Koniec anorexie a bulímie

na jednej strane pisete ze je to zle,na druhej ze vam to lichoti ked ste schudli,co vlastne chcete ,dajte si tuto otazku,byt slaba,vychudnuta na kost,neschopna nicoho,alebo mat normalnu vahu resp.pribrat a byt stastna ,vediet sa smiat tesit zo zivota,z kazdej malickosti?rozhodnite sa kym nie je neskoro,verte mi ze tento zivot je krajsi,prosim neblaznite zivot je krasny len treba bojovat,je lahke len tak si povedat no ja chcem byt zdrava ale nespravit preto nic ,bojujte ukazte kazdemu nie ako ste schudli,ale ake ste silne a ako ste sa z toho dostali,budu vas obdivovat za to,nie za to ze ste podlahli ppp.viem je to dobry pocit ked vas lutuju ze pozrite sa na nu ako chuda vyzera,ale to pominie,a ti ludia na vas zabudnu,a potom co?chopte sa prilezitosti dostat sa z toho kym je cas a uputat pozornost svojimi cinmi,skutkami tym aka ste vo vnutri,vnutornou krasou,nie vonkajsou schrankou,ktora je pominutelna

ja som mala furt malu vahu to je 43kg pri vyske 158 nikdy mi to nevadilo..nebolo to narocky ze som mala taku malu vahu..lenze odkedy sa psychologicka zacala venovat mojej vahe ze musim pribrat zacala som byt z toho zufala..uz aj pol kila pribrat mi pripada ako keby to bolo neviem kolko kil..niekedy ked sa o trochu viac najem mam chut to dat zo seba von a mam vycitky..minule som dokonca mala pribrat pol kila a schudla som pol kila..hrozne som sa toho priberania zlakla..ale neviem jak sa mam toho strachu zbavit..pred tym som si bol aj vedoma ze som chuda lenze teraz si tak nepripadam aj ked som nepribrala...neviem vobec co mam robit..nasi furt tvrdia ze som velmi chuda a ked im poviem ze to neni ravda zas sa len pohadame..prosim poradte

Ano citim sa slaba, robi sa mi tma pred ocami, mota hlava, par krat som uz odpadla. tieto stavy trvaju asi pol roka, Moja vaha vsak trocha kolise, ked som pisalala prvy prispevok som mala 42kg pri vyske 165com a teraz mam 41 a ani neviem ako...Jedine co ma ubija na tomto vsetkom, je to ao sa citim psychicky, niekedy nemam ani chut vstat z postele, niekam ist..Ale moje navyky mi na druhej strane davaju pocit kontroly, lebo vzdy bude vsetko tak ako si naplanujem..A aj ked mi ubuda vaha je to niekedy prijemny pocit, no strach zaroven. Ale ani to ze by som mala pribrat si neviem predstavit..chcela by som byt stastna ako pred tym..

Hned na zaciatku mi vypracovala psychiatricka plan,podla kil,ako som priberala mala som urcite vyhody,zo zaciatku som na to kaslala,ale ked som si predstavila ze mozem mat po par dkg navyse vychadzku,hoci len 45min so svojou rodinou,ci priatelom,tak to stalo za to,hoci som mozno celu tu vychadzku preplakala ze som pribrala,no casom mi to bolo jedno,najprv som mala 45min v areali,potom som mohla chodit plavat,neskor 2hodinovu mimo arealu,poldnovu a nakoniec uz ked som sa blizila k hranici ze ma pustia aj na celodennu a verte mi ze to stalo za ten pocit,hoci som v tom okamihu nenavidela svoje telo ze som pribrala,ale myslienky sa po case zmenili,az vytratili.

Ahoj Buana, mala si povolené vychadzky?

majush ked vracias 2x do mesiaca to je uspech ja som vracala 2x za jednu hodinu,kolko mas kil,citis sa slaba?ake mas pocity ked sa najes.vzdy existuje cesta von,chodis tam len s povinnosti k tomu psychologovi?ja som sa potom na lieceni rada rozpravala s psychologmi,je to uplne ine,predtym som nechodila ani ja,len ked ma zavreli na oddelenie som pochopila ze to nie je hanba mat aj psychiatra,su tam uzasni ludia,su tvrdi ale vedia preco.je tam prisny rezim,vies keby sme mali kazda s takouto poruchou prisny rezim aj doma,tak by sme sa asi nedostali tam kde sme,mali urcite ciele.ja myslim na anorexiu a bulimiu uz len miestami,inak sa snazim zamestnat svoju mysel,cinnosti stale na nieco,nech sa moje myslienky neuberaju smerom k chudnutiu.znicilo mi toho velmi vela v mojom zivote,teraz som si to opat vybojovala a nemienim sa toho vzdat,takze majush chces bojovat,alebo je ti v tom svojom svete samej dobre?

K psychologovi chodim vlastne nedobrovolne, donutili ma kamartky, pratel a rodina.. Citim sadost zmatene, iem ze by som mala nieco robit, ale na druhej strane ja uz iny sposob zivota nepoznam... Vraciam vtedy ked ma niekto donuti jest, aby som ho akze oklamala, ze sa najem a potom to bezim vyvracat. To je max 2x za mesiac. Ale niekedy sa objavi taka ta kriza, ze uz nevladzem zjem nieco a potom mam vycitky, tak aj vtedy...

ahoj majush,a mas pocit ze mas problem?alebo preco chodis k psychologovi?vies podla mna si sama musis hlavne priznat ze mas problem.schudla si rapidne,vracas casto?

Ahoj, mna tiez chcu poslat na liecenie, mam anorexiu(ale ten bulimickejsi typ), lenze velmi velmi sa toho bojim, odkladam navstevy psychiatra, lebo viem ze by som tam okamzite putovala, tak chodim len k psychologovi. Ako to liecenie prebieha? A ako mam nabrat odvahu ist tam. A mala by som vobec? Mam 165cm a 42kg, Ja viem, je to malo, ale vobec sa necitim zle, teda len obcas... Ja neviem co mam roobit, chcem sa z toho dostat, no zaroven nemam pocit ze som nejako chora...Som divna...

bola som liecena v bratislave vo fakultnej nemocnici a vdacim im za vela,v zaciatkoch som nenavidela rodinu ze ma tam nasilu zobrali,nenavidela som cele oddelenie,kazdeho,ale tam som prisla na to ze mi chceli len dobre a teraz im za to vdacim,inak by som tu uz asi nebola.
jasne ze som mala doma fazy ked som opat podlahla bulimii,no nikdy som to uz nedotiahla tak daleko ze by som sa dostala opat na liecenie,snazila som sa bojovat dalej a zatial sa to vzdy podarilo.
drobeeec a chces sa liecit ?ako dlho ju uz mas?