bulimia-liecba

Ahojte, prosim Vas, viete odporucit odbornika na pomoc? Pripadne kliniku?
Vopred dakujem za kazdu radu.

Ahojte, som tu nova... so straym, viacrocnym problemom.
Ja mam take obdobia, niekolko mesiacov grciam kazdy vecer, potom je dlhsiu dobu pohoda a ani mi to nepride.
Dnes cely vecer citam toto forum a musim sa priznat, ze som sa zaregistrovala preto, ze mi pomaha nejest. Inak by som uz mala v sebe mozno pol pecna chleba s maslom a medom a vsetky sladkosti vratane dzemu a este kadeco ine.
Prekliklala som sa sem vlastne tak, ze som hladala nieco o depresii, mam problem aj so zubami, s celkovym vnutrom - stale zimomriva, pritom mam dost vyraznu nadvahu, no ide to so mnou dole vodou.
Ja si verim, ze to zvladnem. :-)
No, asi som trocha mimo temu, ale neva, mala som potrebu sa nejak zapojit, este sa len rozkukavam.

Čaute, ja som bola bulimička 7 mesiacov a mám 30 rokov.Moja bulímia začala tým, že som držala diéty vždy som bola vyhladovaná aj som schudla 7 kíl, ale vždy večer, keď som si líhala spať, tak som som rozmyšlala čo budem zajtra jesť na raňajky a čo na obed atď. Stale som myslela iba na jedlo.
S tej mojej diéty sa vykľula bulímia. Už, keď som zjedla viac ako som mala a začala som mať pocit viny, že priberiem - hneď som zvracala. A stalo sa to súčasťou môjho denného režimu. Za deň som zvracala aj 5x. Chcela som s tým prestať tisíc raz, ale vrátila som sa k tomu vždy späť.Prestala som až vtedy , keď som začala spolu z jedlom zvracať krv. Hustú krv a vtedy som sa veľmi zľakla. A dôsledky? Vypadavaju mi vlasy,mám pokazené zuby, bledú zničenu pokožku tváre, boli ma žalúdok, obličky. Teraz chodím po vyšetreniach. Už som objednaná na sono brucha, obličiek.
A čo mám s toho? Podlomené zdravie a pocit nešťastia, že si za to môžem sama ako som sa zničila. Tak držím palce, aby ste tým prestali ako ja. Treba na to pevnú vôľu a dôveru v Boha, že to zvládnete.

Toto forum nie je este to najhorsie. Najhorsie su tie pro ana/mia stranky, kde sa baby podporuju v chudnuti a porovnavaju sa co zjedli a kolko schudli. Nie nepochopenie rodicov, okolia, zlí lekári, ziadna snaha o pomoc, mozu potom za stavy v ktorych sa baby ocitnu, ale ony samé svojou "podporou" sa ocitnu v este vacsích sračkách... (sorry za vyraz, ale iného niet), vacsich depresiách a uzkostiach...
Povedala som kamaratke, ze ju nebudem kontrolovat, aby si nemyslela, ze ju buzerujem, abo sledujem. Nehovorila mi ako sa cíti. Viem to len z pro ana blogu na ktorý chodila. Ano, bola som tam, aby som sa dozvedela ako sa vlastne v skutočnosti cíti. Viem, že si kamarátka písala s PPP babami, pisali si o chudnuti, podporovali sa. Svoju chorobu berú ako životný štýl... A viete kde je teraz? Našťastie len v nemocnici. Mám sa podakovat tým babám, že ju tam dohnali, ze zacala viac brat prehanadla a blbnuť s jedlom a zneužívat lieky? A ony potom obvinia mna, ze za to mozem ja, ze som ju neustrazila na aké stranky chodí, a ze som sa jej nesnazila pomoct, alebo lekárov..?
Ked sa chce, tak sa to dá. Chce to strasne sebazaprenie, ale verím tomu, ze to ide. Neblbnite s jedlom. Vasich kamarátov vasa váha nezaujíma. Zaujímate ich VY!!

natasha23: áno, určite trpíš bulímiou. Ja som vracala párkrát mesačne asi 3 roky, stále som si myslela, že to mám pod kontrolou. Neviem ani prečo som s tým začala (vtedy znova). Potom keď prišli väčšie stresy, intervaly sa skracovali až som vracala párkrát denne. A keď som chcela skončiť, prestala som pre istotu jesť úplne, hurá anorexia. No baby, aj keď vraciate raz mesačne, raz za dva mesiace, nikdy to nie je pod kontrolou. Ono do toho podľa môjho názoru a osobných skúseností spadnete čím skôr. Treba prestať úplne. Chce to veľkú dávku sebazaprenia, vôle a odhodlanie. Podpora - tá správna, čo si myslím, že toto fórum nie je. Pardón, ale poznám to sama na sebe. Chodila som sem denno denne vtedy, keď bolo najhoršie, lebo som vedela, že v tom nie som sama. Treba sa stretávať so zdravými ľuďmi, kt. vedia jesť normálne.

mucka25: drím silno palce, určite sa dá úplne vyliečiť a málokedy podľa mňa bez odborníka. závisí od toho, v akom si štádiu. pol roka nie je zlé, dá sa.

želám veľa zdravia !!!!!!!!!!!!!!!!!

Ahojte. Mam 24 rokov a od 18 rokov vymýšlam s jedlom, niekedy jem normálne a niekedy sa prejedám a následne zvraciam. V poslednej dobe sa to stupňuje a zvraciam aj niekoľko dní po sebe. Mám normálnu váhu (175cm, 55kg), preto sa sama sebe čudujem prečo to vlastne robím. Neviem sa toho zbaviť. Som od malička športovec, a pri tomto som unavená a nemám chuť na nič. Máte nejakú radu? Vydržím pár dní jesť normálne, ale potom to na mňa zasa príde a prejedám sa. Ďakujem za akúkoľvek odpoveď.

natasha23 - je to bulímia a ak s tým nesekneš hne´d a neprestaneš budeš v tých sračkách tka hlboko ako som ja teraz budeš grcať aj 5krát do dńa a nechc veieť v akom stave budem mať vlasy , nechty , tuby a pokožku tak prestan a spamataj sa dokedy je ešte čas !

ahojte, nie som si istá či sa to da nazvat bulimiou, trvá to už 5 rokov, a tie zachvaty obroskeho prejedania a nasledné zvracanie u mna je len 1-3 krát za mesiac, ked si dam nieco co by som nemala zjest, nieco moc kalorické tak ma to vzdy naštartuje a pokracujem a dam si este a este, ked jeden den zvraciam, vačšinou to pokracuje este den, dva, teda jeden víkend v mesiaci.... Myslíte že je to važne?nechcem aby sa to zhoršilo

ahojte precitala som vsetky prispevky.tiez by som velmi potrebovala pomoct.zase som to urobila a to som bola asi mesiac cista a pred troma dnami som do toho zase spadla.nie je to az take zle ako myslim ze nerobim to pat krat denne len raz max dva razy.ale je mi z toho na nic.hnusim sa sama sebe.pre jedlo nemam cas na skolu priatelovi ani na nic ine.mam pocit ze som uz skoncila.uz dalej nevladzem.

myslim ze to zvladnem.citim sa omnoho lepsie stale odolavam pokuseniu, jem castejsie a mensie porcie ...som na seba pysna