Dobrý večer...ako začať?môj príbeh je veľmi dlhý,nedá sa to sem všetko napísať...chcem povedať,že som vydatá,mám 2 malé deti a manžela,ktorý momentálne prišiel o prácu,ale čo je najhoršie,keď pije (dosť často),stane sa z neho zviera,všetko mi vyčíta,chce ma biť,aj sa už stalo,ale nemala som žiadne modriny alebo pod...najhoršie je,že sa začne blázniť s deťmi,robí im zle,prehadzuje si ich kadejako a im sa to nepáči,plačú,aby ich nechal,prosím ho aj ja,ale potom som zas najhoršia...a nedá si povedať,lebo jemu to pripadá strašne zábavné,skončí sa to hádkou,niekedy rozbíjaním,hádzaním všelijakých vecí a tak...potom vypadne z domu a ide zase chlastať...keď príde,zas ma otravuje,nedá nám spať,dcérka sa vždy zobudí a všetko počuje,syn je ešte malý,ten to ešte nejak nevníma...no a naposledy som už bola taká zúfalá,pred 4 dňami,zas vyvádzal,tak som pojedla všetky tabletky,čo boli doma a išla spať,už som nevládala,neviem,či si viete predstaviť to zúfalstvo...potom som sa ráno o piatej zobudila a bolo mi hrozne,vstala som,že idem na WC a nevedela som ani prejsť do záchodu,čo sa mi hlava tak točila,chvíľami som stratila vedomie,bolo to také silné,že som sa už naozaj bála,že zomrem,nebolo mi všetko jedno...no som tu,nejak som to prežila...ale najhoršie je,že znova o tom uvažujem,lebo zase odišiel a nechcel mi povedať,kde ide...ale našla som mu prázdnu ťapku marhulovice za gaučom,tak predpokladám,že mal zase slinu...neviem,čo mám robiť,prosím,neodsudzujte ma,ani neviem,prečo sem píšem...nechcem odísť,chcem,aby to tu bolo všetko v poriadku,aby sa tu nediali tieto hrozné veci...ani nemôžem odísť,nechcem trápiť rodičov,aj tak som ich už kôli tomu natrápila dosť,naozaj ich už nechcem trápiť a ešte som zabudla spomenúť,že trpím soc.fóbiou a nedokážem poriadne ísť do práce,bojím sa,trasú sa mi ruky,chytá ma panika...neviem,či sa psychicky nezrútim a neskončím na psychiatrii...ale,čo by to bolo za život?všetci by sa mi smiali,že som blázon,ale nechcem ani zomrieť,no niekedy naozaj neviem,ako ďalej.......:-(
Pokúsila som sa o samovraždu
aha a este som chcela dopisat ze som hrozne rada ze mama nasla tu silu, lebo vlastne hlavnym zivitelom bol otec. teraz si vsak zijeme veelmi slusne, kupili sme nove auto, mama dostudovala vysku a chlapov moze mat na kazdy prst 10 (aj ked ona hovori ze uz ziadneho nechce-skoda, mne by novy tatinko nevadil :))
ale ne vazne, uvedom si ze horsie to uz byt nemoze tak sa prosim ta vzchop, lebo takto ohrozujes zivoty troch ludi
ahoj, precitala som si tvoj pribeh. chcem ti povedat ze ja som to tiez zazila, nie vsak z pohladu zeny, ktoru bije muz, ale z pohladu jej dcery. bola som mala, mala som tak 12-13 rokov ked som si vlastne uvedomila co sa u nas doma deje. moj otec zacal vela pit (teda pil aj predtym ale vtedy som to este nevnimala) a zacal robit doma peklo po nociach. ja som sa vzdy zobudila ako tvoja dcerka, brat bol este maly, ten to nevnimal asi zas nieco podobne ako tvoj syncek :) no a takto sa to tahalo vyse roka az toho bolo dost a raz som v noci zavolala policiu a oni prisli a skoncilo sa to tak ze foter sedel pol roka v base-to bola pre nas dost velka ulava. ked sa vratil mama aj rozmyslala nad tym ci sa nezmenil a tak, ale ja som jej povedala ze nech si vyberie-bud sa rozvedu alebo odchadzam do deckeho domova :)) proste som uz strasne nechcela s nim byvat, aj ked to bol moj otec a ja som ho vlastne lubila, mna akoze nikdy nebil ale tak poznas to-zit v neustalom strachu je peklo. nakoniec sa rozviedli a ja uz asi 4 roky byvam len s mamou a bratom, spociatku som sa s otcom aj stretavala ale teraz uz nie. som strasne rada ze sa rozviedli, nehovorim ze to bolo lahke, cela jeho rodina bola proti nam, hlavne pre mamu to bolo strasne tazke ale musis si uvedomit ze ak ostanes s muzom ako je ten tvoj, tak vase deti budu hrozne trpet. rozved sa s nim co najskor, aj keby ste mali zit o vode a o chlebe, pre deti ale aj pre teba to bude 1000 krat lepsie ako ten vecny strach, ver mi. hovorim ti to z pohladu tvojej dcery, ktora sa v noci boji, aby tatino neublizil mamine...
