ahojte, neviem, co robit, tak pisem sem a prosim vas o nazory a rady =( som s priatelom 8 mesiacov, viem, je to malo, ale od zaciatku sme si povedali, ze nam nejde len o \"zabavu\", ale ze obaja to chceme brat vazne... ja som nemala dobre skusenosti s muzmi, tak som sa bala otvorit srdiecko a tak som sa snazila zachovat si rozum cisty... on mi vsak od zaciatku daval tolko lasky a pozornosti, ze som sa neubranila a ani neviem ako som v tom bola az po usi... az pri nom som spoznala, co laska naozaj znamena... postupne vsak zacali prichadzat nedorozumenia, neskor aj hadky, ale vzdy sme to hned vyriesili, porozpravali sa a bolo zase dobre... problem je, ze niektore veci chapeme odlisne a to, co pre mna nema velky vyznam, pre neho ma vyznam podstatny a uplne odlisny... on je velmi citlivy na urcite veci, a ja sa ich postupne ucim a snazim respektovat, ale v poslednej dobe \"triafam do cierneho\" prilis casto, takze v poslednej dobe sa hadame naozaj kazdy druhy den... ja to znasam velmi tazko, vzdy preplacem polku noci a on uz ma toho tiez dost a vyzera to tak, ze uz to vzdava, uz nema ani chut sa o problemoch porozpravat a povedal, ze hoci ma lubi, a aj nasu buducnost si vzdy vedel predstavit, ale nedokaze ist takto dalej... chcela som, aby mi povedal, co vsetko mu vadi, on povedal, ze to by som mala sama vediet a ze ak to neviem, tak to potom naozaj nema vyznam... snazila som sa, nech sa o tom porozpravame ako vzdy, nech sa z toho vykecame, ale povedal, ze sa o tom nechce rozpravat... takze teraz to vyzera s nami tak, ze chvilku je dobre, skoro akoby sa nic nestalo, a o chvilku je zas tichy, nerozprava, \"odhana\" ma od seba a vtedy mam pocit, ze ku mne nic neciti, mne to ublizuje, zacnem plakat ako mala, jeho to este viac podrazdi, potom sa ukludnime, zas je chilku akoze dobre a stale dokola... posledne dni, ked som mu povedala, ze ho lubim, neodpovedal vacsinou, a na druhej strane, v noci ma objime a zasepka, ze ma lubi.. aj vcera, ja som povedala, ze ho lubim, on neodpovedal, a rano ked odchadzal z domu, ja som spala, prisiel, objal ma a povedal, ze ma lubi... vcera navrhol pauzu, ja som odmietla, lebo viem, ze pauza v 99% vediet k definitivnemu rozchocu... som zmatena, nechapem, ked hovori, ze ma lubi, ale ze takeho hadky vedu ku koncu... chcem, aby v nom ozila znova ta ochota bojovat o nas vztah, a hoci aj niekedy na chvilku ozije, potom zrazu z nicoho nic aj zanikne... neviem, ako sa spravat, aby som mu ukazala, ze mi na nom naozaj zalezi a ako mu dokazat, ze to stoji za to bojovat... naozaj neviem, ako sa spravat.. ked som smutna a som ticho, tak aj on je ticho, pripadne mi vytkne, ze takto sa veci este zhorsuju, a ked sa na druhej strane snazim spravat akoby bolo vsetko v poriadku a som k nemu ako med, tak on ostane ticho a odozenie ma od seba, ze chce byt sam... vtedy na nom vidim, aky je smutny, povie, ze chce byt sam a ide do postele... takze zatial sa snazim byt normalna, mila, ked mu volam, opytam sa: ahoj zlato, ako sa mas a pod., on odpovie stroho, som ok, ale snazim sa to ignorovat.. . len to nema ziaden efekt =( fakt som vo veciach vztahov a lasky uplne nemozna, tak prosim, poradte mi =( naozaj ho nechcem stratit =(
kriza vo vztahu?
no jednoznacne by mal pochopit, ze ak vsetko bude brat tak vazne a osobne tak nemoze cakat nejaku harmoniu...nejako ho musis presvedcit nech sa nato cele skusi pozriet trochu sebakriticky...ty predsa nemozes teraz kazdu myslienku predtym ako ju vyslovis pol hodinu analyzovat ci sa ho to nedotkne a ci nedajboze zase nieco "nezavinis"...to sa neda, vsak ty mas u toho cloveka citit, ze sa s nim mozes bavit o comkolvek a tak volne ako s nikym inym a nie citit obavy, ze hocijaka veta moze byt kritickou
zo zaciatku to bolo ine, ked sme sa pochytili, ja som neudrzala slzy a vtedy vedel prist za mnou, ze nech neplacem, ze mi nechcel ublizit a pod... teraz ked sa rozplacem, tak niekedy sa ma opyta, preco zas placem, ale ja aj ked sa snazim, poviem si, ze nie, nerozplacme sa, lebo tym to asi len zhorsujem, tak to neovladnem =(
uz dlho som to naozaj len ja, co sa snazi hadky urovnat... muselo by to byt naozaj nieco velke, aby som sa ja nastvala na neho, takze vzdy su nase problemy len o tom, ze ja som nechtiac nieco vyvolala, a preto on asi nema pocit, ze by mal prist za mnou, ale ja...
