SOM ZLÁ

fialocka

Suhlasim, Petuska krasny prispevok...
Presne tak, je na case pohnut sa dalej. Poucit sa z toho, co sa stalo, zmierit sa s tym. Nenechaj minulost brzdit ta. Nadychni sa a pohni sa z miesta. Ulavi sa ti... drzim palce

bella12

Asi nie je iné riešenie ako prijať všetko zlé, čo sa Ti stalo a odpustiť. Odpustiť tým, ktorí Ti traumu spôsobili, či už chtiac alebo nechtiac, odpustiť sebe. Odpustiť neznamená povedať, že to, čo sa Ti stalo nebolo dôležité alebo že si si to nejakým spôsobom zaslúžila. Odpustiť znamená priznať, že to, čo sa stalo bolo dôležité, nebolo správne a hlboko Ťa zranilo. Odpusti aj sebe, ak si si na základe skúsenosti z traumy začala o sebe myslieť veci typu "si zbytočná, nezáleží na Tebe" a pod, lebo to nie je pravda. Zavrhni všetky sľuby, ktoré si si vtedy dala, aby si sa uchránila pred ďalším sklamaním ("ak je to takto, tak sa podľa toho zariadim a budem tvrdá ... atď). Uzavrela si sa do svojej bolesti a možno sa cítiš ako vo vlastnom väzení. Kľúč od dverí máš Ty sama, len je potrebné, aby si chcela byť slobodnou. Prijmi minulosť a rozhodni sa pre odpustenie - pre život. Veď život každého človeka je poznačený zraneniami - jednak ich utŕži od iných a jednak ich (možno aj nechtiac)iným spôsobuje. Takí sme my ľudia... Tvoj súčasný stav, keď nevieš zabudnúť na krivdu spôsobuje, že strácaš seba, svoje skutočné srdce a to pekné, čo v Tebe je. Skús to znovu nájsť a daj životu šancu.

endstart

Petuska, krasny prispevok, velmi dobre sa cital a je naozaj pravdivy. Aj na cestu zmierenia sa s vecami co sa deju, diali, potrebuje clovek odvahu a trpezlivost, lebo to nejde lahko. Ale k tomu co naozaj stoji za to je cesta trnista, vsakze?

Petuska B

Žiadny človek nie je zlý, intenzita jeho zla závisí od toho, ako veľmi trpí. Problém je ten, že ty vedome- nevedome, viníš svoje okolie za to, čo sa ti stalo. Je to chyba. Tým nič nedosiahneš a nikam sa nepohneš. Za všetko čo sa nám stane si totiž môžme my sami. Nehovorím teraz o tom, že sa máš obviňovať, iba prijmi zodpovednosť za všetko čo sa ti stalo. Jednoducho sa to stalo, musíš ísť ďalej. Vieš koľko ľudí prežilo nejakú traumu? To treba iba prekonať. Jasné, ľahko sa povie a ťažšie urobí. No dokázali to mnohí, silnejší ale i slabší ako ty. Traumy sú na to, aby nás posilňovali a nie oslabovali. Treba zmeniť myslenie a uhol pohľadu na to čo sa ti stalo. Stačí si nahlas opakovať, že prijímaš to čo sa ti stalo. Nie raz, nie dvakrát ale dovtedy, kým tomu skutočne sama uveríš. Uvidíš, aký obrovský kameň ti spadne a bude sa ti ľahšie dýchať, žiť.