Mám priateľa a z jednej jeho stránky som už dlho v rozpakoch.
Kde je hranica medzi šetrnosťou a lakomosťou?
Priateľ má vyše 40 (ja 36), slušný príjem, je IT technik s solídnej firme, je rozvedený, bezdetný. Býva vo svojom byte v paneláku, auto má firemné.
Sme spolu niečo vyše roka, nebývame spolu, ale často som uňho cez noc.
1. Nedokážem ho primäť k tomu, aby si kúpil (a nosil) oblečenie aspoň trochu k svetu. Nosí vystrapkané nohavice, roztrhané vyťahané lacné ponožky, zožmochlané tričká, umelé mikiny na holom tele (občas to príliš nevonia). Topánky vyzerajú ako z výpredaja u vietnamcov. Vyhlásil, že on sa v tom dobre cíti a že je to jeho vec.
2. Jeho byt nesie obodraného ducha 80-tych rokov, vystrapkané fľakaté koberce, otlčený nábytok, šnúry a káble,..
Napríklad, o zhrdzavený, zanesený odkvapávač sa bil ako lev. Vraj nič nepotrebuje. Upratuje minimálne.
3. Ani raz som nedostala kvety.
4. Ako darček som raz dostala bonbonieru.
(Ale keď som potrebovala s niečím pomôcť, pomohol mi.)
Čo si o tom myslíte ?
Dá sa na to zvyknúť ?
Dá sa čakať, že by sa to zmiernilo ?
Je to v tom, že mu práve ja nestojím nestojím za trochu snahy ? Naschvál nepíšem o iných stránkach nášho vzťahu.
