ahojte, neviem, co robit, tak pisem sem a prosim vas o nazory a rady =( som s priatelom 8 mesiacov, viem, je to malo, ale od zaciatku sme si povedali, ze nam nejde len o \"zabavu\", ale ze obaja to chceme brat vazne... ja som nemala dobre skusenosti s muzmi, tak som sa bala otvorit srdiecko a tak som sa snazila zachovat si rozum cisty... on mi vsak od zaciatku daval tolko lasky a pozornosti, ze som sa neubranila a ani neviem ako som v tom bola az po usi... az pri nom som spoznala, co laska naozaj znamena... postupne vsak zacali prichadzat nedorozumenia, neskor aj hadky, ale vzdy sme to hned vyriesili, porozpravali sa a bolo zase dobre... problem je, ze niektore veci chapeme odlisne a to, co pre mna nema velky vyznam, pre neho ma vyznam podstatny a uplne odlisny... on je velmi citlivy na urcite veci, a ja sa ich postupne ucim a snazim respektovat, ale v poslednej dobe \"triafam do cierneho\" prilis casto, takze v poslednej dobe sa hadame naozaj kazdy druhy den... ja to znasam velmi tazko, vzdy preplacem polku noci a on uz ma toho tiez dost a vyzera to tak, ze uz to vzdava, uz nema ani chut sa o problemoch porozpravat a povedal, ze hoci ma lubi, a aj nasu buducnost si vzdy vedel predstavit, ale nedokaze ist takto dalej... chcela som, aby mi povedal, co vsetko mu vadi, on povedal, ze to by som mala sama vediet a ze ak to neviem, tak to potom naozaj nema vyznam... snazila som sa, nech sa o tom porozpravame ako vzdy, nech sa z toho vykecame, ale povedal, ze sa o tom nechce rozpravat... takze teraz to vyzera s nami tak, ze chvilku je dobre, skoro akoby sa nic nestalo, a o chvilku je zas tichy, nerozprava, \"odhana\" ma od seba a vtedy mam pocit, ze ku mne nic neciti, mne to ublizuje, zacnem plakat ako mala, jeho to este viac podrazdi, potom sa ukludnime, zas je chilku akoze dobre a stale dokola... posledne dni, ked som mu povedala, ze ho lubim, neodpovedal vacsinou, a na druhej strane, v noci ma objime a zasepka, ze ma lubi.. aj vcera, ja som povedala, ze ho lubim, on neodpovedal, a rano ked odchadzal z domu, ja som spala, prisiel, objal ma a povedal, ze ma lubi... vcera navrhol pauzu, ja som odmietla, lebo viem, ze pauza v 99% vediet k definitivnemu rozchocu... som zmatena, nechapem, ked hovori, ze ma lubi, ale ze takeho hadky vedu ku koncu... chcem, aby v nom ozila znova ta ochota bojovat o nas vztah, a hoci aj niekedy na chvilku ozije, potom zrazu z nicoho nic aj zanikne... neviem, ako sa spravat, aby som mu ukazala, ze mi na nom naozaj zalezi a ako mu dokazat, ze to stoji za to bojovat... naozaj neviem, ako sa spravat.. ked som smutna a som ticho, tak aj on je ticho, pripadne mi vytkne, ze takto sa veci este zhorsuju, a ked sa na druhej strane snazim spravat akoby bolo vsetko v poriadku a som k nemu ako med, tak on ostane ticho a odozenie ma od seba, ze chce byt sam... vtedy na nom vidim, aky je smutny, povie, ze chce byt sam a ide do postele... takze zatial sa snazim byt normalna, mila, ked mu volam, opytam sa: ahoj zlato, ako sa mas a pod., on odpovie stroho, som ok, ale snazim sa to ignorovat.. . len to nema ziaden efekt =( fakt som vo veciach vztahov a lasky uplne nemozna, tak prosim, poradte mi =( naozaj ho nechcem stratit =(
kriza vo vztahu?
nelubi Ta a len vyuziva podla toho ako pise, ale to je len moja skusenost...a vie ze sa vzdy udobrite a vzdy sa k nemu vratis ako poslusna zienka, uz vie ze ta ma v hrsti, tak skusa tvoju trpezlivost do akej miery si moze k tebe dovolovat. Daj rozchod na mesiac a potom sa vrat, uvidis nespoznas ho,-) 1 den pauzy, to je tak že len on si oddychne od teba akurat. maj pevnu vôlu.drzim palce,-)
rado sa stalo ;-)
no nechal ma samu na Vianoce, takze si myslim, ze to dopadne rovnako aj zajtra =(
neda sa netyrat sa tym, kedze tu je vedla mna, nie je ani moc kam "utiect" a som pre neho vzduch...
no nic, idem si pozriet nejaky film, nech na to nemyslim...
rony, dakujem velmi za rady, velmi mi to pomohlo...
hmmm, trucuje ako maly...ale ja si myslim, ze sa to zajtra spravi, vsak je silvester, urcite mate spolocny program a okrem toho nebude chciet vstupit do dalsieho roku takto rozhadane...a zajtra ti urcite napisu aj dalsi, ze ako to vidia a poradia co a ako...hlavne si to az tak nepripustaj, aj ked viem, ze to ide same, ale predsa ak sa da tak sa tym zbytocne netyraj
no zvycajne den, max. 2, naposledy na vianoce mu to trvalo skoro 3 dni, ale to asi pre to, ze som skusala inu taktiku, nechat ho tak, ako chcel, myslela som, ze on pride... inak by som prisla za nim skor...
tak ja to tazko mozem objektivne hodnotit, ale vseobecne sa to ako normalne rozhodne nejavi,aby uplne odmietal komunikaciu...vsak ako to chce riesit potom? ci mas prist s kyticou ruzi alebo co? :-)...jaaaaaj, vyzera to na tazku povahu...ako fajn, nechcem nikomu "nadrziavat" a keby to bol ojedinely stav tak ok, ale ked pises, ze v poslednom case je to uz pomaly kazdodenna zalezitost tak to nie je bohvieco...a ako dlho mu to asi tak trva kym pride k sebe a je ochotny sa s tebou bavit? napr. naposledy?
odvtedy so mnou nekomunikuje, takze ano... naviac predpokladam, ze si pospominal na kopec dalsich veci z minulosti =( je toto normalne? =(
a to ho stale drzi ten vcerajsok?
:-(
pred chvilou som prisla domov, ani neodzdravil, nepovedal ani slovo... tak samozrejme, som to nevydzala a chcela sa porozpravat, on hned ze sa nechce ropravat a nechce so mnou hovorit... snazila som sa, bola som neoblomna, on stale dokola, pri najmensom naznaku dotyku uz vysoval hlas, ze nech to necham tak... stale som sa snazila, povedala so, ze takto ja neviem zit, ze to chcem urovnat a uzivat si cas s nim, on bol ticho, len ked som ho "vyprovokovala", tak stale to iste, ze nechce so mnou hovorit, a ze nema o com... a povedal, ze ak mu nedam pokoj, ze odide a uz sa nevrati... tak ja tu sedim uplne na dne, samozrejme revem... hlava mi hovori, ze je to sebec a vyziva sa v tom, ako mi ublizuje, srdce mi nedovoli si to priznat ´9