Ahojte,bude to trochu dlhsie a rada by som poprosila o radu nejakeho odbornika...ale kazda rada pomoze :( Uz par mesiacov si na sebe vsimam ze so mnou nieco nie je uplne v poriadku lebo sa musim stale vo vsetkom kontrolovat..nikdy som taka nebyvala ..hlavne ako sa spravam,co si o mne myslia ludia(novi spoluziaci na vyske,kamarati ktorych poznam ,novy frajer,jeho kamosi,atd..)Potom stresujem a zazivam same ttrapne situacie.Ked idem po ulici tak mam pocit ze vsetci na mna pozeraju a davam si pozor na kazdy moj krok.Zacinam byt paranoidna..mam taku fantaziu ze ked vidim ako sa kolegyna mota okolo frajera uz to beriem tak ze spolu nieco maju ,potom som nervozna a vybuchenm v nespravnu dobu a on si to zle vysvetli.Asi je to zapricinene tym ze som sa dva roky trapila-2roky mi ublizoval moj byvaly priatel-podvadzal ma (stale) a stale si to zehlil a tak to slo dokola..citovo ma vydieral atd..tak isto som paranoidna v tom ze si myslim ze kazdy novy clovek ktory ma spozna si o mne mysli ze som divna(asi aj preto si to myslim lebo si neviem najst partiu ludi na vyske,pridem si to tam len odsediet) alebo si myslim ze nieco proti mne maju..Ak sa pytate ci mam nizke sebavedomie tak ano mam dost si neverim.S tym by som m ala nieco robit len neviem co.Na strednej(pred 2 rokmi) som bola uplne normalna a citila som sa tam dobre so vsetkymi som si rozumela dokonca mi to prislo tak akoby sme boli "osudovi" my sme sa v triede naozaj nasli.ALe teraz?Zrazu som zmenla skolu a aj priatela(uz mam ineho ,fakt rozumneho ale on ma tera vobec nechape pretoze sa spravam divne po tom vsetkom,aj som mu to vysvetlila aj sa ma snazi chapat ale..chcem to dostat zo seba von)..a dnes som si na papierik napisala este take body co ma na mne este stvu ale ked to date dokopy nedava to zmysel(niektore veci so sebou vobec nesuvisia)..neviem prist na to co mi je ale asi toho bude viacej..niektore body fakt nie su normalne ,tak tu su:
-niekedy sa citim ako telo bez duse,ako prazdna schranka akoby len moje telo bolo s nim(aj ked ho velmi lubim).Nie je to tak vzdy ale len obcas si pridem akoby som sa s tym nevedela stotoznit.
-mavala som super vztah s mamou ale teraz po sebe len ziapeme a niekedy je to fakt sci-fi.Uz si vbec nerozumieme,nevie o mne nic.
-mam problem sa rozpravat s novymi ludmi(nikdy som nemala predtym)
-neviem sa uplne otvorit priatelovi
-som hambliva a moc stresujem
-mam pocit ze hlupnem a zabudam(vela veciam prestavam rozumiet)
-obcas ma premoze pocit ze nemam ciaden ciel v zivote a nie je nic v com by som vynikala
-zlenivela som (kaslem na ucenie,neupratujem...)chodim sa von flakat
-v noci mam strach,niekedy si musim zapalit lampu alebo sviecku..
-citim sa akoby som mala nejaky blok
Stale sa musim kontrolovat
socialna fobia, uzkost, seba samu v podvedomi vnimas ako nemoznu-preto vlastne si myslis ze kazdy na teba pozera......zivot je zabava, zacni sa zabavat, zivot nie je o otm ze nemas nejky vyznam - nemusis byt hned politicka, staci ked som vynikajuca susedka-AJ TO JE VELKY USPECJH, navstiv psychologa je to nutne, inak s adostanes do horsieho stavu
CHCEM este dodat, ze podcenujeme casto relax, volno, aktivne vyuzitie casu ktore mame - niekto si to neuvedomuje najme rodicia ako aj moji, ze skola je vlastne ako zamestnanie, a dieta potrebuje aktivne relaxovat....Nezabudajme na to, ani na to, ze treba relaxovat, a vediet obcas vsetko hodit za hlavu........Som stastna ze napriek problemom, ktore som zazivala doma, a aj teraz pred casom ze ma to nepolozilo-asi mam tuhy korienok........Verim v tom a dufam ze sa budem o seba viac starat ako o to co POVEDIA DRUHi, ZE UZ NEBUDEM HANBLIVA, len preto lebo si myslim ze nie som dost dobra.SOOOOOOOOOOOOOOOOOOM!!!!!!!!!!!!!
ZIVOT JE totiz velmi drahy na to aby sme ho premarnili na sedenie doma a pochybovanie o sebe!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Ahoj Shorty........
