Chodím s priateľom už 7 rok. Mali sme aj menšiu pauzu po 4 rokoch, no náš vzťah odvtedy funguje oveľa lepšie. Jeho rodičia sa dozvedeli o tom,že sme spolu znova asi len pred 2 mesiacmi. Mamička sa tvárila nadšene, aj keď viem,že pravda je niekde inde a otec bol neutrálny. Ibaže môj vzťah s nimi neklape a nikdy neklapal. Mám pocit, že ma nemajú v láske. Jeho mama je obrovská herečka, ale ju som už prekukla. Jeho otec na mňa žiarli, čo považujem za smiešne a čudné. On je jedináčik-možno to bude v tom. Ale napriek všetkému cítim neistotu vo vzťahu a to len kôli nim. Keďže syna ešte sponzorujú finančne, mám pocit, že sa kôli tomu od nich nedokáže odtrhnúť. Chceme spolu začať žiť, ešte nás čaká 1 rok VŠ a potom si chceme spoločne zriadiť domácnosť. No neviem, či to bude fungovať, keď sa nám dennodenne budú do toho montovať jeho rodičia.
Telefonáty každú hodinu, musí oznámiť čo robí, kde je a ako dlho bude preč...dokonca si našli prácu v meste,kde študujeme...a som si istá,že preto,aby mohli byť s ním. Dokonca k nám nemôže chodiť spávať, pretože sa otec hnevá,že nespí u nich,,ale u nás....je to všetko strašne trápne a pre mňa bolestivé a smiešne,keďže on...teda môj priateľ má už 26 rokov!!!
Neviem ako ďalej, pretože sa bojím,že aj on je na nich naviazaný len si to nechce priznať, alebo je to kôli tomu,že ho finančne držia...neviem, no bojím sa žiť s ním kôli tomu :(.
Naviazaný rodičia :(
no ja neviem, ale tu už nehovoríme o 18ročnom mladíkovi....tvoj priateľ má 26 a ešte stále sa nevie postavisť svojim rodičom (teda otcovi??). Čo mu bráni povedať: "oci nedávaj mi peniaze na účet!" a keď s tým otec neprestane - zrušenie účtu a založenie nového trvá asi polhodinu :) ale mne tvoj priateľ pripadá príliš pohodlný na takéto riešenie...čo budete robiť po škole? budeš mu tolerovať, keď všetok voľný čas bude tráviť s otcom, ktorý mu bude vykrikovať, že mu zaplatil štúdium? Ver mi, ak sa tvoj priateľ neosamostatní teraz, neurobí to už nikdy...podľa mňa je správanie jeho otca chorobné a ja by som veeeľmi zamyslela nad tým, či ostanem s priateľom..vieš, čo sa hovorí, aky otec, taký syn...aby si raz aj ty nebola prekvapená, že akého kreténa budeš mať doma.
Ďakujem všetkým za odpovede..no musím ešte pár vecí upresniť.
Je ťažké napísať všetko tak ako to ozaj je - to by bolo na dlho.
On nie je maminkin maznáčik..ako tu niekto podotkol..práve naopak s mamou vôbec nemá dobrý vzťah...ale jeho otec je na neho naviazaný a to velmi silno. On na mna aj ziarli dokonca a to už je vážne choré. Ja som mu to aj vysvetlila, že sa mi to nepáči a že to nie je normálne..no môj priateľ to berie akože ok...ved otec je smiešny..nič sa nedeje..ale ked ku mne nemoze ist spat..alebo ja už neviem čo za dovod je v tom, tak mi to az také smiešne nepríde..skor trápne a zufale.
Viete jeho rodičia si dokonca v mieste jeho studia nasli prácu, len aby ho mohli výdať. A otravovať ho vždy, ked im to vyhovuje.
On už samostatný bol, ale jeho otec od toho nechce upustiť..keby aj vám niekto posielal peniaze na ucet...tiež by ste neodmietli si myslím. Takže to nie je o tom, že on by nechcel pracovať..čoby nie..on si zájde v pohode na brigádu, aj zarobiť si vie...len je tam otec, ktorý si nedá povedat.