Sama som to nikdy nezazila...aj ked aj moja mamina chcela spachat samovrazdu..prave v den vianoc, ale z inych dovodov...bola velmi chora a nechcela sa trapit...Ale to je o inom. Moja naj kamoska ma otca ktory strasne pije a potom ich doma bije. Podla mna s takym muzom treba co najskor prerusit vztah, spolocnu domacnost a vsetko..viem, je to mozno tazke, brali ste sa z lasky...ale alkohol je pliaga ludstva a clovek uz nie je tym cim v skutocnosti je. Skus poziadat rodinu o pomoc...a ak nie, neviem presne odkial si, ale skus tento link www.nanicmama.sk neboj sa, bude lepsie tebe aj tvojim detom...DRZIM PRSTY
zufala zena: deti sice nemam,ale mala som 7r. priatela,ktory mal tiez problemy s alkoholom. mna tiez bijaval,ale bohuzial som mala z toho poriadne modriny,aj krv tiekla a raz som musela aj na pohotovst ist. ale chcem ti vlastne povedat,ako sa to stalo:jeho otec robil taketo ,,poriadky,, tiez pod vplyvom alkoholu. on to ako maly chlapec casto videl, nevedl to asi ako dieta spracovat a preto mu nasledky z takehoto detstva ostali dodnes a to tak, ze tiez slope, bil ma a navyse necitil nikdy nad tym ani lutost. a vies ake byvalo jeho vysvetlenie? ze ved sama si za to mozem,nemala som provokovat. a ja som sa pritom triasla v kutiku a ocakavala,ze zas vyfasujem..to bola asi ta provokacia. tiez som nevedela od neho odist,byvali sme spolu.ale potom som odisla do mineho mesta,vsetko som prehodnotila a rozisla sa s nim. za 7 rokov som to nedokazala!bola som slaba,bez sebavedomia.az teraz ho ziskavam naspet,muzi sa mi hrnu k noham, vravia aka som krasna, mudra..a ja tomu zacinam aj verit a citim,ze takto to ma byt. ze muz ma zenu ospevovat, zalievat ako kvetinku a nie jej kopat hrob.
a tvoja soc. fobia na 100 percent prameni z toho,co musis trpiet, to mi ver,lebo aj na mna sa zacali ku koncu lepit take veci,ze som nedokazala chodit mhd..je to ako puzzle,vsetko do seba zapada a vsetko so vsetkym suvisi.
dufam,ze sa zamyslis nad mojim pribehom a ze nedopustis,aby tvoje deti ostali citovo zakomplexovane voci muzom/opacnemu pohlaviu do konca zivota!
nerev!!! to ta oslabuje. miesto lutosti sa zmobilizuj a zavolaj a chod k rodicom. vezmi deti, veci, napis ziadost o rozvod.
Si matka dvoch detí a tie deti ťa potrebujú.... Pojesť tabletky je veľmi jednoduché, ale komu tým pomôžeš??? Vzchop sa, už len pre tie deti ti to stojí za to, raz sa ti poďakujú, že si našla v sebe silu a urobila niečo preto, aby si svoj aj ich život zmenila.... Nebráň sa obrátiť na rodičov a priateľov, kto iný by ti tak mohol pomôcť, ak nie najbližší....??? Nevieš si predstaviť, čo tie deti vo svojom vnútri a svojou detskou hlavičkou prežívajú. Izoluj ich od otca, ktorý je alkoholik a je nebezpečný... čo ak sa niečo naozaj stane, a ty si to budeš vyčítať do konca života.... Nebuď slaboch, možno sa mi to ľahko hovorí, ale nebudem ti písať, ako ťa ľutujem..... ty nepotrebuješ ľútosť, ale silu, aby si sa pozbierala a urobila niečo iné ako doteraz..... A s tou sociálnou fóbiou určite choď za psychológom, sama si s tým neporadíš... a vôbec sa za to nehanbi, ani netušíš, koľko ľudí ma psychické problémy. Držím palce...
ľudia,ja som taká nešťastná,ja nevidím žiadne riešenie,ja stále iba plačem,ja neviem,čo mám robiť,asi málo kto ma pochopí,ja som taký slaboch proste,ja si neviem sama pomôcť,som totálna nula a je mi to strašne ľúto...neviem,neviem si pomôcť,aj teraz plačem a on spí pripitý na gauči,pripadám si ako totálna nula
a drzim velmi silno palce
tam nie je ine riesenie, len rozvod...je to velmi tazke. musis sa prekonat a poprosit ludi okolo seba o pomoc, lebo tvoje deti trpia a ty si za nich zodpovedna, len ty to mozes, a musis vyriesis.
ahoj....je mi velmi luto,aky mate ty a tvoje deticky zivot-myslim tym toho ,,ozrana,, (prepac ze som tak napisala na tvojho manzela,ale nedalo mi) :( ... aj ja som matkou,tiez mam maleho syna,no ale neviem si predstavit,aby toto zazival.....uz kvoli detom naber silu,pisala si ze mas rodicov,tak odid ku nim ked mas moznost...pisala si sice ze ich nechces trapit,ale aspon kvoli tym detom....ja si myslim ze sa to nasilie z manzelovej strany moze stupnovat,ked neprestane pit,a potom co? co ak to vyusti do horsieho?myslim ze vtedy by rodicia trpeli viac-keby sa vam nieco stalo....drzim vam velmi palce...
