobila spravila aj kvôli svojim deťom - aby ste mali lepší život, vzdelanie (viac možností) ako ona. Možno je to skutočne len sebecká mrcha, čo na svoje deti kašle... ale aj tak by si si ju mal vážiť len kvôli jednej jedinej veci - lebo je tvoja matka. Ak ju budeš nenávidieť, priťažíš tým sebe. Aspoň to skús a buď neutrálny voči nej. Dva roky neni veľa. Zariadiš si život po svojom, vydýchneš si z plných pľúc a budeš slobodne dýchať... držím ti päste. Vydrž to, nezanevri na rodinu. Tú zmeniť nemôžeš, môžeš zmeniť svoj postoj k nej.
pritom staci tak malo. mat iny pristup k tebe. niektori sa to nikdy nenaucia.
ozaj, takze ty mas kolko rokov?
to teda pekne leze na nervy mat takeho rodica. ale inac, zostal si silny... 2 roky este nejak zvladnes a potom sa jej zacni stranit. potom pochopi, ze stratila syna kvoli tomu aka bola. zasluzis si mat uz konecne pokoj a pekny zivot. ta tvoja mama je sialena...
Mnohe matky takto tyraju svoje deti a zakon je na to prikratky. Podla mna by mali v skolach zaviest nejaku pravnu vychovu a deti by mali udavat svoje matky. Zeny si totiz casto myslia, ze dieta im patri a mozu s nim robit, co chcu, lebo je to vec. Bohuzial zakony u nas su postavene voci muzom diskriminacne a vzdy dostane do opatery dieta matka. Dosledkom takejto vychovy je kopa zlocincov a asocialov.
Tvoja mama si na tebe zo začiatku vybijala zlost zrejme po rozvode-akoby si jej ty pripominal otca, alebo možno kvoli jej vlastnej nechopnosti..myslím, že si mudry chalan a tie veci čo vybavuješ,tak mala by to riešit s tvojim ocom...ked som bola mala a chcela pomoct mamke s niečim, tak samozrejme robili sme ,ale vždy nám vravela, "Ked budete velki ešte sa narobite"..že na teba nadava a vybija si hnev...tak ty si akoby jej tlmič a ona si akoby neuvedomovala(a možno aj ano)že si človek a nie nejaka vec...hadam si najdeš niekde brigadu, našetriš si a odideš..a čo tvoje brat? K nemu sa tak nesprava?
drzim Ti prsty, az Ti vsetko dopadne podla Tvojich predstav! drz sa, nemas to lahke!
