Chcem sa opýtať, či aj vy máte takú skúsenosť, nemyslím si, že som v tomto sama...je to asi celkom bežné, aj keď dosť zlé...
Moja závislosť sa prejavuje asi tak, že mi robí strašný problém byť bez neho, sme spolu šesť rokov, kedysi to bolo vyrovnané, chceli sme byť spolu dennodenne, totiž bývame v jednej dedine, tak sme boli spolu každý deň. Mne to ako prvej začalo ísť na nervy, boli samé hádky, potrebovala som aj trochu času pre seba.., čo on nechápal, a bral to tak, že s ním nechcem byť. Čo sa týka sexu, tak z mojej strany mi to nechýbalo, proste mala som ho rada, ale nemusela som to mať tak často...z čoho plynuli ďalšie hádky, lebo čím viac som nechcela, tým on viac to chcel...
No aby som sa dostala k pointe, od istého času, asi polroka sa to zas obrátilo o 360 stupnov, neviem kde sa zas vzala vo mne po rokoch taká túžba, ale začal ma baviť sex, mám na neho stále chuť, chcela by som byť s ním 24hod/denne, ale to sa nedá... Keď niesom s ním rozmýšľam, kde je, čo robí, prečo sa mi neozve,,,
Navyše som nezamestnaná tak sa to ešte zhoršilo, viem, kedy čo "má robiť" a keď viem, že už je doma z práce, tak len čakám a trápim sa, prečo nezavolá, veď niekedy chcel byť somnou stále a teraz...
Proste neviem, viem, že ma stále ľúbi, ale ja som sa akosi dostala na druhú stranu, na ktorej nechcem byť! Chcem byť zas tá, čo sa menej snaží a viac je jej to jedno a hlavne chcem byť nezávislá... Ale už sa o to snažím vyše roka a stále to nejde :-( hádky na dennom poriadku, viem, že má so mnou trpezlivosť, ale ja tále nemám silu to prekonať...A ani neviem, či to má význam a či by som bolo také ako kedysi, že by chcel byť somnou stále a nie ako teraz, že je stále unavený a blablabla, to už poznám...
A v kombinácii s mojou žiarlivosťou je táto závislosť zabijak... Neprajem nikomu tie "paranoidné" stavy, z ktorých mi je až fyzicky zle...
Tak ako z tohto kruhu von? Je to už diagnóza? Lebo ja si už tak pripadám, ako blázon...
