Antidepresiva, neuroleptika a divne pocity

Mila leila, moje meno neuvediem, ale mam 25 rokov a neuroleptika uzivam od jesene 2007. Je to Solian, dost drahe neuroleptikum. Toto neuroleptikum mi predpisala psychiatricka hlavne preto, lebo som sa stazoval na pocit tazsiej lavej nohy, silneho potenia, ale aj koli prejavujucej sa mozgovej tetanii. To jest zoslabena funkcia mozgu z nedostatku mineralov v tele. No a este mi po psychologickom vysetreni zistili jeden priznak typicky pre schyzofreniu, ale to nieje u mna zavazne. Zle je to s tou tetaniou. Psychiatricka sa domnieva ze sa mi to deje z tej marihuany, co som sfajcil v 2005tom. Ale bolo to len 7 jointov, tak sa mi to nejak nezda. No musim priznat ze pocas tej liecby Solianom som sa citil uz vseliako. Maval som hlavne silne triasky, pocity velkeho chladu, silne depresie a uzkosti, silne pocity nevolnosti fyzikckeho aj psychickeho charakteru, ale aj ine tazko opisatelne stavy. Tie stavy mavam hlavne vtedy, ked Solian na 5-6 dni vysadim. Takze som na nom normalne zavisly. Som vlastne svojim sposobom narkoman. Neviem ako sa teraz tych tabletiek zbavit. Nieje dobre ich uzivat taku dlhu dobu, ovplyvnuju cinnost pecene. Normalne sa citim fajn. Ked je vonku chladnejsie pocasie, a som nadopovany aj magneziom, necitim skoro ziadne emocie. Od roku 2007 som pribral na vahe okolo 17 kilogramov. Co je fajn. Ale ten pocit tazsej lavej nohy nezmizol. Ba je to horsie. Citim si tazsi lavy sedaci sval, svaly na chrbte a aj lave rameno.A s tym aj lavu ruku. A nieje to len pocit. Mna pri chodzi proste taha do lava. Od niekoho som pocul, ze to moze byt preto, lebo mam z nejakeho dovodu poskodeny mozok. Podla mna psychiatricka moj problem podcenila. Totiz nijaky doktor ani ona ma neposlali na CT vysetrenie mozgu. Tak nic. Casom uvidim, ake problemy sa mi este pridruzia. Potom sa snad najde nejaky doktor Haus aj pre mna. Pretoze jedno je jasne. Som prilis mlady na to aby som odpadaval a behal po nemocniciach na vysetrenia.

Moja emailova adresa je awesomeone@post.sk

ja beriem antidepresiva uz 6 rokov a presla som roznymi stavmi.

milá leila. Ja mám 2,5 ročnú skúsenosť s antidepresívami. Na začiatku liečby prevažujú tie vedľajšie účinky liekov o ktorých sa píše aj na letáčiku. U mňa to bolo asi 2 týždne ale každý môže reagovať inak. Ja som sa najprv vyľakala, lebo mi bolo zo začiatku z nich zle : triasli sa mi ruky, strašne som bola ospalá, a taká nie vo svojej koži, pripadala som si ako by som to nebola ja skrátka strašne divne a cudzo. Aj som volala mojej lekárke a ona ma ubezpečila, že to prejde, keď si organizmus zvykne. Asi po 4-5 dňoch skutočne začali slabnuť tie divné pocity a postupne aj celkom vymizli a začala som pociťovať tie dobré účinky liekov. Beriem paroxetin- ratiopharm 20mg 1x denne (to sú lieky ktoré upravujú hladinu serotonínu-to je hormón, ktorý je zodpovedný za naše nálady). Na začiatku liečby som brala aj oxazepam 2x denne. To sú lieky na ukľudnenie. Tie sa predpisujú na začiatok liečby, kým začnú účinkovať tie antidepresíva. Účinok by si mala pocítiť asi za 1-2 mesiace. Nebuď smutná z toho, že musíš brať takéto lieky. Časom sa to zlepší a Ty budeš opäť Ty. Ak by tie nežiaduce účinky prevažovali aj naďalej určite to povedz lekárke. Ona bude vedieť, či Ti náhodou nieje treba zmeniť lieky. A ak Ti môžem poradiť, skús chodiť aj psychologičke. Mne to veľmi pomohlo. Práve o svojich pocitoch som sa s ňou mohla otvorene porozprávať - doslova vyžalovať sa zo všetkého, čo ma ťažilo a trápilo, čoho som sa bála, čo mi robilo starosti a tak. Uvidíš, že sa Ti moc uľaví. To je niekedy lepšie ako lieky. Lebo keď berieš lieky ale pocity v tebe zostávajú ukryté, len o nich premýšľaš neuľaví sa Ti tak, ako keď sa o nich môžeš otvorene porozprávať. Veľa krát som si aj ja niektoré veci ujasnila alebo som ich za pomoci psychologičky začala inak vidieť a niektorých som sa zbavila už len tým, že som mohla s ňou o tom hovoriť a nemusela som brať na nikoho ohľady. Skrátka som mohla hovoriť uplne o všetkom. Je to veľká pomoc a úľava. Tak Ti držím palce. Maj sa rada za to čo si už dokázala. Veď to nieje málo!!! Si dobrá, keď ei dokázala prestať s extázou. Blízky Ti pomohli, ale dokázala si to Ty!!! Tak sa maj rada taká aká si!!!Ver, že tvojim najbližším na Tebe záleží, majú Ťa radi a chcú Ti pomôcť. Tak sa nauč im viac veriť a skús sa im viac otvoriť. Niekedy sa trápime úplne kvôli somarinám a uvedomíme si to až potom, keď je to za nami. Tieto naše problémy sú dosť hormonálnou záležitosťou a preto sa z ničoho neobviňuj ani sa necíť nejaká menejcenná alebo čo...skrátka je nás viac čo máme podobné problémy a sú to choroby ako každá iná, len sa za to ešte človek stále hambí, lebo sú v ľuďoch predsudky. Ale hlavné je liečiť sa a bude to časom zasa dobré. Drž sa! Budem Ti držať palce. ahoj