Moj problem je ten, ze velmi tuzim mat priatela. Uz som mala vztah, ale opustil ma, dovod bol vraj ten, ze ma uz nemiluje. Viac ako rok som kvoli tomu plakala a citila sa strasne. Ked niekomu poviem, ze by som chcela s niekym chodit, povedia mi, ze to musim chodit viac von a na diskoteky. Lenze ked im potom navrhnem, aby sme isli niekam von, uz maju vyhovorku, preco nemozu ist von. Musia doma upratovat, idu na rodinnu oslavu. A mam kamaratky, ktori sa drzia hesla ideme vsetky alebo nikto. Malokedy sa trafi, aby sme si niekam vyrazili. Vsetky uz maju dlhodobe vztahy. Ako si mam potom niekoho najst? Skusala som to aj cez internet, zoznamky, ale to uz nechcem, lebo to nedopadlo dobre. Bud sa odmlcali, ked som po dlhom case navrhla stretnutie alebo vyzerali uplne inak ako na fotkach a nezafungovala chemia a pritazlivost na ziadnej strane. Nehovoriac o istom, ktoreho som sa nemohla zbavit a stale mi vypisoval. Az som si kvoli nemu zmenila telefonne cislo. Pocula som, ze sa da zoznamit aj pri konickoch, ale ja ziadne nemam. Som z maleho mesta, skoro nic tu nie je. A nie som bohata, aby som si mohla dovolit robit konicek v inych mestach. Ktovie, mozno som sa narodila bez naroku na vztah. Pocula som vsak aj, ze laska pride, ked to najmenej cakas. Teraz mi poradte, zufalej, bezmocnej. Skoro kazdu noc placem, lebo som sama a neviem, ako to zmenit? Dakujem.
Kde sa da najst frajer, ak chodim velmi malo von?
ahojte prosím poraďte mi.. Bývam v dedine a tu nie sú pekní chalani. Občas zájdem do mesta ale veľmi zriedka, teraz keď sú prázdniny. nemáte pre mňa radu?
Takže je to síse stará téma ale zapojím sa popravde je mi len 14r. takže či to práve tebe pomôze to neviem v 7. ročníku som chcela chalana (spolužiaka) ale jeho nezaujem bol dosť cítiť potom mi prišlo luto že každá kamoška ma chalana a ja nie (skoro každá) na fb som vypisovala chalanom aj keby som k nemu nič necítila myslela som si že sa to časom ten cit vypestuje (nikdy to nerobte) túžila som po vzťahu no nič jednoducho som sa s tym.zmierila no potom prišlo leto a na konci roka som sa so spolužiakmi začala viac rozprávať (inak som bola dosť tichá) keď začala téma nejakého seriálu začala som tam rozprávať a prestala myslieť na nejake vzťahy vtedy som sa s chalanmi rozprávala viac ako s babami no po škole nič .... Cez leto na tábore bol pekný chalan a chcela som jo no nefungovalo to chodila som za nim rozprávali sme sa a potom pri hre flaša sa to stalo pusa (prvá) a bol to fajn dosť sme sa zblížili ale už nie sme spolu lebo býva ďaleko ale boli sme spolu dlho po návrate do školy som sa s chalanmi babila ako predtým a poobede mi napísal spolužiak do ktoréhp som predtým bola ... začali sme si písať potom som munja napísala prvá (nienvždy chalan musí utobiť prvý krok) a písali sme si v škole sme sa nebavili ale cez prestavky mimo triedu hej popravde som týmtom chcela povedať nikam sa nenáhli ja som to robila a nepomohlo to najprv si s chalanom nájdi isté téma a spoločnú reč a ak ťa on začne ignorovať buď je to dieťa alebo si mu prišla až dosť otravná nokdy mu nepíš veľa správ po sebe .... Vtedy kedy to budeš najmene čakať to príde a vždy začni objatím a širokým úsmevom .... Keď si toto zobereš k srdcu neboj sa do pol roka máš chalana ktoréhp budeš milovať ;)