A ja mám velké obavy, že nám bude riadit život...aj ked ja si ho riadit nenechám...ja sa postavím čelom k problémom...však sme dospelí ľudia...moji rodičia sú uplne v pohode...nestaraju sa do mna ani do ničoho čo robim...ked náhodou mám nejaký problem poradím sa s nimi,ale inak si vystačím sama..nepotrebujem aby mi niekto riadil život.
a chapem ta, ze nechces toho svojho nechat. ked vravis, ze je fakt skvely...dnes je tazko najst skveleho muza. ja si tiez o mojom priatelovi myslim, ze je skvely (smaozrejme, beriem ho aj s chybami, ruzove okuliare uz davno nemam). preto ani neuvazujem nad rozchodom. drzim ti palce, aby ste to nejako vyriesili. podla mna by naozaj najlepsie bolo, keby zacal tvoj priatel pocas skoly nieco aj robit. nevravim teraz, ze si musi vsetko hradit z vlastneho vrecka, ale aspon nejaka samostatnost - vydavky takeho typu, ked ide von posediet, alebo si kupi cast oblecenia,...a ako vravis, chyba vam uz len rok do konca skoly, tak to nejak prehryziete...:-) drzim vam palce...
teraz neviem kto to ma horsie, ci ty alebo ja. ja som so svojim 5 rokov a nemozme spolu chodit na vylet, lebo jemu to nedovolia. on uz VS skoncil, ja este stale studujem. prv boli aj proti tomu, aby on k nam chodil na navstevu (ja k nim nechodim doteraz, on k nam uz ako tak moze prist). boja sa, co by povedali ludia, keby sme sa niekdedy rozisli a tiez sa boja, ze by bolo prv dieta a potom svadba. proste, neveria nasmu vztahu. nesuvisi to s tym, ze ma nemaju radi (nemali ma ani sancu poriadne spoznat, ale uz teraz som si na 70% ista, ze ma nebudu mat radi). kym zije pod ich strechou, tak musi pocuvat. to, ze k nim nechodim, ma az tak netrapi. ale to, ze spolu nemozme na vylet na viac ako 1 den (t.j. ides a v ten dnes aj prides), to sa mi tazko hlta. vravel, ze sa s tym nieco pokusi spravit, ale ked si to doteraz nevydupkal, tak to tazko pojde. komplikovane to je s nimi. a ja zase ani netuzim byt "rozbuskou" medzi nimi. ale chcem zit nas zivot, podla nasich predstav :-(
Tvoj príbeh je veľmi podobný príbehu, ktorý som nedávno vypočula.
Veľa záleží na tom čo spraví Tvoj priateľ. Ty máš jasno, vieš čo chceš máš predstavu ako by to malo fungovať. Rodičia mnohorát vedome či nevedome zaväzujú deti svojimi financiami, darmi a očakávajú, že budú prvoradí v ich živote.
Lenže každý rodič si musí uvedomiť, že naše deti nám nepatria a sme len ich pomocnou rukou, ktorá v určitom okamihu pustí tú "detskú".
Dôležité bude všetko prebrať s priatelom, on je v tejto situacii najdôležitejší, musí vedieť povedať rodičom aké sú hranice, o kolko času je ochotný sa s nimi deliť, kolko pomoci je schopný im dať, a samozrejme, že Ty si na prvom mieste a všetko čo sa deje budeš vedieť najmä Ty.
A pre Teba jeden argument, Ty si si vybrala svojho priatela s ním chceš žiť, nie s jeho matkou, otcom, rodinou, s ním.
Zachovať úctu neznamená podávať denné hlasenia :)
Prepac necital som si ine prispevky..Ale neboj to sa virisi..Karolll ci jako to mas..Aspon ju povzbud omg..
mala by si sa zo vsetkymi porozpravat,vymedzit si uzemie a respekt a ked to nepojde,hladaj ineho frajera,lebo zle dopadnes
Moj muz bol tiez presne takyto. Ale to som si uvedeomila az dost neskoro. Musis sa s nim porozpravat a zistit, ci to aj jemu takto vyhovuje alebo nie. Ja som mala take pravidlo, ze BUD chces spavat so mnou, alebo s mamou. Mozete tri krat hadat pre koho sa rozhodol. Teraz uz 2 roky byvame v samostatnom byte u svokrovcov, ale poriadok je, vidime sa cca 2x tyzdenne a zatial to ide. tak drzim palce. Chlap sa musi vediet rozhodnut.
nie jeho rodicia su trapni, ale tvoj mily je trapny, ked sa v 26. rokoch nevie postavit na vlastne nohy a postarat sa ako tak o sebafinancovanie....
thursday: On nepojde na ziadnu brigadu do zahranicia, nikdy. To viem jasne, ten moj byvaly tiez odmietal ist, skusala som ho zlomit. On bol od mamicky tak zavisly, jak su ini ludia od drog, ked nebol s nou, den sa mu nepocital, nevedel sa dockat kedy za nou pojde. Cez tyzden pracoval do siedmej-osmej vecer aby mohol v piatok skoncit o tretej a okamzite sumajde do auta a za mamickou! Vela krat som s nim bola, hlavne sprvoti, bola som v soku ked som videla ako sa k sebe spravali napr. v bazene, tulili sa k sebe jak milenci. On keby pri nej nebol, tak do mesiaca umrie. A mozno aj skor.
