Ahojte, mam priatela 2 a pol roka, velmi sa lubime, je nam spolu dobre. Ale mam taky problem, neviem kde zacat, ale skusim takto- ked som s mojim priatelom len zacala chodit, spoznala som dalsieho chalana cez kamaratov, plus chodil som mnou do skoly- vtedy este na strednu a tak sme sa stretavali chtiac nechtiac na chodbach. Uz ked som ho prvy krat stretla, citila som sa s nim inak ako s otatnymi, bol mi velmi sympaticky atd. Ale samozrejme ja som vtedy videla len moju cerstvu lasku a nic ine a tak sme sa cely dalsi cas len zdravili a usmiali na seba ked sme sa videli v skole. Ja myslim ze tie sympatie boli vzajomne, proste baba take nieco citi. Keby som vtedy nemala priatela, urcite by som ho niekam pozvala a som si ista ze by pozvanie prijal. Samozrejme, hned som to vsetko vyhodila z hlavy a budovala si krasny vztah s mojim priatelom. Teraz, po vise 2 rokoch sme uz obaja na inych skolach, ja som na neho casom zabudla, ale.. posledny pol rok sa ku mne moj priatel choval dost casto podrazdene, velmi mi ublizoval svojim chovanim a nechcel sa zmenit aj ked vedel, ze sa nechova spravne. Ja som sa vzdy snazila k tomu postavit rozumne, snazit sa s nim porozpravat atd, ale nic nepomahalo. Az sme dospeli do stadia, kedy to bolo medzi nami naozaj zle. a az vtedy sa on spamatal a pristupil na rozhovor, slubil mi ze sa pokusi zmenit. Teraz je nam zase velmi pekne, vidno na nom ze sa naozaj snazi koly nasmu vztahu, ale je to este len kratko co sa snazi, tak uvidim casom, ako mu to pojde. A ako naschval, stretla som po velmi dlhom case toho druheho chalana a vratili sa mi spomienky na neho. viem ze sa uz neuvidime, ale strasne si vycitam, ze na neho myslim, ze sa mi stale paci. Myslim ze je to voci priatelovi dost nefer. Dokonca sa mi o nom aj snivalo, ze sme sa bozkavali! Mam take velke vycitky, citim sa zle a neviem ako si ho vyhodit z hlavy? Stale si vravim, ze keby moj priatel tak velmi nenastrbil nas vztah, nemala by som taky silny pocit, ze by sa mi pacil vztah s inym, ze mozno by mi ten druhy nikdy neublizoval, ale nechcem to na to zvalovat. Teraz je priatel sice mily, ale je to len kratko, ista si budem az ked taky bude takych par mesiacov. A on mi nechtiac v tom zlom obdobi vsunul pocit, ze sa tak ci tak raz rozideme. Tym ze bol ten pol rok taky odmerany, moja obrana bola to, ze sa mi vzdialil. taka sebaobrana, nechcena, podvedoma. A o to silnejsie sa mi pletie do hlavy ten druhy chalan, ze co by bolo ak... Ale svojho priatela lubim, zda sa akoby som bola zalubena do dvoch muzov naraz! Ako to mam riesit? Keby som mohla, zabudnem na toho chalana, a budem stastna s priatelom, ale neda sa mi, stale ma napada ze co ak to tak ma byt, co ak mam byt s tym chalanom? Citim sa ako potvora, ktora sniva o inom :( prosim neodsudzujte ma ze pri prvom probleme vo vztahu idem za inym, tento cit ide mimo mna. Chcem priatela, ale tie myslienky co ak ma nicia. Nikdy som ineho ani nepobozkala co som s priatelom a teraz toto! Myslim ze zamilovanost je dost skaredy "podvod".. pls poradte co mam robit? Ako sa zachovat? Mozno by som to mala priatelovi povedat, ale mam z toho strach :( dakujem
Som zalubena, ale nie len do priatela
čo dodať baby fakt dobré názory, myslím že je podstatné lásku si vo vzťahu vypestovať....a áno prídu skúšky a JE podstatné ujasniť si v hlave čo je v živote dôležitejšie či prekonávať prekážky a posilnovať vťah aby vydržal alebo zdupkať a venovať sa niečomu chvílkovému lákavému, lebo človek sa chce máť stále dobre a nechc sa trápiť....viem o čom hovorim ....popri vzťahu som sa tiež málom skoro zamilovala...do niekoho iného....ale to že mám pekný vťah v ktorom sa rešpektujeme a lubime....mi proste napovedal...že to nie je správne a treba veci vrátiť do normálu...ako dievčatá už konštatovali treba vedieť za čo človek bojovať má...
potrbujem poradiť neviem čo s manželom podniká o svojich problémoch nerozpráva všetko chce riešiť je pravda že si toho zobral dosť poslednú dobu je podráždení chodí neskoro s práce domov po mne aj po detoch len sprepáčením vrčí nemá pekného slová . Ak má nervy tak začne hovoriť o rozvode. Sme spolu 10 rokov čo sa týka sexu vôbec nejavý záujem že nemá chuť .či má druhú to neviem za slobodna si užíval to je pravda teraz neviem čo mám spraviť vzťach chcem udržať ˇdik
Hlavne si veľmi veľa žien mýli lásku s očarením. Inak súhlasím s darikou, k tomu niet viac čo dodať. Ale predsa..Keď sa ti nejaký človek vráti do života, je to skúška. Hlavne by si si mala uvedomiť čo vlastne chceš, ujasniť si, čo očakávaš od svojho partnera- aký by mal byť. Nemysli na konkrétneho človeka- skôr si ujasni ty sama v sebe čo naozaj chceš. Neviem, či by som ho nazývala kamarátom, z toho čo píšeš mám pocit, že sa poznáte iba z videnia. Nazývaš veci nesprávnymi menami, používaš slová ako kamarát či láska, ale pri tom skutočne nevieš a nechápeš ich skutočný význam. Preto by si si mala ujasniť veci sama v sebe. Mimochodom ani nevieš, či by ťa ten tvoj "kamarát" vlastne chcel. Všetko to riešiš iba v teoretickej rovine.
Kedysi mi moja kamaratka povedala-"chces poslusnost,kup si psa.Chces lasku,chood do kina"
To,ze mas sny a v hlave ti hyria kadejake myslienky,je uplne normalne.Ale ty sa teraz nesnaz ospravedlnit tym,ze tvoj priatel ti ublizoval.Uvedomil si,priznal si,chce sa zmenit,nechce to opakovat.A to je tvoja sanca.Ako prvu vetu si napisala-velmi sa lubime.Myslim,ze dalej nebolo o com pisat.Proste kamarata zahod za hlavu.Nepoznas ho.Mas ho len vysnivaneho.Priatela poznas,dala si mu sancu.Drzim palce.
tak priatelovi to urcite nehovor
toto vyriesi len cas
toho druheho dobre nepoznas
takze nevies aky je v skutocnosti
na priatela si momentalne nahnevana, ale ide o tom ze krizami prechadzaju vsetky vztahy
zalezi dost na tom, ze kvoli comu vam to neklape
a velmi by som necakala ze sa ozaj zmeni