Je to už dlhá doba, čo sme sa rozišli s priateľom po 4 rokoch vzťahu. Bolo to zo dňa na deň.... Po rozchode ešte často medzi nami niečo bolo. RAozchod som brala veľmi ťažko,nemohla som svpávať, jesť, nič, iba celý deň myslieť na neho.... Plánovali sme budúcnosť a zrazu sa mi vštko zrútilo ako domček z kariet. Bola som na neho až príliš dobrá, mal všetko čo som mu na očiach videla, chcela som aby bol dokonale šťastný, a vždy som bola aj tak zlá, výdy boli výčitky a hlavne takých vecí, ktoré ani nebli pravdivé. Aj som sa pri ňom dosť natrápila. V lete som ho nevidela 2 mesiace, keď som bola úplne na dne, objavil sa chlap mojich snov, strávili sme spolu nádherné chvíle, ale bohužiaľ pracuje v zahraničí a domov ani nechodí- cca raz za pol roka.... Pomohol mi dostať s az najhoršieho....Keď som ex nevidela počas tých 2 mesiacov, bolo to fajn, začala som sa z toho dostávať.... Aj keď dosť často sa ozýval, že iba tak sme popísali..... Keď som ho uvidela po tých 2 mesiacoch, dva dni som preplakala, bola som späť tam kde som bola pred letom, v slzavom údolí, s myšlienkou, že ho nedokážem stretávať 3x do týždňa. Študujem 5. rok na VŠ, čiže posledný, chodíme spolu do školy... Každý mi vraví, že psoledný rok to vydržím, ale ja mám poocit, že už to nezvládam:-( Stále ho milujem aj napriek všetkej bolesti, čo mi spôsobobil. Keď ho nevidím je mi fajn, dám sa ako-tak dokopy a keď ho zbadám som úplne v prdeli. Mám 24 rokov, pár vrások na tvári, pomaly rozmýšľam nad rodinou, keďže pôvodný plán bol hneď po promóciách mať dieťatko... :-( Veľa mužov má o mňa záujem,ale nedokážem byť s nikým.... Chcem sa zamilovať a zbaviť sa toho bremena:-( Včera som ho videla s ňou na plese... má novú o 7 rokov mladšiu, je to ešte dieťa (podľa môjho názoru a jej vyjadrovania).Tvárila som sa, že sa bavím ako nikdy, môj dobrý kamoš sa na mňa pri tanci lepil a vyzerali sme ako zaľúbenci. Vždy sme boli tak, že oni na nás videli a my na nich, bohužiaľ....Snažila som sa nepozerať, načo si ubližovať. Pred vyše mesiacom sa so mnou vyspal a už bol s ňou, ja som to nevedela a on sa bál, že to poviemjeho novej. Nikdy by som sa tak neponížila. Neviem ako sa z toho celého dostať von, keby ho nemusím mať na očiach všetko by bolo iné, ľahšie a možno by som už na neho aj zabudla, teda moje srdce by zabudlo. ale vidieť ho, je najhoršie, bohužiaľ nemám na výber, túto skutočnosť nezmením. Čo ma štve najviac, traja chlapi majú záujem,z toho jedného poznám dlhé roky, je to môj kamarát, ktorý by mi dal modré z neba, úplne ma zbožňuje... Ja sa neviem rozhýbať.... Asi to bude tým, že ho neľúbim. Už som zo seba zúfalá, chcem zabudnúť na bývalého, chcem ho prestať ľúbiť a trápiť sa. Neviem ako na to, občas mám poit, že som zrelá na psychiatriu. Niekedy nemám silu žiť... Bývalý nikdy nebude vedieť, čo je v mojom srdci, ani to ako mi ublížil, keby sa dajú cítiť city niekoho iného, bolo by to skvelé. Pred ním sa vždy tvárim, že ho mám na háku, že som sa cez to preniesla a doma plačem do vankúša. Stará krava a pripadám si niekedy ako pubertiačka, že takto sa trápim kôli jednému chlapovi..:-(
Nemôžem sa z toho dostať :-(
karioll, od teba to znesiem:-))) To je tym, ze pisem s kamosom na nete a to nase nariecie je strasne, tak som sa pozabudla pisat spisovne:-))) Nuz stane sa:-)) So mnou sa zivot nikdy nemaznal, od detstva mam toho odzite az az... Jasne ze kym este otrcim kopytka si uzijem dufam aspon dvojnasobok:-))))
neber to ako rypanie,len na statnici skus napisat kvoli a nie koli
a ber to ako skusku charakteru a svojich nervov,ked ho stale stretavas.v zivote sa nikto s tebou nebude maznat.samozrejme podla toho co budes robit
Adamko dovod nasho rozchodu nebol koli inej. Tu ma nieco vyse mesiaca a my sme rozideni uz omnoho omnoho dlhsie.... Takze dovod na rozchod jasny nebol ani nie je.... O to nejde, ze to prezivam intenzivne, skor ide o to, ze sa tazko uzatvara kapitola s niekym koho mas velmi vela na ociach. Ale kaslem uz na neho, rozhodla som sa, ze ho budem ignorovat a ked uz budem nutena mu nieco povedat budem asi velmi odporna. Aj ked moje city k nemu su velmi silne,na druhu stranu ho nenavidim.... A ja velmi s kamosmi (mam jednu kamosku a ostatni su muzi) nekecam velmi o mojich problemoch, naco ich zatazovat? ked mi nieco je poviem iba o co ide a neriesim to dalej, oni mi vzdy aj tak zdvihnu naladu. :-))) Pred statnicami sice mam, ale zvladnut to zvladnem, toho sa nebojim, jedny uz mam uspesne za sebou a tieto budu mojim vykupenim:-)
Mne sa ten dovod na rozchod zda jasny. Nasiel si novy objekt svojej tuzby, prebral jej zvyky a preto - to co ho nebavilo ho znovu zacalo bavit. Jednoducho si nasiel inu partnerku. Nic zlozite.
Tam uz myslim ani neni co riesit. Pustit z hlavy a ide sa dalej zivotom...
@darika - ale ved ja nehovorim, ze to je nenormalne...tak som to nemyslela ani nahodou.tiez som si tym presla, ale nie az takto intenzivne.ja si len myslim, ze sa kus zbytocne trapi a niekedy psycholog pomoze preto, lebo je to odbornik a navyse na rozdiel od kamaratok a pod. je nestranný,navyse ma holka pred statnicami, bude vela stresu iste aj okrem tohot musiet zvladat...ja na tom nevidim nic nenormalne, ak by zasla za psychologom
mne este napadlo, mozno je to blbost, ale nemoze byt jednym z dovodov, preco to nevies v sebe ukoncit prave to, ze ani nevies dovod rozchodu? bez toho sa to dost tazko uzatvara - teda aspon pre mna...ale beriem, ze toto je strasne subjektivne a ty to tak mozno nemas. len mi to napadlo ako taký postreh
tak toto ozaj nie je dovod na psychologa.Si myslim.Je to normalne obdobie,ktorym sme si presli kazdy.Niekto intenzivnejsie,niekto menej.
ahoj, no vyzera to, ze sa dost trapis a ked pises, ze uz je to dlha doba a uz nepomahaju ani rady trpezlivych kamaratok, tak ja na tvojom mieste by som vyskusala zajist za psychologom, myslim, ze to urcite aspon trosku pomoze!
Jaj nastalo:-) Ja som myslela, ze len na dovolenku:-) Trosku som nepochopila:-)
ee,ved sa vraciam v juni nastalo.Dost bolo.Uz sa neoplati.