Neviem ale mam pocit ze si pisala o mne......ja som tiez ako telo bez duse, napr. dnes, a mam pocit ze hlupnem, a zabudam, tiez som si niekedy neverila uz je to o nieco lepsie, tiez sa VSAK CITIM INA, taka samotarska, a opustena zaroven....
Neznasam tmu...niekedy si to velmi vsimam,beriem lieky vtedy som celkom v poriadku, asi som zacinala byt isty cas aj taka paranoidna, suvisi to s UZKOSTOU, ktoru piamo nevnimame...vkrada sa pomaly-a vyusti do horsieho stavu, uzkost suvisi v mojom priprade s tym ze cim viac som starla menej a menej som oddychovala-najme pocas vysky(BOLA TO MUKA ale motivovoala som sa tym ze ked skoncim semester mam 3-4 mesiaca volno do noveho skol.roku-vycerpala som sa asi, bez oddychu, no nemala som nikdy priatelov, tak som svoj cas nie vzdy si uplne vychutnavala ako moji normlani rovesnici-ziadne dickoteky, lasky, hadky kazdy den s mojou depresivnou matkou, negavisticky vzdy naladenou. Nemala som tolko asi energie. A teraz ked ked robim 6 rokov vnimam ze sa to vracia co som sa naucila pocas vysky, vzdy sa clovek len motivuje na vikend, ale TO JE CHYBA. Snazim sa oddychovat v tom momente, ako si uvedomim ze zasa len cakam na vikend, alebo na volno. Teraz a hned zatvorim oci a vychutnavam si den, trosku citim zmeny. Moje uzkosti vsak ja osobne liecim u odbornikov, lebo ked som ich prvykrat pocitila aj ked sa priamo nedaj uzkost vnimat-len na zaklade istych indicii, potom som pochopila ze to su EXTREMNE CHRONICKE UZKOSTI, az po rokoch zistujem v com je problem. Preto uz teraz chod na nejake vysetrenia-k spychologicke-od lekara si vypytaj listok ku psychologovi, ze si vecrapana s vysky a potrebujes radu-nemusis jej nic viac povedat. DOktora sa este spytaj mal by to vediet-spolupracuju , ze ci nepozna dobru psychologicku v meste a ona ti urcite odporuci. Objadnas sa k psychologicke-urobi ti len testy, a ked ti nic nie je, tak potom to zisti a budes si ista v tom ze si v poriadku.ALe nezanedbaj to v ziadnom pripade-JA SOM ZANEDBALA a MALA SOM UZ EXTREMNE PROBLEMY. Obcas len staci sa porozpravat s psychologom aby ta usmernil, preco sa tak citis, alebo ta posle na ine vysetrenia. SEDENIA 2x za mesiac ti hradi poistovna, tak sa nemusis obavat co to bude stat.V TOM ZE sa neviem az tak normalne realne vnimat realitu-mam tou samotou, pochybovanim o moju osobu(vdaka mojej matky) Chronicku depresiu, ked som prestala brat lieky lebo som si myslela ze som v poriadku-teta doktorka mi povedla ze mam ich vysadit-ved tebe nic nieje tak mi vravela, hoci nevydela spravu od odbornika, a dostala som sa az do paranidy(zacinajuca-da sa vsak to vyliecit, a este do histerickeho strachu-ked ma nieco poboli, namysel mi prislo ze umieram a tak som sa vydesila ze len sedativva ma ukludili. Ale este nemam vyjasnene, ani kazdy mi nevyjasnil co s mojou hlavou-ja sa len domnievam, ze ten smutok mi vycerpava moju energiu.Asi.
Z BA som ...
No neviem ci je to tak, ale moze to byt aj tym..sama si pisala, ze sebavedomie nic moc...niekto ti ho zrejme udupal, tvoj ex...
A odkial si, neviem ako ti poradit dobru psychologicku, ja som z PO.
AHoj,dakujem...je to urcite aj tym ale ze az tak?Tiez chcem ist ku psychologicke s tymto potrebujem to ,neviem si uz rady,mohla by si mi prosim poradit nejaku dobru?Alebo kde by som ichmohla vyhladat?
Noo viem o com hovoris, zazila som cosi podobne, tiez som mala frajera, ktory ma podvadzal, frajera, ktory ma sem tam udrel...bolo to hrozne...trapila som sa v tom vztahu a presne tak ako pises som sa citila aj ja...aj teraz ma to obcas postihne, ale nie je to uz take zle ako to byvavalo. Bola som tiez dost paranodina a aj teraz sa mi to stava..mam priatela milujem ho, ale tiez si namyslam veci...Podla mna je postih z minuleho vztahu, kde sme trpeli alebo teda boli tie podvadzane...zapracovalo to aj na nasom sebavedomi a na pristupe k ludom....Ja som zacala chodit k psychologicke a povedala mi, ze viacmenej vsetko ok, len som prilis uzkostna...no ale ani som tm velakrat nemusela ist a zacalo sa to lepsit...fakt mi to dost pomohlo.