ano, existuju aj citlivejsi muzi a preto, ze su uz niekedy povazovani za "vyhynuty druh" tak zostvaju casto nepochopeni...trosku teda nechapem, ze sa nechce o tom bavit, lebo taketo citlivejsie povahy s tym vacsinou nemaju problem...mozno to naozaj bude v tom, ze mu to uz pride neucelne...ale trochu sebecky teda je, lebo ten jeho pristup, ze nechat to tak, neriesit, premlcat, ten je sebecky...nevidi alebo nechce vidiet, ze sa trapis aj ty, ale vytvara dojem, ze on je ten jediny co trpi...a to ci by sa prisiel udobrit ako prvy sa viazalo ku konkretnej situacii, no mna by zaujimalo ci to dokaze tak vseobecne?...stalo uz, ze niekedy aj on uznal svoju chybu a ospravedlnil sa? ci je to uz akasi automatika, ze je to na tebe stale?...no a ja chapem ako sa citis, proste ta to velmi mrzi, ked pride k nejakemu nedorozumeniu a ty uz presne vies kedy to je, uz ho poznas...potom ta mrzi, co sa stalo, mrzi ta, ze aj napriektomu, ze si to nechcela, tak aj tak sa to znovu stalo a vies co bude nasledovat...vies, ze to nebude chciet riesit a ty sa zatial budes trapit, davat si to za vinu, analyzovat atd....no neviem, asi ti nejaku super radu nedam, ale ked mu nedava zmysel co vravis tak mu to skus vysvetlit jednoduchsie...spytaj sa ho ci by davalo zmysel aby si to robila vedome, vedome vytvarala problemy a minala na ich riesenie energiu a cas, ked sa ten spolocne straveny cas da vyuzit aj ovela krajsie a zmysluplnejsie
som rada, ze mas taky nazor, aky mas... nacrtla som svoj problem jednej kamaratke, a ta ma pocit, ze on je sebecky, a ze sa prilis prisposobujem, ale ja verim v to, co pises ty... ze je proste viac citlivy, ako som u chlapov zvyknuta, a mas pravdu, som naozaj rada, ze je taky, lebo som si zazila svoje, a konecne mi vie nom mam pocit, ze som v rozpravke, casto tomu ani nechcem verit, je to uzasne, ked teda zrovna nie sme po takomto "nedorozumeni" =(
problem je, ze nemam z jeho strany pocit, ze by bol ochotny urobit kompromis, ked mu vysvetlim, ze to nerobim naschval a snazim sa mu vysvetlit moj uhol pohladu, hovori, ze to nedava zmysel =(
takze nikdy neviem, ako sa zachovat.. zo zaciatku sme si to vyrozpravali, teraz uz nechce, vzdy povie, ze nedava zmysel, co mu hovorim, teraz vzdy chce, aby som ho nechala tak... ale mne to neda... skusala som ho nechat vychladnut, poslala som sms cez den, neodpisal, tak som uz viac nepisala... vecer prisiel, lahol si, ignoroval ma, mne to nedalo, ja sa neviem tvarit, ze sa ignorujeme, ked sme v jednej miestnosti, spime vedla seba, hovorim mu, pod sa porozpravat.. on nechce... tak som skusila ho nechaj viac dni tak, a po 3 dnoch som to uz nevydrzala, ked prisiel domov, nejak sa mi podarilo ho udrzat bez toho, aby ma odsunul a vysvetlit, ze ma to naozaj mrzi... a ked som sa ho opytala, ci by on neprisiel ako prvy sa udobrit, povedal, ze nie...ze ved ani ja som sa s nim nerozpravala, pritom, ja som ho len nechala tak, ako chcel... ale teraz uz neviem... lebo tieto dni ticha a ignoracie nezvladam =( on ani nedviha telefon, len pride domov, lahne si... a ked to teda z mojej iniciativy nejak urovname, tak sa k tomu nechce vracat a tak sa tvarime, ze je to za nami.. naozaj neviem, ako sa spravat v takejto situacii =(
ale ake neskoro, radsej neskor ako nikdy...a je to presne tak, on bude vsetko vnimat citlivo, takze s tym musis pocitat...ale zase to neznamena uplne sa mu prisposobovat!...on si tiez musi uvedomit, ze ty to nemyslis zle, ze ide naozaj o nedorozumenia, ktore asi vznikaju preto, lebo ty skor zmyslas racionalne, on asi viac emocionalne...len on fakt potrebuje citit, ze ho vnimas ako svoju sucast a akakolvek malickost z tvojho pohladu, moze v jeho ociach znamenat zasadnu vec...to si musis uvedomit ty a na druhej strane on si zase musi uvedomit, ze netreba zo vsetkeho spravit "megaproblem"...a ber to tak, ze je to akasi dan zato aky je alebo by si chcela mat radsej pri sebe niekoho kto by mal na haku tvoje pocity, tvoje rozhodnutia, kto by sa nezaujimal a citila by si, ze si mu lahostajna? (lebo aj taki vieme byt)... myslim si, ze nie a to ako sa sprava je do velkej miery znakom toho, ze mu na tebe naozaj velmi zalezi, aj ked ako som uz pisal nejaky ten ustupok musi prist aj z jeho strany
ano, uvedomujeme si, ze to spolocne byvanie nebol moc dobry napad, ale on mal iste problemy, tak sme to poriesili takto... nie je uplne nastahovany ku mne, nechava si urcitu "volnost" a ja to chapem, ved je chlap =) a co sa tyka obmedzovania, tak on nema rad chodenie do barov a party a pod., on je taky domasedko, ja ho skor musim tahat niekam von...
