ahoj :(
citim sa strasne sama. ide o to ze ked som mala 14 - 15 tak som chodila von so strasne vela lludmi a mala osm problemi s pitim, travou ta tak, utiekla som z domu, ale vzdy som sa vratila. rodicia mi prestali odvtedy verit. teraz ma 17
nemozem nic. pretoze uz mi absolutne v nicom neveria. 2 roky som nikde nebola. stratila som priatelov, preto lebo nemozem nikam chodit, uz ich ani nenapadne sa opytat ci s nimi niekam nejdem na chatu alebo do niakeho klubu - pretoze vedia ze nemozem. kvoli rodicom neviem dobre komunikovat s ludmi , velmi tazko si hladam novych priatelov, a co sa tycha mojich frajerov, vzdy som to ukoncila prva pretoze uz som sa nemohla pozerat na to aky su znudeny s toho ze mozem byt len u nas v meste a vonku mozem byt do tmy a to pri nasej bytovke.
nepustia ma dokonca ani spat k najlepsej kamoske ktora byva 3 minuty od nas.
alebo ked ma aj niekam pustia mimo mesta tak mam byt O 22:00 doma.
nerozumiem im, preco sa o mna tak strasne boja, uz niesom taka ako predtym - ved kazde decko raz skusi alkohol atd.
ale ved to uz bolo tak davno.
a mojmu bratovi ktory ma 18 dovolia vsetko dokonca ist aj do zahranicia s kamosmi. a pri tom on chlasta, fajci, sexuje, plati pokuty za rusenie nocneho kludy, a ze pitie na verejnosti po 22:00 vecer no chapete vsetko toto.
a mne povedia ze ja som dievca a ze nemam 18. tak nech sa ukludnim.
co mam spravit aby mi zacali verit. ???