..má niekto prosím skúsenosť s týmto problémom? Zrejme ním trpí moja matka. Všetkých naokolo terorizuje svojou potrebou mať domácnosť takmer sterilnú. Kávu ešte nemám ani dopitú, už mi pomaly trhá šálku od úst, aby ju mohla poumývať. Príde domov z práce unavená a miesto toho, aby si šla ľahnúť alebo oddýchnuť, len zametá, umýva, ukladá odkladá...tiež má potrebu neustále sa miešať do záležitostí svojich detí, napriek tomu, že máme pomaly 40ku na krku. Nakoľko žijeme dosť blízko pri sebe, kontakt s ňou nie je možné nejako obmedziť. Keď sa nám to nejako podarí, zvyčajne vymyslí niečo, aby sústredila pozornosť zase na seba alebo na otca, aby sme náhodou nezabudli, že existujú(podotýkam, že nikdy sme na to nezabúdali). A to má necelých 55 rokov. Poradí mi niekto, ako riešiť tento problém?
Chorobné upratovanie
Macokrasny, mala by byt vysetrena psychiatrom, a mozno je to len zacinajuci alzheimer s tym zabudanim... Nezavidim ti s nou zit, aj ja som prilis poriadkumilovna :D , tiez by som sa hnevala, takze ta aj chapem. Ale maj k mame uctu, nech je akakolvek, je to zena co ta porodila, vychovala aj zivila kym si vyrastol...
Ahoj, no ja mám iný problém, o.k, mám v izbe niekedy pár vecí, ale, každý boží krát umývam kúpelku, utieram zrkadlá po mame, lebo sa maluje a všetko je od makeupu ... a vo vani ani nepíšem, vždy pred kupanim si to celé vydrhnem, tú žumpu, ale to je nič, keď idem upratovať kuchynu tak pribehne s dupotom stáda divokých koní a začne nadavať že čo sa rozťahujem, nech si idem upratať svoje, reku veď upratujem :) dnes som vydrhol kuchynu a popri tom si vypočul aky som narkoman, a podobne, a pritom som len šiel upratať :D normalne som sa chcel smiať že mi niekto nadáva že idem upratať ten jej humus, fuj, aj riady po nej umyjem lebo ona ich namočí a sú proste mastne špinave, hnusne, fuj, je to prsote fakt chorá piča. ale viete, smiešne je že ako ona začne niečo vykrikovať a pritom je to nezmysel, len aby niečo vykričala, je neporiadna odkedy som bol male decko, fakt humus, všade prach, bordel, ale sedí za TV a žere, vypisuje na FB kokotiny a všade bordel, keď niečo fakt začnem robiť tak sa oduje, buchne dverami, kričí kraviny, neviem, no patrí na psychiatriu ale ako ju tam dostať? vidno na nej že je na nervi, chytí niečo a chce to pomne hodiť, proste jedbnuté, žijem tu odmalička ale... niečo neskutočné !! neuveritelne!!! pomooooc a najhoršie je že vyprovokuje niečo a ide volať políciu, a pritom si zato može sama svojou sprostou hlavou, neviem čo robiť, je to aj môj byt a nesmiem dopustiť jeho poškodenie, zabuda vypnuť plyn, bojim sa o náš majetok, čo robiť ???
Kim11, zavolaj ju ku mne, nech mi príde upratať. Mne sa nechce :)
Ahojte,vidím,že nie som sama kto pozná takýchto ludí,ktorí musia mať v domácnosti poriadok.Budem mať 15 rokov,a to čo prežívam doma si určite nikto nevie predstaviť.Moja mama bola vždy super no ako sa narodila moja sesta (teraz má 5 rokov) všetko sa zmenilo.Začala byť agresívna všetko musí byť podľa nej,vyjadruje sa bohužiaľ vulgárne,a keď uvidí doma neporiadok ide ju trafiť šľak.Ja sa jej už začína báť.Teraz po 7 alebo 9 rokov si našla prácu,a vedela som že to bude doma teror.Vždy ráno sa budí o 6:00 aby stihla poupratovať a robota jej začína až poobede.Trpím nedostatkom spánku kôli nej.Príde s roboty a už vidí že je doma ,,bordel" tak ja mám hneď ,,zaracha" kričí po mne,nadáva mi,že tu nič nie je pouoratované že ona prišla s práce a je narobená a teraz musí ísť uptatovať a tak.Toto sa u nás deje už od vtedy ako som skončila 3 ročník na ZŠ.Moja babka,krsná,otec všetci to vidia aká je ale n ako jej by sme to mali povedať,že by potrebovala nejakú odbornú pomoc? Ja už fakt neviem čo mám robiť.Ani kamošky si nemôžem k sebe pozvať lebo keby mi začala nadávať že zasa nie je poupratované atď asi by som sa pred nimi totálne strápnila,nikdy som nemala žiadnu párty atď.Pomohol by jej psychiater?
u nus to funguje asi tak, že ja a manžel sa snažíme udržovať poriadok a naše dieťa v pohode za 2 hodiny spraví z bytu drevárničku a ešte sa teší, že ako sa pekne pohrala - jej upratovací "ošiaľ" spočíva v tom, že cca raz za 3 mesiace vydrhne a uprace každý cm štvrocový svojej izby(má 8 rokov), iank je jej to jedno.
nie som extrémne poriadkumilovná keby som nemala alergiu na bytový prach tak nemusím vysávať aj dlhšie, ale kýchanie a soplenie ma núti najneskor raz za 2 týždne upratať či sa mi chce alebo nie. zdravá miera je niekde v strede - moja mama mala tetu čo bola posadnutá čistotou a jej dcéra to nenávidela a takisto aj ja mám tetu, ktorá má doma vždy ako z cukru, ale na spokojnosti v živote im to asi nepridalo.
takych ludi je pomerne dost a dokonca sa to da aj liecit
Niektorí píšete, že upratovať treba. S tým úplne súhlasím. Ja osobne sa snažím po sebe upratať hneď, ako sa mi podarí spraviť neporiadok, to sa týka hlavne riadu. Keď varím, tak musím mať okolo seba poriadok, vtedy som spokojný. Takže v nedeľu navarím, naservírujem a potom popupratujem kuchyňu aj s umývaním riadu. Ide ma poraziť, keď po polhodine nastúpi moja manželka a komplet vyupratuje utretú, čistú linku, vyleštený sporák. a pred sviatkami ani nehovorím, to je v dome peklo minimálne dva týždne. na jednej strane som rád, že je čistotná, na druhej to večné behanie s handrou tiež po rokoch začneliezť na nervy. a v poslednom čase sa neustále obzerať, či som niekde niečo nezanechal dáva zabrať. Takže nehovorím o upratovaní ako takom, ale doslova o fóbii. Keď sa aj z kredenca vyťahujú taniere a ostatné stolovacie náčinie a znova sa umýva. Títo ľudia za to nemôže, je to proste taká choroba, ako každá iná. Myslím, že ako na každú fóbiu aj na túto by sa mal pozrieť kompetentný lekár. Ešte som síce o takom prípade nepočul, ale niekto by mal začať.
mne treba uz naozaj surne umyt okna :DD