je to tak. nikto si ich nevsimne. dnesny svet totiz patri extrovertom. extroverti maju vo vseobecnosti viac stastia, viac priatelov, ciac sexu, viac penazi, lepsiu pracu, proste, vsetko. na druhej strane, extroverti su ludia, ktori zle znasaju samotu. a samotu dokaze omnoho lepsie znasat introvert. mam s tym dlhorocne skusenosti. ked som bol este predskolak, vsetky zeny hovorievali mojej mame, ze ako sa ten vas chlapec rozkosne hanbi. v skolke som sa s ostatnymi detmi nehraval, nemal som kamaratov. rodicia si ale moj problem vcas nevsimli a ked som prisiel do skoly, ohen bol na streche... dnes, ked som uz dospely, to nevnimam dramaticky. priatelov mam sice stale malo, ale to ma netrapi. som jednoducho taky. nepotrebujem vela ludi k zivotu. nie som velmi nadseny, ani ked ma priatelka zavola niekam spolocne s jej priatelmi. ona si na to za tie roky uz zvykla, ze ak chce ist niekam so svojimi priatelmi, ide vacsinou sama. co uz, kazdy clovek ma chyby. v com ale spociva vzacnost introvertnych ludi? su to bojovnici. bojovnici, ktori tvrdo bojuju o svoje miesto na slnku. su to vacsinou ludia, ktorym nikto nic neda zadarmo. prave preto su to najlepsi priatelia, akych clovek moze mat. nikdy neodmietnu pomoct druhemu, lebo sami vedia, ake to je, ked su na vsetko sami. myslim, ze v dnesnej dobe uz nie je problem kliknut na zoznamovacie stranky. ak by som bol stale sam, spravil by som to. ja sam by som ziadnu zenu neoslovil, ale ak niekto alebo nieco zoznamenie sprostredkuje, je to hned jednoduchsie, lebo viem, ze aj ta slecna na opacnej strane namestia prichadza na stretnutie s tym, ze nieco moze byt. ide o to, aby si clovek vazil sam seba a netrapil sa. ak mu samota prekaza a on s tym napriek tomu nic nerobi, tak si nevazi sam seba. ak by tomu tak nebolo, tak by sa netrapil a nieco by s tym spravil. nikdy som ziadnu zenu sam neoslovil, napriek tomu zazivam lasku a vcera mi moja priatelka povedala, ze by na moju ziadost o jej ruku nepovedala nie... dnes uz nastastie nezijeme v dobe, ked sa ludia zoznamovali len v neprijemnych zacmudenych baroch alebo hlucnych diskotekach. dnes to ide chvalabohu aj inak. registracia na nejakej stranke, pripadne pocuvanie rad priatelov predsa nie je zivotu nebezpecne.
soki, ze vzacne osobnosti :D mozno, ale nikto si ich nevsimne.. osobna skusenost.
mal som podobny problem. do 25 rokov som nikoho nemal a uz som si myslel, ze si ani nikoho nejadem. diskoteky a podobne kraviny ma nezaujimali, povazoval som sa za malo atraktivneho pre zenske pohlavie. nastastie som mal na vysokej spoluziacku, ktoru som sice velmi nemusel, ale boli sme z jedneho mesta, tak sme vzdy spolu cestovali vlakom. ani neviem preco, ale zdvoveril som sa jej so svojim trapenim a ona ma zoznamila s jednou svojou kamaratkou. dnes sme spolu uz 4 roky, velmi ju milujem a planujeme sa vziat. z vlastnej skusenosti viem, ze osameli ludia su casto velmi vzacne osobnosti a ciste duse, no nevidia svoje pozitiva a neustale sa svojou osamelostou trapia. moze to zniet ako klise, ale urcite treba nadalej verit, verit a verit. a hlavne, nebat sa vyuzit tipy od priatelov, pripadne internetove zoznamky. nie je to nic strasne.
Neviem, koľko máš rokov..ale zrejme ešte málo, keď spomínaš kámošky diskotéky atd)
Hm...a čo majú robiť vekovo starší..napríklad tí nad 30r a viac)))
Vyzerám síce mladšie, ale keby došla niekde na diskotéku zábavu, tak by tam zrejme pôsobila ako ich matka (lebo aspoň čo počúvam, tak tam chodia decká okolo 15r). No a zas priznávam, na týchto "akciách" som sa ok necítila, ani keď som bola vekovo mladšia)))
No a keď človek aj ide na nejaké akcie (zumba aerobic a podobne), tak sú tam prevažne ak nie úplne len ženy)))
Takže chodím len do práce a z práce domov.. V práci tiež žiadna sláva...sme skoro úplne ženský kolektív a pracovne čo sa aj stretávame s ľuďmi, tak sú to zväčša starší muži už dávno zadaní a zas je pravda, že nie každý má na čele napísané, som sólo...takže aj keď kráčam cez mesto, chodievam na obedy atd atd...tak ťažko to hneď rozoznať, lebo byť sám ešte neznamená mať dáky telesný defekt ktorý hneď udrie do oči)))
Takže aj mňa by zaujímalo...kde sa zoznamujú napríklad tí nad 30r?)))))
