Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

OCD, depresie, samota

Príspevok v téme: OCD, depresie, samota
loner

mám 20 rokov, pár mesiacov pred dvadsiatimi narodeninami sa u mňa začala prejavovať choroba v skratke nazývaná OCD. začali ma obťažovať odporné, šialené myšlienky. už predtým som trpel depresiami, ale teraz stačili dva dni, aby ma tie myšlienky zrazili na samý okraj mojich síl. snažil som sa proti nim bojovať, ale tým to bolo horšie. vracali sa a vracajú sa stále, hoci momentálne som na tom aspoň trochu lepšie. navštevujem psychológa aj psychiatra a beriem antidepresíva a lieky proti úzkosti. stále som sa však pocitov samoty, depresie a nepríjemných nutkavých myšlienok celkom nezbavil. obvykle ak mám ísť niekde, kde je veľa ľudí, moja úzkosť sa zhorší a obsesie sa vracajú. lieky mi našťastie trochu pomohli, ale aj tak som kvôli veľkej úzkosti musel zanechať štúdium na VŠ. bojujem proti tomu sám, nemám priateľov, ktorí by ma podržali, povzbudili. nemám a nikdy som nemal žiadnu priateľku. občas, keď sa to na mňa všetko zosype, premýšľam načo je to všetko dobré. každý deň plný úzkosti, utrpenia. zatiaľ to zvládam, snažia sa mi pomôcť aj rodičia za čo som im veľmi vďačný. no napriek tomu niekedy cítim, že už nevládzem ďalej, obvykle vtedy keď sa na mňa všetko zosype, čo sa stáva raz za pár dní. snažím sa odpútať od tých pochmúrnych podnetov, veľa čítam a píšem vlastné poviedky, čo je vlastne moja jediná radosť na tomto svete. to nie je sebaľútosť, ale prostý fakt, ktorý nepochopí nikto, kto nebojoval z úzkosťou každý deň, každú hodinu...

uvažujem, či vôbec stojí za to nájsť si nejakú priateľku, spriaznenú dušu. na jednej strane po nej veľmi túžim. viete, mať niekoho komu na vás záleží, obojstranne si byť oporou... myslím, že to by mi urobilo veľmi dobre. na strane druhej to nedokážem a to práve kvôli tým obsesiám, ktoré sú veľmi zlé a odsúdeniahodné. a práve toho sa bojím. že by ma za ne ostatný odsúdili. môžete namietnuť: "veď o tom nemusia vedieť." viem o tom však ja a nedokážem sa s tým vnútorne zmieriť. odsudzujem sa a áno, dalo by sa povedať, že sa nenávidím. točím sa v kruhu, občas keď vidím všetkých tých veselých mladých ľudí, padne z toho na mňa taká depresívna nálada. oni sú šťastní, ja sa musím denne trápiť s obsesiami, úzkosťou a depresívnymi myšlienkami.

avšak, aby ste si nemysleli... bojujem proti tomu, snažím sa zaoberať rôznymi činnosťami, trochu sa prejsť po vonku, dostať do seba iné podnety. ale aj tak si myslím, že raz... možno to bude trvať mesiace, možno roky, raz sa to na mňa opäť zvalí a v tej chvíli to už nevydržím. to, čo bude nasledovať, je myslím každému jasné.

a prečo to vlastne všetko píšem? hlavne preto, aby som trochu uľavil svojej psychike, keďže ako som už spomínal nemám žiadnych priateľov, ktorí by ma vypočuli.

hovorí sa, že na konci každého tunela je svetlo. ja v tej tme tápem už veľmi dlho a neviem, či dokážem dôjsť k tomu svetlu. možno raz...

RRDDFF

ahojte všetci, čo trpíte OCD. aj ja tým trpím a dosť ma to ničí. neviete poradiť ako sa toho navždy zbaviť a či sa to vlastne dá aj liečiť? rada by som si s niekým o tom popísala.

emka21

Ahoj. Moj priatel trpi niecim podobnym. Ma 21. Zacalo to, ked skoncil strednu skolu a nejaky cas sa nevedel zamestnat. Maval depresie asi 2-3 mesiace, bral aj lieky. Nasledne si nasiel pracu, s tym sa vratila aj jeho psychika da sa povedat do normalu. Aj ked obcas sa vyskytli zle myslienky.Teraz po 2 rokoch ho to vsak prepadlo znovu a dost intenzivne :( Som z toho uplne zufala, ako keby to ani nebol on, hovori mi, ze stratil vsetky city, nevie sa na nic sustredit, stale ma tie hnusne myslienky v hlave, nic ho od toho neotrhne, snazila som sa mu cely vikend spravit program, no nic nepomohlo na viac ako pol hodku. Myslim si, ze to ma vsetko z detstva, jeho rodicia spolu nikdy nezili dobre, jeho mama sa vzdy chodila priatelovi vyrozpravat aky je otec zly na nu atd..tiez mavala depresie a takto pekne to ma teraz aj on. Strasne som smutna preco to vsetko tak musi byt, najradsej by som bola keby sme uz mohli spolu byvat a mal by pokoj od maminych reci, lenze to nieje takee lahke. Sme spolu takmer 3 roky a urcite ho nechcem stratit. Je mojou velkou oporou vo vsetkom a je mi luto, ze ja mu neviem pomoct :(

SofiaCrazy

Hltala som vsetko od A az po Z...pisal si mi z hlavy..mam 20 rokov a povazujem sa za samotarku..kazdy jeden pocit, kt. si opisal namna sedi...

izabel66

az na tu priatelku co nemas akoby som to pisala ja..vsetko presne sedi ..ja mam sice priatela ale nemam nikoho ineho nechodim von nemam nemam chut zit....keby som nemala jeho neviem co by som robila kedze nemam ziadnych priatelov... :(

jiFa

Zdravím všechny "ocedésáčky.
I já jsem jedním z vás.
OCD se u mě rozvinula po několika po sobě jdoucích tragédií v rodině mé dcery.
Pomalu a plíživě mě přepadla potřeba stále něco doma i v práci kontrolovat:Světlo,vodu,plyn,odpojené elektrické zástrčky,prostě vše,co může způsobit nehodu. Mé kontroly se natolik stupňovaly,že už se v práci i nadřízený staral,proč chodím domů tak pozdě,a do práce také.Po zjištění,že to sama nezvládnu,že mě ty ustavičné kontroly vyčerpávají jak fyzicky tak duševně jsem vyhledala pomoc psychiatra.A musím říct,že nelituji.Mám sice veliké dávky antideresiv:Citalec 80 mg.ráno,a Quetiapin na potlačení úzkosti,neboť OCD patří mezi úzkostné poruchy,ale psychiatr byla jediná správná volba. Nemá smysl se s tím prát o samotě,nemá smysl překonávat nějakou hranici,která nás naprosto vysiluje a zhoršuje mnohonásobně už tak dost těžký stav. Dnešní medicína už umí velmi dobře zvládat jakoukoliv rozvinutou OCD,stejně tak jako úzkostnou poruchu,která je alfou a omegou všeho.
Léčím se pouhé 2 měsíce,a už dnes mohu říci,že cítím zlepšení asi tak o cca: 30 procent.
Velmi ráda bych se připojila zde k vám a trochu víc prostřednictvím diskuzí poznávala toho svého "skrytého nepřítele",jimž OCD je.

radar777

mna vyliecila tato nahravka , odporucam vypocut !

CD od Louise L. Hay- Jak být úspěšný Originální nahrávka od světoznámé autorky bestsellerů Miluj svůj život a Já to dokážu.

www.ulozto.cz