Preco sa bojim sklamania?

lucinka,tiež utekáš pred vzťahmi?
A pritom po nich túžiš?
Niečo také tu píše aj alina v príspevku depky kedy skončíte.

odvtedy ubehlo 9rokov a vidím ze to stale vlecies so sebou. mozno si mala hladat pomoc skor aby si toprekonala.Strach je najhorsi spolocnik,posli ho docerta.mozes sa sklamat, ale len vtedy ked mas velke ocakavania.nedaj sa nadchnut prvým,nemusi byt tvoj posledný.Preco by ta mal niekto sklamat, jednoducho to nedovolís.Vies ako to bolelo,tak sa postaras aby sa to neopakovalo.nemas 13,azle umysly skor odhalis.Nie si bezbranné vtacatko ale mlada žena,ktorá chce žit stastne ako kazdý iný.tak zi a ver si.Mozno niekto bude potrebova tvoje rady ako sa popasovat s minulostou.

moje milé, tak veľa nás takto "postihnutých" behá po svete!
Vzrástli tak naši rodičia a prenášajú to na nás.
Ale iná cesta existuje,len ju nevidíme.
Potrebujeme druhých,aby nám ju ukázali!

Ahoj! Neveríš komu? Sebe? Mužom? Musíš zacestovať v čase a vrátiť sa k tomu nešťastnému okamihu (aj keď to bude bolestné) a povedať tomu 13 ročnému dievčatku (sebe), že to čo sa stalo nie je jej vinou. Takto to musíš spracovať a vyhodiť to z hlavy, aby ťa to zbytočne neblokovalo. Prečo lásku k rodičom sklbuješ s partnerskými a ľúbostnými vzťahmi? Veď keď sa to tak vezme si sama plná pochybností: "Čo keby?" Maj sa aspoň trochu rada, veď nemôžeš takto žiť. Si mladá nemrhaj zbytočne roky nato, aby si premýšľala nad tým čo bolo.
Je to všetko na tebe. Najprv vylieč staré rany, aby sa niečo "krásne" čo sa začne neskončilo na tvojich "mindrákoch" z minulosti. Prajem veľa zdaru, lebo láska "dvoch" za to stojí!

lucinka. mozno nebudes verit, ale mam presne ten isty problem. syma ma pravdu, ze ani ty ani ja za to nemozeme, co urobili otcovia. mna opustil preto, lebo som sa narodila postihnuta (myopaticky syndrom - nic vazne, choroba svalov). proste to nezvladol. ale mama povedala, ze on bol stale taky. aj pred mojim narodenim. otec ma opustil zhruba v case, ked som mala 12 rokov. a teraz mam 18. doteraz som mala zopar priatelov. ziadne vazne vztahy. kedze nepatrim medzi "Miss-ky", tak som nemala dlhsie vztahy ako 2 mesiace. hrozne sa tiez bojim, ze si nikdy nikoho nenajdem. bud bude kazdemu prekazat, ze pochadzam z rozvratenej rodiny (rodicia su v rozvodovom konani) alebo bude im zalezat na mojej krase. zatial som nenasla praveho a preto ta chapem. vzdy, ked som sa zoznamila s nejakym chlapcom, tak som sa pozerala na to, ako vyzera, ci bude schopny sa o mna v buducnosti starat a mat ma rad. drzim ti palce, aby si strach prekonala. nie je to lahke. mne sa to este nepodarilo. tak uvidime.

lucinka, nemysli na to, nie všetci muži sú zlí, len treba nájsť toho pravého a uvidíš, že pri ňom na takéto veci myslieť nebudeš, a nezabúdaj za to čo tvoj otec spravil Ty nemôžeš :)