a mas pravdu, na moj plac uz je alergicky, zo zaciatku ked som sa rozplakala, tak hned bol pri mne, ze nech neplacem, ze ho to boli, ale teraz uz ho to len viac nastve, ale ked ja si nemozem pomoct, ked ma to vsetko mrzi =(
ano, uvedomujeme si, ze to spolocne byvanie nebol moc dobry napad, ale on mal iste problemy, tak sme to poriesili takto... nie je uplne nastahovany ku mne, nechava si urcitu "volnost" a ja to chapem, ved je chlap =) a co sa tyka obmedzovania, tak on nema rad chodenie do barov a party a pod., on je taky domasedko, ja ho skor musim tahat niekam von...
a mas pravdu, na moj plac uz je alergicky, zo zaciatku ked som sa rozplakala, tak hned bol pri mne, ze nech neplacem, ze ho to boli, ale teraz uz ho to len viac nastve, ale ked ja si nemozem pomoct, ked ma to vsetko mrzi =(
moja kamaratka mala tiez takehoto frajera, je pravda, ze bol velmi citlivy, ale zaroven aj tak nejako egoisticky a majetnicky. on sa tvaril, ze to robi z lasky, ale podla nas aj jej to bolo skor obmedzovanie, navyse aj od nej vyzadoval neustale "dokazy" lasky, bral ju ako svoju sucast, urazil sa niekedy aj ked sa ho len opytala, ze ci chce ist s nou napr. do kina - podla neho to bola samozrejma vec...no neviem, podla mna to neni dobre.skus si vsimat, ze aky ma vztah s matkou,neni prehnane starostliva, neni na nu moc naviazany?
ESL, asi prvá chyba bola , že ste tak rýchlo hupsli do spoločného bývania. Aspon podľa mna. On sa možno cíti byť obmedzený, aj ked mu možno povieš, že môže isť kam chce (to už neviem, to som len dala príklad).Ale muži su neradi kontrolovaný časom (kedy dojde domov, s kým bol a pod.) A najhoršie je ak sa pri nemu rozplačeš...možno už nato je alergický.Asi najlepšie je dať si krátku pauzu.Otvor oči a skús si dať otázku či v takom vzťahu je dobré pokračovať pre oboch. Alebo jeden poriadný rozhovor,vyrozprávať si všetko a skusiť zas odznovu.
uplne si ho odhadol, vidis do neho... on je velmi citlivy a ja som opak, ucim sa vela pri nom, ale robim vela chyb, citim sa nemozna =( a ano, od zaciatku nas berie ako jeden celok...
no v podstate som nemala na vyber s tou pracou, tu pracu som robila aj predtym, este donedavna som mala dva ci tri joby, aj ked sme sa spoznali, takze teraz par hodin naviac by nemal by z mojho podhladu problem... a teraz naozaj nikoho ineho nemaju... do telefonu mi nedal sancu vysvetlit podrobnosti, hned povedal, ze konci... odpoved som zamestnavatelovi musela dat ihned, a aj keby som to s nim prekonzultovala, tak by zaver bol rovnaky... ale teraz chapem, id eo princip, dat mu na javo, ze mi zalezi na nom a nas =( ako vzdy, neskoro =(
co sa tyka jeho, on je s problemami opak, ak ma tazke casy, vsetko si chce nechat pre seba, hovori, ze su to jeho problemy a ja mu nepomozem... vtedy sa uzavrie do seba...
rony, chcem ti podakovat, ked citam, co pises, citim, ze si velmi rozumny a strasne chapavy, moc ti dakujem...
